NPD documents search: Právník, 66 (1927) - Valná hromada právnické jednoty v Praze

Čís. 4525.

Náhradný súkromný žalobca je oprávnený navrhovať dôkazy tiež o vine obžalovaného a použiť opravného prostriedku pre zamietnutie takého návrhu, a to aj vtedy, keď obžalobu zastupoval ešte verejný žalobca.
(Rozh. z 9. novembra 1932, Zm III 283/32.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti J. B., obžalovanému z prečinu podľa §§ 290 a 291 tr. zák., na základe verejného pojednávania o zmätočnej sťažnosti poškodeného J. K. vyhovel zmätočnej sťažnosti upiatňovanej z dôvodu zmätočnosti podľa § 384 čís. 9 tr. p. pre zamietnutie návrhov na výsluch nových svedkov a miestnej ohliadky s rekonštrukciou činu na mieste samom, rozsudok vrchného súdu zrušil a tomuto súdu uložil, aby znova vo veci jednal a rozhodol.
Z dôvodov:
Proti rozsudku vrchného súdu ohlásil poškodený ako náhradný súkromný žalobca pri hlavnom odvolacom pojednávání zmätočnú sťažnosť podľa čís. 9 § 384 tr. p. a podľa čís. 1 a), c) § 385 tr. p., ktorú odôvodnil: Z dôvodu zmätočnosti podľa čís. 9 § 384 tr. p. sťažuje si poškodený, že odvolací súd nenariadil doplnenie dokazovanía, jako to pri hlavnom odvolacom pojednávaní poškodený navrhol. Vrchný súd sa týmito návrhami zaoberal len z časti, pokiaľ išlo o návrh na výsluch nového znalca, ktorý návrh si verejný žalobca osvojil, a zamietol ho ako bezdôvodný. Ostatné dôkazy verejný žalobca neprevzal a vrchný súd sa nepovažoval za oprávneného s týmito ostatnými návrhmi sa vecne zaoberať. Postupom týmto zavinil vrchný súd zmätok podľa čís. 9 § 384 tr. p., lebo nerozhodol o návrhu učinenom na hlavnom odvolacom pojednávaní poškodeným a usnesením, ktoré proti návrhu poškodeného učinil, porušil zásadu zákona podstatnú s hľadiska obžaloby.
Najvyšší súd už vo svojom rozhodnutí z 8. novembra 1928, čís. Zm III 773/28, uverejnenom v Právnom Obzore, ročník XII., str. 163, vyslovil, že poškodený má právo samostatne navrhovať dokazovanie a pre zamietnutie takéhoto návrhu ohlásiť opravný prostriedok aj vtedy, keď obžalobu zastupoval ešte štátny zástupca. Podľa § 50 tr. p. je totiž poškodená strana oprávnená predkladať návrhy cieľom nariadenia dokazovania lebo cieľom doplnenia dokazovania v niektorom smere podrobne určenom. Podľa § 314 tr. p. povoľuje predseda hlavného pojednávania len vtedy konanie reči v spore, keď sa aj poškodený už vyjadril, že nemá ďalšieho návrhu na doplnenie dokazovania. Poškodená strana je tedy oprávnená samostatne činiť návrhy cieľom ďalšieho dokazovania aj vtedy, keď obžalobu zastupuje štátny zástupca a toto právo poškodeného je obmedzené v bode 3 § 51 tr. p. len potiaľ, že poškodený môže predložiť len také návrhy, ktoré sú potrebné k uplatneniu súkromoprávneho nároku. Poneváč uplatnenie súkromného právneho nároku závisí predovšetkým na vyrieknutí viny obžalovaného, není pochybností o tom, že tieto návrhy môžu sa vzťahovať aj na dokazovanie viny obžalovaného. Keď tedy vrchný súd takéto návrhy zástupcu poškodeného zamietol, vzniklo právo k uplatneniu formálneho dôvodu zmätočnosti, uvedeného v čís. 9 § 384 tr. p., ktoré si zástupca poškodeného po vyhlásení usnesenia vrchného súdu hneď aj zabezpečil a v prevedení zmäťočnej sťažnosti obžalovaného, keď už len sám obžalobu zastupoval, uplatnil proti samému rozsudku. Najvyšší súd preto preskúmal zmätočnú sťažnosť poškodeného žaloženú na dôvode zmätočnosti podľa čís. 9 § 384 tr. p.

Citace:

KUČERA, Bohumil. Zákon na ochranu štátu na Litve. Všehrd. List československých právníků. Praha: Spolek českých právníků „Všehrd“; Český akademický spolek „Právník“, 1934, svazek/ročník 15, číslo/sešit 7, s. 307-307.