Č. 2496.

Právo spolkové (Slovensko): I. * Pri všeobecnej revisii
stanov spolkových na Slovensku nemôže úrad odopriet schválenie pozmenených stanov z toho dôvodu, že členovia spolku sú cudzi Státní príslušníci, a to ani pokial ide o spolky uvedené v odst. III prílohy k nariadeniu býv. uhor. ministerstva vnitra č. 1508 z r. 1875. — II. O dôvodech rozpuštenia spolku. — III. Právná veta ako u č. 2117.
(Nález ze dnia 15. juna 1923 č. 10.298).
Vec: Spolek »Vármegyei Kaszíno« v R. S. proti ministru s plnou mocou pre správu Slovenska (žup. rad. Dr. Lud. Černó) stran neschvalenia stanov a rozpuštenia spolku.
Výrok: Napadnuté rozhodnie — pokial nim neschválené boly pozmenené stanovy — zrušuje sa pre nezákonitost, pokial ale nariadené bolo rozpuštenie spolku, zrušuje sa pre vadnost pokračovania.
Dôvody: — — —
Nesporno je, že sťažujúci si spolok existoval právoplatne už dávnejšie a sice na základe schválenia býv. min. vnútra z 31. marca 1911 č. 47.620/1911 a že príčinou ke zmene stanov sťažujúceho si spolku bola revisia spolkových stanov, ktorú nariadil min. pre Slov. nariadením z 23. februára 1921 č. 569 adm. a ktorej sa spolok podrobil, predkládajúc stanovy žalovanému ministrovi ku schálení.
Žal. minister v napadnutom rozhodnutiu vyslovil dva výroky:
1. že neschvaluje pozmenené stanovy spolku,
2. že v dôsledku dôvodov neschvalenia stanov spolok rozpúšťa. Pokial ide o neschvalenia stanov opiera výrok svoj o ustanovenie bodu II. odst. 1. nariadenia býv. uhor. min. vnútra č. 1508: 1875.
Táto norma — platiaca aj teraz na Slovensku — stanoví, že spolky majúce podstatné odchylné ciele nemôžu sa pod jedným názvom s jednými stanovami utvoriť, — takže politické, humanistické, zárobkové, vzdelavacie a hospodárské spolky musia sa vždy s osobitnými stanovami utvárať.
Kedže tedy žal. úřad opierajúc sa o tento predpis zákona odoprel schválenie stanov spolku a vyslovil, že ciele spolku presahajú literárnú a vzdelavatelnú činnost jeho, lebo dľa stanov má spolok tiež ciel »vyvinovať cit svornosti« — patrne stal na stanovisku, že vyvinovanie citu svornosti nemožno subsumovať pod pojem literárného a vzdelavajúcého spolku, — ba že spolok, ktorý má tento ciel, sleduje iné podstatné odchylné ciele od spolkov vzdělávacích. Nss tento náhlad žal. úřadu nesdielí.
Žal. úřad v dôvodech svojho výroku sám praví, že v stanovách, kde sa hovorí o vyvinovaniu citu svornosti, děje sa tak bez bližšieho označenia, o akú svornosť sa jedná.
Nutno následkom toho smysel tohoto ustanovenia hľadať v súvislosti celého cielu, ktorý si vytknul spolok. Dľa §u 3 stanov ide o poskytnutia prostredia styku členom spolku, ktoré by slúžilo zvelebovaniu vzdelania, všeobecnej užitočnosti, výmene myšlienok členov spolku a vyvinovalo cit svornosti. Toto ustanovenie nemožno inakšie vykládať, než že členovia spolku majú pri styku svojom vo spolku zvelebovať
svoje vzdelavanie — svoju všeobecnú užitočnost — vyměňovať myslienky svoje a to za vývinu citu pre svornosť medzi sebou. Cit svornosti ale v tomto spojení neznamená nič iného, než že členovia spolku nemajú medzi sebou vyvolávať hádky, rozpory, ale majú ako členovia vzdelávajúceho spolku pestovať svornosť. Že by ale toto pestovania svornosti bolo cielom podstatné odchylným od vzdelávajúceho cielu spolku, nemožno shľadávať, kedže svornosť už dľa pojmu svojho patrí k požiadavkom všeobecného vzdelania.
Pokial tedy úřad neschválil nové stanovy spolku z dôvodu tohoto, odporuje výrok jeho zákonu.
Ako další dôvod neschvalenia stanov uvádza minister okolnosť, že minulosť spolku i členovia, z nich mnoho je cudzích príslušníkov, nebývajúcích na územiu čsl., neposkytujú predpokladu, že činnost spolku nebola by protištátná.
Nss má za to, že minulosť spolku t. j. činnosť jeho před pozmenenými stanovami ako aj minulosť členov spolku a jejich štátná príslušnosť nemôže tvoriť vlastne príčinu k neschvaleniu pozmenených stanov, lebo v tomto smeru rozhoduje jediné, či stanovy pozmenené a k schvaleniu predoštrete sú v súhlase so zákonom alebo či mu odporujú.
Kedže tedy úřad — odpierajúc schvalenie stanov pozmenených — odvolal sa vo výroku svojom na dôvody, ktoré nie sú po zákonu dostatečnou príčinou pre neschvalenia stanov, — je výrok jeho v odporu so zákonem, a bolo preto napadnuté rozhodnutie v tejto jeho čiasti ako nezákonité zrušeno.
Ohladne výroku žal. úřadu stran rozpuštenia spolku uvážil nss následovne:
Pokial sťažnosť dovozuje, že nariadenia býv. uhor. ministerstva č. 1508 ex 1875, o ktoré žal. úřad výrok svoj opierá, nemôže byť zdrojom práva so zretolom na ustanovenia §u 113, odst. 2 ústavnej listiny z 29. februára 1920 č. 121 Sb., sotrval nss pri svojom právnom názoru vysloveném a bližšie odôvodnenom v nálezu z 6. septembra 1922 č. 9589, že totiž citovaný predpis ústavnej listiny nepozbavil všeobecnej pôsobnosti a účinnosti predpisov dotých čias na Slovensku platiacich vo veciach spolkových, ale že v cit. §u 113 možno shľadať iba čiastočnú derogáciu, totiž ohladne iných ešte dôvodov, z ktorých by předpisy ony pripúštaly rozpuštenie spolku, ktoré ale do rámca §u 113 ústavnej listiny zariadiť nemožno, a že menovite nemožno shľadať nezákonitosť vtedy, keď úrad činnosť smerujúcu k protištátným zaujmom postavil na roven činnosti protištátnej po rozumu cit. nariadenia uhorského ministr, č. 1508 ex 1875, a neshľadal, že by použitie tohoto dôvodu bolo nadálej vylúčané ustanovením §u 113 ústavnej listiny pripušťajúcím rozpuštenie spolku pre činnosť rušiacu verejný pokoj a poriadok. 1 Vo veci samej uvážil nss:
Žal. úrad z tých istých dvvodov, pre ktoré neschválil stanovy, rozpustil aj spolok. Stalo sa tedy rozpuštenie preto,
1) že stanovy nezodpovedajú predpisom bodu II. odst. 1 cit. nariadenie,
2) že minulosť spolku i členovia, z nich mnoho je cudzích príslušníkov, nebývajúcích na územiu čsl., neposkytujú predpokladu, že činnosť spolku nebola by protištátná.
Pokial ide o dôvod pod č. 1 uvedený, vyslovil už nss v nálezu Boh. 2117 adm. právný názor, že dôvodom k rozpušteniu spolku nemôže byť sama o sebe už tá okolnosť, že spolok po právu už stávajúci, usnášajúc sa na zmene svojích stanov, pojal do nich nejake ustanovenia, ktoré úrad nepokládá z hladiska predpisov o právu spolčovacom za pripustné.
Nss na názoru tom trvá aj v tomto prípade a strany dľa §u 44 svojho jednacieho poriadku odkazuje na dôvody nálezu toho.
Pokial sa jedná o dôvod rozpuštenia spolku pod č. 2. uvedený, obsahuje odôvodnenia to vlastne tri rozličné príčiny rozpuštenia spolku a sice
a) minulosť spolku,
b) okolnosť, že členovia spolku neposkytujú predpokladu, že by činnost spolku nebola protištátná,
c) okolnosť, že mnoho z členov je cudzozemcov.
Pokial úřad za dôvod rozpuštenia uvádza osobné vlastnosti členov spolku — nemá dôvod tento oporu v zákone, lebo dôvodem k rozpušteniu spolku môže dľa cit. nariadenia a dľa §u 113 ústavnej listiny byť iba činnost' spolku samotného, ako takového a ni tiež činnosť členov jeho pokial nevystupujú právoplatné v zastúpeniu spolku ako jeho funkcionári.
Nieť ale pochybnosti, že dôvody pod lit. a) ako aj pod lit. c) uvedené, boly by dostatečnou príčinou pro rozpuštenia spolku, lebo ako protištátná činnosť spolku, tak aj okolnosti, že spolok trebas i len vzdelávajúci a nie politický alebo robotnický má za členov cudzozemcov, — sú zákonitými príčinami pre jeho rozpuštenia.
Kedže ale v danom prípade úrad neuviedol určité okolnosti, z kterých došiel k záveru, že činnost spolku bola protištátná, neuviedol členov, u kterých je závada v bodu III. cit. nar. č. 1508 ex 1875 uvedená, t. j. že sú cudzozemci a nezjistil tieto okolnosti za súčinnosti strany — je pokračovanie jeho podstatné vadné, brániace nie len strane účelnú obranu, ale aj súdu prezkúmania napadnutého výroku. I bol preto výrok napadnutý ohľadne rozpuštenia spolku zrušen dľa § 6 zák. o ss.

V cit. nálezu z 6. září 1922 dovozuje se platnost min. nař. č. 1508:1875 z toho, že § 113 úst. listiny se dovolává zákonů upravujících výkon spolčovacího práva, neupravuje tudíž sám této materie a nedoroguje všeobecně předpisům ve směru tom vydaným, nezbavuje je působnosti a účinnosti i na dále, nýbrž že deroguje jim jen částečně, pokud by totiž předpisy ty připouštěly rozpustiti spolek také z jiných důvodů, než z důvodů v § 113 ústav. listiny uvedených.

Citace:

č. 2496. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické nakladatelství v Praze, 1925, svazek/ročník 5/2, s. 288-290.