Čís. 15879.


Pre rozsah pravoplatnosti rozsudku smerodajné je procesné právo platné v oblasti procesného súdu.
(Rozh. z 23. februára 1937, Rv III 840/36.)
Žalobníci: František N. a Mária N. domáhali sa na žalovaném Vojtechovi Š. zaplatenia 13750 Kč. Žalovaný podal proti žalobníkom vzájomnú žalobu o zaplatenie 1215 Kč 55 h, ktorú sumu vraj zaplatil miesto žalobníkov okr. nem. poistovni v B. titulem poistných príspevkov, predpísaných žalobníkom resp. ich právnemu predchodcovi. Žalobníci namietali, že vzájomnou žalobou uplatňovaná pohľadávka žalovaného zanikla v dôsledku pokonávky, uzavrenej medzi sporovými stranami v spore, vedenom medzi tými istými stranami pred krajským súdom v Bratislave. Súd I. stolice vzájomnej žalobe vyhovel, odvolací súd ju zamietol a to z dôvodu, že pokonávkou, uzavrenou medzi sporovými stranami dňa 11. novembra 1931 pred krajským súdom v Bratislave, boly uspokojené všetky vzájemné nároky sporových strán, ktoré povstaly z vedenia a odovzdania reštaurácie v B., tedy aj vzájomnou žalobou žalovaného požadovaná pohľadávka. Žalovaný v dovolacej žiadosti uplatňoval, že pravoplatným rozsudkom okresného súdu v Moravskej Ostrave č. j. C V 1320/33-11 bolo vyslovené, že pokonávka, uzavrená medzi sporovými stranami v spore, vedenom pred krajským súdom v Bratislave, vzťahovala sa iba na vzájomné pohľadávky v onom spore uplatnené, rozsudok okresného súdu v Moravskej Ostrave tvorí tedy rem iudicatam a poneváč v terajšom spore vzájomnou žalobou uplatňovaná pohľadávka žalovaného v pokonávke, uzavrenej pred krajským súdom v Bratislave, výslovne spomenutá nebola, môže ju teraz žalovaný v tomto spore vzájomnou žalobou vymáhať.
Najvyšší súd dovolaciu žiadosť zamietol a dotyčné vzájomnej žaloby uviedol v dôvodoch svojho rozhodnutia:
V spore č. C V 1320/33 u okresného súdu v Mor. Ostrave, vedenom medzi tými istými sporovými stranami, bolo terajšími žalobníkmi proti pohľadávce, uplatňovanej vtedy terajším žalovaným a zakládajúcej sa tiež na tom, že terajší žalovaný musel zaplatiř príspevky sociálného poistenia, ktoré zostal dlžen právny predchodca žalobníkov neb. N., namietané, že pohľadávka tá vybavená bola mimiosúdnym pokonaním sporu Ck a XIX 1912/31 u krajského súdu v Bratislave. Tohoto mimosúdneho pokonania dovolávajú sa žalobníci aj v súdenom spore. Rozsudkom z 8. júna 1932, č. j. C V 1320/33-11 rozhodol okresný súd v Mor. Ostrave, že mimosúdne pokonanie vzťahovalo sa iba na vzájomné pohľadávky, ktoré boly v spore Ck a XIX 192/31 (Ck a I 1018/23) namietané. Tento rozsudok nadobudol pravoplatnosť. Žalovaný dovoláva sa tohoto rozsudku, tvrdiac, že tvorí »res iudicata« a že tedy mimosúdnym pokonaním boly usporiadané iba vzájomné pohľadávky strán, uplatnené v spore Ck a XIX 192/31, a nie pohľadávka, uplatňovaná vzájomnou žalobou teprv v súdenom spore.
Tento názor žalovaného je mylný.
Otázka, či hore uvedený rozsudok okresného súdu v Mor. Ostrave tvorí medzi sporovými stranami právo, musí byť posudzovaná podľa práva platného v zemiach českej a moravsko-sliezskej. Je tu smerodajné ustanovenie § 411 civilného súdneho poriadku, platného v spomenutých zemiach.
Podľa predpisu § 411 c. r. s. je vadou rozsúdenou iba rozhodnutie rozsudkom o nároku, uplatnenom žalobou alebo vzájomnou žalobou, a ďalej rozhodnutie o právnom pomere alebo práve, ktoré sa staly v priebehu sporu spornými a na určenie ktorých podaný bol medzitýmny určovací návrh.
Nič takého sa nestalo v spomenutom rozsudku okr. súdu v Mor. Ostrave. Súd ten riešil otázku rozsahu mimosiúdneho pokonania len ako otázku predbežnú, nebola ona predmetom medzitýmneho určovacího návrhu, a jej sa týkajúce riešenie je uvedené len v odôvodnení rozsudku.
Nejde tu tedy o »res iudicata«. Nižšie súdy boly v súdenom spore nielen oprávnené, ale aj povinné riešit túto otázku znova a samostatne.
Odvolací súd zistil na základe svedeckej výpovedi Dra L. formálne bezvadné, že mimosúdne pokonanie sa vzťahovalo aj na pohľadávku, uplatňovanú vzájomnou žalobou, a právom preto vzájomnú žalobu zamietol.
Citace:
Čís. 15879. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/1, s. 267-268.