NPD documents search: Váž. tr., 14 (1932)

Čís. 6249.

Keď sa podmienečne odsúdený v skušobnej lehote osvedčil, má to len ten účinok, že pri pozdejšom odsúdení neľze použiť predpisov o zpätilosti, nevylučuje to však hodnotenie onoho odsúdenia s hľadiska § 1 zákona o podm. ods.
(Rozh. zo dňa 12. septembra 1938, Zm IV 413/38.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. pre prečin proti orgánu vrchnosti podľa § 4, odst. 2 zák. čl. XL:1914 zamietol zmätočnú sťažnosť obžalovanej.
Z dôvodov:
Z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, čís. 2 tr. p. pre nepovolenie podmienečného odkladu výkonu trestu podaná zmätočná sťažnosť, podľa zákona prevedená, je bezzákladná.
Zákon o podmienečnom odsúdení v § 1 učinil odklad výkonu trestu závislým od povahy obžalovaného a najvyšší súd rovnako ako súd odvolací má za to, že povaha činu obžalovanej, jej chovanie pri čine a po čine, poukazujú na povahu hrubú a násilnú, ktorá neskytá záruky, že sa obžalovaná polepší aj bez výkonu uloženého jej trestu.
To, že obžalovaná bola před súdeným prípadom trestaná len podmienečne, ešte neznamená, že odsúdenie je aj zahladené; podľa § 1, odst. 2 zák. č. 562/1919 Sb. z. a n. i keď sa podmienečne odsúdený už osvedčil, má to len ten účinok, že sa pokladá, ako by nebol odsúdený, t. j. že pri pozdejšom odsúdení neľze použiť predpisov o zpätilosti, nevylučuje však hodnotenie tohoto odsúdenia s hľadiska § 1 zák. čís. 562/1919 Sb. z. a n.; preto vrchný súd správne k tomuto odsúdeniu hľadel pri uvažovaní o podmienečnom odklade výkonu trestu v súdenom prípade. Zmätočná sťažnosť bola preto v tejto časti podľa § 36, odst. 1 por. nov. zamietnutá ako bezzákladná.

Citace:

č. 6249. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 332-332.