Čís. 5521.

Poškodením železnice v smysle §§ 434 a 437 tr. zák. treba roziumeť takú dllhšiu dobu trvajúcu zmenu na koľajoch alebo na základe trati alebo na rušni (lokomotive), prípadne na vozoch alebo ich čiastkach, ktorou sa zhorší podstata oných predmetov. Poškodenie trati predpokladá pojmove stav dlhšiu dobu trvajúci, následkom kterého je trať odňatá svojmu určeniu, t. j. pravidelnej premávke. Nespadá sem prejdenie trati motorovým vozidlem v dobe, keď sa k miestu prejazdu približoval vlak. Čin vinníkov treba posudzovať podľa § 80 zák. čís. 81/1935 Sb. z. a n. a § 106, odst. 4 vlád. nar. čís. 203/1935 Sb. z. a n.
(Rozh. zo dňa 19. februára 1936, Zm IV 657/35.) Najvyšší súd v trestnej veci proti P. Č., obžalovanému z prečinu podľa § 437 tr. z., vyhovel zmätočnej sťažnosti obžalovaného, pokial’ bola namierená proti výroku o kvalifikácii trestného činu, z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, č. 1 b) tr. p. zrušil tento výrok, rozsudku odvolacieho súdu a uznal obžalovaného vinným prestupkom podľa § 80 zák. č. 81/1935 Sb. z. a .n. a § 106, odst. 4 vládneho nariadenia z 19. októbra 1935, čís. 203 Sb. z. a n., spáchaným tak, že dňa 4. septembra 1932 v P. približujúc sa motorovým vozidlom ku železničnému prejazdu značnou rychlosťou, túto primerane nezmiernil, po prípade motor nezastavil.
Z dôvodov:
Neľze odopreť oprávnenie zmätočnej sťažnosti, pokial’ uplatňuje dôvod zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 b) tr. p. proti výroku odvolacieho súdu o podriadení trestného činu pod ustanovenie § 437 tr. z.
Podľa skutkového stavu nižšími súdmi zisteného obžalovaný, riadiac osobný automobil, približoval sa k železničnému prejazdu rychlosťou asi 40 km a ked pred prejazdom náhle spatril bližiaci sa motorový vlak, nezastavil motor, ale zrýchlil chod automobilu a prešiel prez prejazd skôr ako motorový vlak, ktorý náhle zastavil.
Odvolací súd v súhlase s obžalobou spoznal v tomto čine obžalovaného skutkovú povahu prečinu podľa 1. vety § 437 tr. z., lebo vychádzal z názoru, že poškodenie železničnej trati nastalo už tým, žé premávka vlakov na tejto trati bola hatená, lebo koľajnice neboly voľné, S týmto právnym názorom neľze však súhlasiť.
Poškodením železnice v smysle § § 434 a 437 tr. z. treba rozumet’ takú zmenu na koľajoch alebo na základe trati, alebo na rušni, prípadne na vozoch alebo na ich čiastke, že sa tým zhorší podstata onoho predmetu. O skutočnom poškodení trati v jej podstate mohlo by sa hovorit’ len v prípade, ked by zmena trati spôsobená pachateľom trvala určitú dlhšiu dobu, lebo poškodenie trati predpokládá pojmove stav dlhšiu dobu trvajúcí, ktorým je trať odňatá svojmu určeniu, t. j. pravidelnej premávke. Naproti tomu tam, kde pachatel’ sám hned takmer v okamihu privodenia zmeny ju odstranil a tým navrátil trať v predošlý stav, neľze hovoriť o skutočnom poškodení v uvedenom smysle.
Poneváč sa obžalovaný zachoval v tomto prípade tak, ako to je hore uvedené, neľze základne tvrdit’, že skutočne poškodil trať. Podriadenie činu obžalovaného pod ustanovenie § 437, veta prvá tr. z., spočívá tedy na právnom omyl., Avšak tento čin nie je beztrestný, ale — ako to správne vyriekol prvostupňový súd — zakladá v dobe spáchania skutkovú povahu prestupku podľa čl. III a § 12, odst. 3 vládneho nariadenia čís. 107/1932 Sb. z. a n., lebo obžalovaný porušil predpis citovaného § 12, odst. 3 tým, že pred železničným prejazdom nezmiernil rychlost’ riadeného automobilu, po prípade nezastavil motor tak, aby zo svojej strany urobil všetko ku zamedzeniu srážky automobilu s vlakom na trati. Poneváč však vládne nariadenie čís. 107/1932 Sb. z. a n. bolo v dobe medzi spácháním trestného činu a týmto rozhodnutím zrušené a nahradené ustanoveniami § 80 zák. č. 81/1935 Sb. z. a n., a § 106, odst. 4 vlád. nariadenia č. 203/1935 .Sb. z. a n., ktoré je pre obžalovaného miernejšie, lebo ukládá alternativne alebo trest peňažitý, alebo trest väzenia (uzamknutia) najvyššie do 14 dní, treba podľa § 2 tr. z. upotrebit’ týchto ustanovení, podľa ktorých skutková povaha prestupku je inak rovnaká ako vo vládnom nariadení č. 107/1932 Sb. z. a n.

Citace:

Čís. 5519. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 101-102.