Čís. 15371.


Keď bola konkurzná podstata odsúdená platit do 15 dní a neplatila, možno proti nej viesť ihneď exekúciu.1
(Rozh. zo 4. septembra 1936, R III 495/36.)
Súd I. stolice exekúciu povolil, rekurzný súd jeho usnesenie zmenil a žiadosť o povolenie exekúcie zamietol.
Najvysší súd obnovil usnesenie súdu I. stolice.
Dôvody:
Pohľadávkou exekventky sú útraty, ktoré boly exekventke v spore o vylúčenie veci z konkurznej podstaty proti konkurznej podstate (exekútke) prisúdené. Je tedy zrejmé, že pohľadávka exekventky je v smysle § 49 konk. por. pohľadávkou proti podstate.
V smysle § 126 konk. por. veriteľka podstaty má byť uspokojená — nehradiac na stav pokračovania — len čo bol jej nárok určený a splatný a ak nebola uspokojená, môže sa veriteľka domáhať zaplatenia žalobou a exekúciou. Pretože v súdenom prípade bola úpadková podstata už odsúdená na platenie do 15 dní, ale neplatila, nárok exekventky na povolenie exekúcie je odôvodnený v smysle odst. 3 cit. §u. Preto bolo treba rekurzu vyhoveť, zmeniť napadnuté usnesenie rekurzného súdu a obnoviť usnesenie súdu I. stolice.
  1. Srov. Sb. n. s. č. 13081.
Citace:
Č. 4345. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: 1926, svazek/ročník 7/1, s. 261-264.