Č. 2497.

Právo spolkové (Slovensko): I. činnosť spolku v dobe
pred pozmenenými stanovami nemôže tvoriť príčinu k neschvaleniu zmenených stanov. Ani činnosť členov spolku nevystupujúcich ako funkcionári spolku nemôže mať vlivu na schvalenie to. — II. O dôvodoch rozpuštenia spolku.
(Nález zo d+na 15. j[na 1923 č. 10.299).
Prejudikatura: Boh. 2117 adm.
Vec: Spolok »Gómór és Kishontvármegyei magyar Közmuvelödési egyesulet« v R. S. proti ministru s plnou mocou pre správu Slovenska (žup. r. Dr. Lud. Černó) stran neschvalenia stanov a rozpuštenia spolku.

Výrok: Napadnuté rozhodnutie zrušuje sa pre vadnost pokračovania.
Dôvody: — — — —
Nieť sporu o tom, že sťažujúci si spolok existuje právoplatné už
dávno na základe stanov schválených v roku 1902 býv. uh. min. vnútorných záležitostí a že sa usniesol na zmene stanov z dôvodu nariadenia min. pre Slov. z 23. februára 1921 č. 569 o revisii spolkových stanov, ktorej sa sťažujúci si spolek podrobil predkládajúc pozmenené stanovy žalovanému úradu ku schváleniu.
Žal. úrad vyslovil dvoje: Predne neschvalenia nových stanov, za
druhé rozpuštenia spolku.
Pokial ide o výrok úradu o neschvalenia stanov pozmenených, odôvodnil úrad výrok svoj tým, že účel spolku a jeho dosavadná činnosť ako aj osob spolok tvoriacích presahujú rámec vzdelavatelnej a literárnej činnosti, čo odporuje ustanoveniu bodu II. odst. druhý cit. nariadenia č. 1508/75, dľa ktorého národnostne spolky môžu sa len ako vzdelavatelné a literátné utvoriť.
V tomto odôvodnení spatrovať možno vlastne tri dôvody, pre ktoré minister neschválil pozmenené stanovy a sice predne, že účel spolku obsažený v pozmenených stanovách odporuje platným predpisom, za druhé, že dosavádna činnosť spolku presahuje rámec vzdelavatelnej a literárnej činnosti národnostného spolku, a za tretia, že osoby spolok tvoriace a jejich dosavádna činnosť neposkytujú predpokladu, že by činnosť spolku nebola protištátná.
Žal. úrad uviedol tedy pre neschvalenia pozmenených stanov v prvej rade dôvod, že účel spolku odporuje platným predpisom a sice bodu II. odst. 2 cit. nar., da ľktorého národnostne spolky môžu sa len ako vzdelavatelné a literárné utvoriť.
Nieť pochybnosti, že dôvod tento bol by dostatočným pre odoprenie schválenia stanov, lenže výroku tomu nedostává sa bližšieho vysvetlenia, ktorý z cielov spolku pozmenenými stanovami určený, odporuje zákonnému predpisu výše uvednému, v ktorom cieli shľadává žal. úrad prekročenia činnosti vzdelavatelskej a literárnej.
Trpí tedy výrok napadnutý v tomto smere nejsúc odôvodnený zpôsobom dostatočne jasným podstatnou vadou dľa § 6, odst. 2 zák. o ss. Pokial ide o druhý z uvedených dôvodov má súd za to, že činnost
spolku v dobe pred pozmenenými stanovami nemôže tvoriť príčinu k neschváleniu stanov spolkových ku schváleniu predostretých, lebo v tomto smere rozhoduje jediné či stanovy odporujú zákonu alebo nie.
Pokial ale úrad neschválil stanovy z dôvodu, že činnosť osob
spolok tvoriacích presahuje rámec vzdelavatelnej a literárnej činnosti spolku, — stačí poukázati k tomu, čo bolo výše uvedené ohľadne činnosti spolku v dobe pred pozmenenými stanovami, nehľadiac ani k tomu, že činnosť člena spolku, nevystupujúceho ako funkcionár spolku, nemôže mať nižiadného vlivu na spolok ako takový a na jeho právne postavenie.
Žal. úrad — ako z výše uvedených je patrno, použil k neschváleniu pozmenených stanov tiež dôvody, které nemajú oporu v zákone — ale výrok jeho ohľadne neschvalenia stanov nie je preto ešte nezákonitým, nakoľko žalovaný úrad použil mimo toho ešte dôvodu, který by úřad opravňoval odoprieť schválenie t. j. dôvodu, že stanovy predostreté odporujú platným predpisom. Keďže ale tento dôvod nie je dostatočne konkretisovaný a trpí tedy už výše uvedenými vadami, — javí sa celý výrok úradu stran neschvalenia stanov v podstate svojej vadným a bol preto tento výrok dľa § 6, odst. 2 zák. o ss zrušen.
Ohľadne sťažnosti do výroku stran rozpuštenia spolku uvažoval
úrad súd následovně — — — 1
Žal. úřad pre výrok svôj stran rozpuštenia spolku uvádza v podstate tie isté dôvody, pre ktoré neschválil pozmenené spolkové stanovy t. j.
1. že pozmenené stanovy nezodpovedajú predpisom,
2. že dosavádna činnosť spolku presahuje rámec vzdelavatelnej a
literárnej činnosti národnostného spolku,
3. že osoby spolok tvoriace a jejich dosavádna činnosť neposkytujú predpokladu, že by činnosť spolku nebola protištátna.
Pokial ide o dôvod pod č. 1. uvedený vyslovil bol už najvyšší
správný súd v nálezu N. s. s., X (X),, Boh., 2117 adm. právny názor, že dôvodem k rozpušteniu spolku nemôže byť sama o sebe už tá okolnost', že spolok po právu stávajúci, usnášajúc sa na zmene svojich stanov, pojal do stanov svojich nejaké ustanovenia, ktoré úrad nepokládá z hladiska predpisov o právu spolčovacom za prípustné.
Nss na názoru tom trvá aj v tomto prípade a strany dľa § 44 svojho jednacieho poriadku na dôvody nálezu toho odkazuje.
Pokial rozpuštenie spolku stalo sa s poukazom na osobné vlastnosti členov spolku, nemá dôvod tento oporu v zákone, lebo dôvodom rozpuštenia spolku môže dľa cit. nariadenia ako aj ústavnei listiny byť iba činnosť spolku samotného a nie činnosť členov spolku, pokial nevystupujú pravoplatné za spolok ako funkcionári jeho a spolok právoplatné nezastupujú.
Nie je tedy rozpuštenia spolku z uvedených dôvodov opodstatnené a odporuje zákonu. Naproti tomu ale nieť pochybnosti, že protištátna činnosť spolku
po rozumu § 113 ústavnej listiny a cit. nar. 1508 ex 1875 by bola dostatočným dôvodom pre rozpuštenia spolku, takže keby spolok dopustil sa nějakých skutkov, ktoré možno by bolo označiť ako protištátnú činnosť po rozumu cit. nariadenia, — právom by žalovaný úrad v konsekvenci činov toho druhu mohol spolok rozpustiti.
Keďže ale v danom prípade úrad neuviedol určité okolnosti, z ktorých dospel k záveru, že činnosť spolku bola protištátna, znemožnil strane obranu a nss-u prezkúmania výroku toho.
V tom ale spočíva podstatná vada pokračovania. Uviedol tedy úrad pre svoj výrok stran rozpuštenia spolku dielom nezákonité dôvody, dielom ale tiež dôvod, ktorý by sice bol zákonitým dôvodom pre rozpuštenia, ale ktorý pre podstatnú vadu pokračovania znemožňuje prezkúmania jeho zo strany nss-u. Následkem toho je celý výrok úradu stran rozpuštenia nie sice nezákonitým, ale podstatné vadným a bol preto dľa § 6, odst. 2 zákona o ss zrušen.

Zde dovozuje nález platnost min. nař. č. 1508 z r. 1875 stejně jako v nálezu uveřejněném pod předchozím číslem.

Citace:

č. 2497. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické nakladatelství v Praze, 1925, svazek/ročník 5/2, s. 291-293.