Valné shromaždenie ústredného sdruženia slovenského priemyslu.

V piatok, dňa 5. apríla 1935 konalo sa v Bratislave mi
moriadne valné shromaždenie Ústredného sdruženia slovenského priemyslu za predsedníctva predsedu Tomáša Nečasa. Shromáždenia sa zúčastnili aj ministr obchodu Inž. Ján Dostálek a predseda Sviizu čsl. priemyselníkov v Prahe Dr. Jaroslav Preiss, hlavný riaditeľ Živnobanky v Prahe. Predseda venoval posmrtnú vzpomínku pred rokom zosnulému predsedovi Sdruženia, neh Dr. Ing. h. c. Egonovi Bondymu, v ktorom stratil slovenský priemysel jednoho zo svojich organizátorov a vodcov.
Minister Inž. Ján Dostálek konštatoval, že v minulom roku nastalo určité zlepšenie v hospodárskej situácii, ale sa priznal, že v tomto zlepšovaní hosp. pomerov sa náš štát značne opožďuje za svetovým vývojom. Zaoberal sa potom novým smerom, ktorý sa nazýva »plánovitým hospodárstvom«. Základnou závadou je tu pojmová neujaisnenosf, ktorá dovoľuje, že pod tým označením sa skrývajú snahy najrôznejšieho smeru a dosahu. Dnes nemôže byf cieľom plánovitého hospodárstva nič iného, než odvrátenie hospodárskych škôd so zreteľom na záujmy všetkých stavov. Treba si uvedomiť v prvom rade — hovoril — že bez vývozu niet u nás nádeje na hospodárske zlepšenie, ani v priemysle, ani v ostatných oboroch. Rovnako treba podporovať i domáci trh. Minister považuje za nevyhnutelné zistiť, ktoré doterajšie výroby môžeme alebo musíme udržať v plnom rozsahu a aké opatrenie treba urobiť, aby vznikaly nové výrobné odvetvia. Ďalej sa zmieňoval pán minister o otázke skrátenia pracovnej doby. Treba sa o to starať, aby do pracovného procesu znovu bola zaradená aspoň istá časť nezamestnaných. Treba si však uvedomiť, že skrátenie pracovnej doby má v zapätí značné zaťaženie podnikania a pojde o to, aby obete, ktoré hospodárstvo má priniesť, boly únosné. Celá vec mohla by totiž zapríčiniť zhoršenie hospodárskych pomerov a teda nie prispeť, ale poškodiť by mohla 1 robotníctvu, k čomu by došlo najmä, ak by nastalo zdraženie výroby, ktoré by malo za následok zmenšenie domáceho konzumu a sťaženie exportu. Minister však verí, že najhoršie obdobie máme už za sebou a že teraz už nastane rozvoj, ktorého bude účastné i Slovensko.
Dr. Jaroslav Preiss zaoberal sa s otázkou hospodárskeho plánu. Čs. štát je odkázaný na vývoz, ktorý klesol v roku 1933 na 5.922 miliónov Kč z 20.416 mil. Kč roku 1929. Rečník neverí v zhrútenie dosavádnej hospodárskej sústavy u nás.
Po prejave Dr. Preissa podal Doc. Dr. Ervin Hexner zprávu jednateľa. Konštatoval nepatrné zlepšenie zamestnanosti slovenského priemyslu roku 1934 proti roku predchádzajúcemu. Podľa internej štatistiky Ústredného sdruženia slovenského priemyslu (mesačné záznamy zamestnanosti 220 podnikov) bolo roku 1934 priemerne zamestnaných 6½% viac robotníctva než v roku 1933, oproti roku 1930 je tento počet menší o 26½%. Roku 1934 bolo odpracované o 6% viacej hodín, než v roku 1933. V srovnaní s rokem 1930 je počet odpracovaných hodín menší o 30%. V baniach na železnú rudu sa vyrobila roku 1934 264.000 tún oproti 192.000 tún roku 1930, ovšem oproti 980.000 tún roku 1930. I antimonovej rudy bolo produkované viac, prezto i železné i antimonové rudy bolo importované viac než v minulom roku. Podľa dát sostavených ohľadne asi 65% priemyselných závodov úrazovou poisťovňou, bola zamestnanosť priemyslu roku 1930 o 4% väčšia ako roku 1933. Nižší počet šichát vykázal sklársky a chemický priemysel a výroba stávkového tovaru. Nižšiu zamestnanosť vykazovaly 1 stavebné podniky. Ináč však zamestnanosť sa udržala, ba v niektorých oboroch sa podstatne zlepšila. Rentabilita podnikov nebola úmerná zamestnanosti. Rola absolútne i relatívne zlá. Týka sa to obzvlášť celulózového a papiernického priemyslu a tovární, ktoré vyrábaly stavebné hmoty. Rečník uvažoval potom, či verejné dodávky a práce môžu byť liekom proti kríze a dožadoval sa, aby bola nariadená všeobecná evidencia všetkých verejných dodávek, nielen štátnych. Terajšiu dopravnú politiku charakterizoval ako takú, čo sa zakladá na malých kompromisoch. Zaoberal sa problémami veľkej tarifnej reformy, stavbou železníc a nejasnosťou slovenských silničných pomerov.
Na konci hovoril Dr. Hexnert že Autarkia neobmedzuje sa na hospodársky život v užšom slova smyslu. Vyvinuje sa i autorkia ducha a istá autarkia v ponímaní a vývine nášho práva. U nás vzniká veľký nový odbor hospodárskeho práva správneho. Hospodárska polícia je dnes tak významná, ako polícia bezpečnostná.
Racionalizácia verejnej správy závisí jednak na tom, aby právne predpisy boly zjednodušené, jednak na tom, aby tu bola politická vôla po- riadne pracovať. Je dosť nejasné, prečo finančná správa nereformuje svoje predpisy. Hovorí sa, že nebolo dosť ľudí, že nejasné predpisy znamenajú vždy pre správny úrad i delegáciu širšej interpretácie, ba že pri prehľad- nej reforme by snaď viac bolo viditeľné, že nielen predpisy, ale sústava zastaralých foriem, daní a dávok by vyžadovala reformu. I tu je podstatou veci, že národné shromáždenie určuje tempo unifikácie a ono dáva alebo nedáva politickú vôlu unifikovať alebo neunifikovať. Dnešný stav súdnej kontroly verejnej správy, zvlášť správneho súdnictva, hraničí až na porušení ústavy a je nebezpečie, že niveau nášho správneho súdu klesne. Rozličným činiteľom je dosť prijemné, že súdna kontrola verejnej správy je prakticky znemožnená. Neuskutočnia sa dnes ani také návrhy, ktorými by bolo možno okamžite odpomôcť. Schmiedek.

Citace:

Čís. 6114. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 70-72.