JUC. Karol Rebro: Dissens v kauze pri tradicii.

(Práce zo seminára práva rímskeho č. 2, Bratislava 1934.) Heyrovský vo svojich Dejinách a systéme, tomto dosiaľ neprekonanom sprievodcovi prvých krokov všetkých tých, kto u nás začínajú študovať rímske právo, uvádza na str. 229, v kapitole o tradícii: »str. 229">zda převádí se vlastnictví tradicí, i když jest mezi převodcem a nabyvatelem nedorozumění v příčině kausy tradiční, bylo sporno« a pripojuje dva slávne kontroverzné texty k tejto otázke sa vzťahujúce — Julianov D 41, 36, ktorý prehlasuje, že dissensus v kauze neprekáža účinkom tradície a Ulpianov D 12, 1, 18 vyslovujúci názor opačný — poznamenávajúc k obidvom fragmentom, že »dosah, ba sama existence sporu není mimo vší pochybnost, ježto oba texty jsou asi interpolovány«. Takéto miesta v učebnici majú v sebe niečo príťažlivého, čo budí zvedavosť a snahu, preniknúť hlbšie do nadhodeného problému, ktorej výsledkom bývajú často veľmi zdarilé práce, v tichej pýche predčítané na seminárnych svičeniach.
Po krátkom objasnení pojmov tradície, kauzy v objektívnom a subjektívnom smysle a postavení týchto v modernom zákondárstve, načrtáva autor historický vývoj doktrín o povahe tradície, rozdelujúc tieto na učenie čiste abstraktné (Savigny), modifikované abstraktné (Schulz, Budil), čisto kauzálne (Lenel, Pernice, Boulante a j.) a modifikované kauzálne (Heyrovský, Boháček), zkúma vliv zaplatenia kúpnej ceny na účinnosť tradície, vykladá o podstate a funkcii odstupnej listiny katagrafé pri prevodu nemovitostí na východe (pôvodne obdoba dnešnej inštitúcie intabulovania, neskôr čosi jako notárska listina) a tejto pričíta zatlačenie klasickej hmotnej tradície skriptúrnym aktom.
Po tomto úvode venuje pozornosť vlastnému problému: bol dissens v kauze pri tradícii dôvodom, aby nenastaly translačné účinky tradície alebo bolo nedorozumenie medzi stranami ohľadom kauzy irrelevantné, čili: bola tradícia v klasickom práve jednaním kauzálnym alebo abstraktným? Ktorý z hore citovaných textov je interpolovaný, Ulpianus a či Julianus? Bola snáď povaha tradície sporná už v dobe klasickej a kompilátori túto kontroverziu nezbadali a prevzali ju nedopatrením do kodifikácie? Aké konštrukcie a hypotézy vyslovila novodobá romanistika v tejto veci?
Zpôsob, akým odpovedá autor na tieto otázky a na podklade kritiky nesčetných pokusov o rozriešenie antinomie medzi oboma fragmentami samostatne rekonštruuje obsah pôvodného textu Julianovho a dochádza k záveru, dľa ktorého bola tradícia právnym jednaním kauzálnym v dobe klasickej a abstraktným u byzantských právnikov, zasluhuje si najväččieho obdivu a uznania. Hodnotnú prácu Rebrovú vítame aj jako prvú romanistickú studiu slovenskú.
Dr. Nora Budínová.

Citace:

JUC. Karol Rebro: Dissens v kauze pri tradicii.. Všehrd. List československých právníků. Praha: Spolek českých právníků „Všehrd“; Český akademický spolek „Právník“, 1935, svazek/ročník 16, číslo/sešit 3, s. 148-148.