Čís. 6190.

Závěr súdu, že obžalovaný redaktor vedel, čo uvrejňuje, je záverom skutkovým, vyjadrujúcim, že obžalovaný pred uverejnením znal obsah závadného článku a prez to ho dal do tlače.
Skutkové podstaty prečinu podľa § 2 zákona o ochraně cti a prestupku podľa § 4 zákona čís. 124/1924 Sb. z. a n. (v znení vyhlášky čís. 145/1933 Sb. z. a n.) so vzťahom na uvedený prečin sú po objektívnej stránke shodné.
Rozdiel medzi týmito skutkovými podstatami po stránke subjektívnej.
(Rozh. zo dňa 2. mája 1938, Zm IV 25/38.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. a spol. pre prečin pomluvy tlačou zmätočné sťažnosti obžalovaného B. a jeho zvoleného obhájcu zčasti odmietol, zčasti zamietol.
Z dôvodov:
Zmätočné sťažnosti, uplatnené na základe § 385, čís. 1 a), 1 b) tr. p., predovšetkým vytýkajú, že odvolací súd svoje rozhodnutie o vine obžalovaného a kvalifikácii trestného činu obžalovaného B. nesprávne založil tiež na okolnostiach, ktoré sa staly po uverejnení inkriminovaného článku, tedy po vykonaní činnosti, za ktorú je obžalovaný činený zodpovedný, a ďalej dovodzujú, že tie zistené okolnosti, ktoré sa staly po činnosti pri uverejnení článku, vôbec nezakladajú skutkovú podstatu žiadneho trestného činu, resp. že v tejto zistenej činnosti obžalovaného B. môže byť obsažená najviacej skutková podstata prestupku podľa § 4 zák. čís. 124/1924 Sb. z. a n. v znění vyhlášky čis. 145/1933 Sb. z. a n., ale nie skutková podstata prečinu podľa § 2 zák. čís. 108/1933 Sb. z. a n.
Podľa zistenia odvolacieho súdu inkriminovaný článok bol uverejnený v periodickom časopise »P. K.«, redaktorom ktorého je obžalovaný B. Odvolací súd vzal za dokázané, že obžalovaný dal články vysádzať, že vedel, čo uverejňuje, že sa pri svojom výsluchu hájil tým, že článok odpovedá pravde, a o tom tiež ponúkol dôkaz pravdy, a že sa vôbec nehájil tým, že článok nečítal, a že k uverejnenej oprave v čísle 28. periodického časopisu »P. K.« pripojil poznámku redakcie, že sa naďalej pridržiava obsahu článku.
Z týchto okolností dovodil odvolací súd, že je splnená skutková podstata prečinu podľa § 2 zák. čís. 108/1933 Sb. z. a n.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku plynie, že odvolací súd na základe týchto skutočnosti vzal za dokázané, že obžalovaný B. ešte pred uverejněním znal obsah inkriminovaného článku a prez to ho dal do tlače.
Odvolací súd formuloval sice v tomto obľade svoj konečný záver tak, že »obžalovaný vedel, čo uverejňuje«, je však zrejmé, že tu nejde o právny záver, t. j. že obžalovaný si bol vedomý urážlivej povahy článku, ale že ide o záver skutkový, ktorý vyjadřuje už hore uvedené skutkové zistenie.
S hľadiska dôvodu zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 b) tr. por. sťažovateľ namieta, že odvolací súd kvalifikoval jeho trestný čin nesprávne ako prečin pomluvy podľa § 2 zák. čís. 108/1933 Sb. z. a n., lebo v tom zistení, že obžalovaný dal článok, napísaný inou osobou, vedome uverejniť v časopise, za redakciu ktorého zodpovedá, nie je vraj vyčerpaný skutkový základ citovaného prečinu. Sťažovateľ tvrdí, že zodpovedného redaktora možno so zreteľom na špeciálne ustanovenie § 4 zák. č. 124/1924 Sb. z. a n. (v znení vyhlášky č. 145/1933 Sb. z. a n.) odsúdiť ako pôvodcu len vtedy, keď vykonal väčšiu činnosť než tú, ktorá je pojatá do § 4 cit. zák. Podľa názoru sťažovateľovho je skutková podstata tohoto trestného činu daná vtedy, keď zodpovedný redaktor vedome uverejnil článok závadného obsahu a pri tom zanedbal pozornosť, ku ktorej bol povinný a pri ktorej by sa nebola dostala do tlačiva zpráva, zakladajúca skutkovú podstatu zločinu alebo prečinu uvedeného v § 1 zák. čís. 108/1933 Sb. z. a n.
Tým sa sťažovateľ zrejme domáha toho, aby jeho trestný čin bol kvalifikovaný len ako prestupok podľa § 4 zák. č. 124/1924 Sb. z. a n.
Zmätočné sťažnosti sú v tejto časti bezdôvodné.
Skutkové podstaty prečinu podľa § 2 zák. č. 108/1933 Sb. z. a n. a prestupku podľa § 4 zák. č. 124/1924 Sb. z. a n. so vzťahom na uvedený prečin sú po objektívnej stránke shodné, lebo v oboch prípadoch sa vyžaduje po objektívnej stránke, aby obsahom tlačiva bolo niekomu ublížené na cti tým, že sa o ňom uvedie alebo ďalej sdelí skutočnosť, ktorá by ho mohla vydať v opovrženie alebo snížiť v obecnom mienení.
Rozdiel medzi skutkovými podstatami oboch trestných činov je len po subjektívnej stránke, lebo ku skutkovej podstate prečinu podľa § 2 zák. č. 108/1933 Sb. z. a n. sa vyžaduje, aby pachateľ — pôvodca alebo zodpovedný redaktor (§ 1 zák. č. 124/1924 Sb. z. a n.) — znal obsah uverejneného článku a uvedomil si jeho urážlivý obsah (§ 75 tr. z.), kdežto prestupok podľa § 4 zák. č. 124/1924 Sb. z. a n. predpokladá po subjektívnej stránke iba nedbalosť zodpovedného redaktora, totiž zanedbanie takej pozornosti, pri povinnom použití ktorej by zpráva nebola do časopisu pojatá.
Prestupok podľa § 4 zák. č. 124/1924 Sb. z. a n. je teda kulpóznou formou trestného činu, ktorý bol objektivne spáchaný obsahom tlačiva, a je k trestným činom uvedeným v § 1, odst. 1 cit. zák. v pomere subsidiarity.
Keď však odvolací súd zistil, že obžalovaný B. ako zodpovedný redaktor časopisu »P. K.« vedel, čo uverejňuje, teda že poznal obsah inkriminovaného článku ešte predtým, než ho zariadil do tlače, treba označiť ako správný ten právny záver odvolacieho súdu, že obžalovaný si uvedomil tak obsah článku ako aj to, že je pre súkromných žalobcov urážlivý, a právom preto označil obžalovaného za pachateba prečinu podľa § 2 zák. č. 108/1933 Sb. z. a n., lebo podľa uvedeného sú dané náležitosti skutkovej podstaty tohoto trestného činu nielen po objektívnej, ale i po subjektívnej stránke. Zmätočné sťažnosti sú preto v tejto časti bezzákladné.

Citace:

VESELÝ, X.. Důkaz pro věčnou paměť. Všeobecný slovník právní. Díl první. Accessio - Jistota žalobní. Příruční sborník práva soukromého i veřejného zemí na radě říšské zastoupených se zvláštním zřetelem na nejnovější zákonodárství a poměry právní zemí Koruny české. Praha: Nákladem vlastním, 1896, svazek/ročník 1, s. 402-404.