Čís. 14500.

Služobný pomer, ujednaný na skúšku, môže byť zrušený hneď pri nastúpení; zamestnavateľ nie je povinný zamestnanca pripustiť k práci (§ 12 odst. 2 zák. č. 244/1922 Sb. z. a n.).
(Rozh. z 3. IX 1935, Rv III 508/35.)
Žalobník bol prijatý žalovaným ako staviteľský asistent na skušobnú dobu dvoch mesiacov a nastúpil službu, ale pracovať nezačal, lebo bol toho istého dňa prepustený; žalovaný poskytol mu 50 Kč náhradu. Žalobou uplatňoval žalobník náhradu platu za tri mesiace a náhradu za naturálny byt. Oba nižšie súdy žalobu zamietly.
Najvyšší súd dovolaciu žiadosť zamietol. Dôvody:
Podľa nesporného, v dovolacom pokračovaní nenapadnutého zistenia odvolacieho súdu bol medzi spornými stranami dojednaný služebný pomer ako je uvedené v lístku z 19. mája 1934, k spisom pripojenom. Týmto lístkom sdelil žalovaný žalobníkovi podmienky, pod ktorými by bol ochotný žalobníka do služby prijať. Obsah lístku treba vykladať so stanoviska pisateľovho, tedy tak, že podmienkami v liste uvedenými maly byť zaistené výhody pre žalovaného. Keď tedy žalovaný prijal žalobníka na dvojmesačnú skušobnú dobu bez výpovedi, znamená to, že počas skušobnej doby bol žalovaný oprávnený prepustiť žalobníka kedykoľvek a nie, že ho nebol oprávnený do dvoch mesiacov vôbec prepustiť, ako to mýlne vykladá dovolacia žiadosť.
Z usnesenia § 12. odst. 2. zákona č. 244/22 Sb. z. a n., ktorý tu prichádza v úvahu, že služebný pomer môže byť — pravdaže len v prvom mesiaci — zrušený kedykoľvek, vyplýva, že sa tak mohlo stať hneď pri nastúpení. Toho, aby zamestnavateľ pripustil zamestnanca k práci, toto zákonné ustanovenie nevyžaduje a zákona č. 154/1934 Sb. z. a n., ktorý pozdejšie nadobudol účinnosť, na sporný prípad použiť nemožno. Nemá preto pre riešenie sporu významu okolnosť, či žalovaný žalobníkovi, ktorý nastúpil, dal možnosť prácu skutočne konať.

Citace:

č. 14500. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1936, svazek/ročník 17, s. 1048-1049.