Všehrd. List československých právníků, 16 (1935). Praha: Spolek českých právníků „Všehrd“; Český akademický spolek „Právník“, 436 s.
Authors:

Dr. Josef Macůrek: Dějiny Maďarů a uherského státu.

(Se 14 mapkami.) V Praze 1934, str. 344, cena Kč 85.—. (Vysokoškolské rukověti. Rada spisů duchovědných sv. 1.) — Docent Karlovej Univezity Dr. Macůrek prehľadným spísaním dějin Maďarov a uhorského štátu podujal sa veľmi zodpovednej práce. Možno však napred povedať, že svojho úkolu zhostil sa zdárne, lebo opravdu veľmi prehľadne a so znalosťou prameňov i príslušnej literatúry, a to aj najnovšej, zmohol materiál veľmi obsiahly. V predmluve svojej práce správne pripomína, že »dejiny Maďarov a dejiny uhorského štátu bývajú v historickej literatúre stotožňované, nakoľko všetko to, čo sa dialo v Uhrách, pripisované bolo iba Maďarom bez náležitého zreteľu na historicko-politické poslanie ostatných národov bývajúcich v bývalom kráľovstve koruny svätoštefanskej. Autor vzal si preto za úkol sledovať nielen politické osudy Maďarov, ale zároveň prihliada k tomu, »pokial iné národy uhorské zasahovaly do politického vývoja uhorského štátneho útvaru«.
V úvode zabýva sa s pojmom uhorského štátu a poukazuje, jak labilným útvarom bol až do najnovšej doby. Zároveň veľmi prehľadne podáva aj vývoj maďarskej historiografie a priliehavo ju tiež oceňuje. V ďalších veľkých šiestich kapitolách, delených na podkapitoly, prebiera politické i sociálne dejiny Maďarov a uhorského štátu od príchodu Maďarov do dunajskej kotliny až do rozpadnutia uhorského štátu, berúc tiež náležitý zreteľ na osudy stredného Podunaja pred príchodom Maďarov. Už na prvý pohľad vidno, že rozdelenie práce resp. jednotlivých dobových úsekov koresponduje s tradičným chápaním period uhorských dějin.
V kapitole o »Dobe patriarchálneho absolutizmu a počiatkov stavovského hnutia« rozdelenej na päť podkapitol, pojednáva o počiatočnej primitívnej organizácii maďarských kmeňov, ich vpádu do dunajskej nižiny, prvotnom štátnom zriadení, svätoštefanskej kristianizácii a legislatíve. Prihliada tiež k počiatkom stavovského hnutia a k národnostným pomerom. Cez to, že kapitoly sú pomerne veľmi stručné, preca aspoň kaleidoskopicky načrtáva jednotlivé dôležité momenty z prvých počiatkov uhorského štátu.
V kapitole o »Počiatkoch feudálneho zriadenia a medzistavovských zápasov« so šiestmi podkapitolami, zaoberá sa z rozkladom ríše za vlády posledných Árpádovcov, reformnými snahami Anjouovcov, rozmachom stavovskej moci a antagonizmom medzi nižšou a vyššou šľachtou. Niemenj zaujímavá je stať o národnostných pomeroch v XIII. až XV. storočí. Treba len ľutovať, že autor plastickejšie nevykreslil politické i kulturné styky severo-západných Uhier (Slovenska) s historickými zemiami, najmä v dobe lucemburskej a za vlády Hunyadovcov.
O reformácii a rekatolizácii Uhier a s ňou súvisiace nábožensko-sociálne povstania Bočkayho, Bethlena a Rákoczyho, opisuje v kapitole »Doba reformácie a protireformácie«. Táto kapitola sa nám pozdáva za najzdarilejšiu, lebo veľmi prehľadne podáva všetky tie spletité myšlienkové a politické prúdy, ktoré zmietaly Uhrami v XVII. a XVIII. storočí.
Revolučné roky 1848/49 a ich jozefinský prolog zachycuje kapitola »Doba obrodenia a revolúcie«. Bližšie charakterizujúc vliv liberalizmu na uhorskú politiku, autor nie ceľkom správne osvetľuje postavu Kossutha. Píše, »požiadavky ním (t. j. Kossuthom) znovu a znovu prednášané, boly pre neho iba púhym heslom, ktorým sa pokúšal dobyť si ďalšej popularity medzi zástupcami šľachty na sneme. »Práve naopak. Kossuth sa nezastavoval len pri zrušení poddanstva, ale chcel pôvodne zbaviť uhorskú šľachtu všetkých jej výhod a výsad. Jeho radikalizmus sa nezastavoval na žiadnej ideovej prekážke; preto pri sledovaní svojich cieľov neľakal sa ani násilných prostriedkov, ba ich použitie pokladal za ceľkom oprávnené už na základe theorie prirodzeno-právnej. Keď teda objektívne posudzujeme činnosť Kossuthovu pred rokom 1848, vidíme, že je nespornou jeho zásluhou, že jako reprezentant demokratickej strany hlásajúcej rozsiahle štátoprávne i sociálne reformy, svojim nesmiernym vlivom vybojoval pre Uhry parlamentármi vládu a zrušenie nevoľníctva.
V poslednej kapitole autor preberá »Obdobie dualizmu« a najnovšie udalosti až po rozklad Uhier. Hoci je ešte veľmi nesnadné jasne a objektívne podať spád posledných udalostí, najmä pre nedostatok náležitého časového odstupu, preca autor prehľadne a presvedčivé líči vyvrcholenie maďarizačných snáh, nastavších po rakúsko-uhorskom vyrovnaní a politické udalosti s nimi súvisiace. Je to síce podané iba v náčrtku a skôr popisne bez hlbšieho skúmania príčinného vzťahu, avšak podáva aspoň kostru, reťaz jenotlivých zjavov uhorského politického života, ktorého posledným článkom bol chaos z konca roku 1918.
Veľmi podrobný a prehľadný register menný a vecný a názorné mapky len zvyšujú cenu a použivateľnosť knihy.
Dr. J. Holák.
Citace:
Dr. Josef Macůrek: Dějiny Maďarů a uherského stáru.. Všehrd. List československých právníků. Praha: Spolek českých právníků „Všehrd“; Český akademický spolek „Právník“, 1935, svazek/ročník 16, číslo/sešit 4, s. 200-201.