Čís. 15407.

V nespornom pokračovaní, v ktorom opatrovnicky súd rozhoduje o tom, či má zmocniť opatrovníka nenarodeného následného dedica, aby menom tohoto započal spor o výmaz hypotekárneho záložného práva. vloženého na pozostalostnú nehnuteľnosť, dotyčný hypotekámy veriteľ nie je účastníkom pokračovania (§ 6 zák. čís. 100/1931 Sb. z. a n.) a nemá právo k rekurzu (§ 37 zák. čís. 100/1931 Sb. z. a n.).
(Rozh. zo 17. septembra 1936, R IV 314/36.)
Najvyšší súd rekurz odmietol z týchto
dôvodov:
Napadnutým usnesením, ktorým opatrovnicky súd rozhodol o pověření opatrovníka nenarodeného následného dediča, aby menom tohoto započal spor proti hypotekárnemu veriteľovi o výmaz hypotekárneho záložného práva, vloženého na pozostalostnú nehnuteľnosť, ešte nie je nijak prejudikované platnosti či neplatnosti tohoto záložného práva. Nie je tedy rozhodnutím tým dotknuté právo rekurenta, ako hypotekárnej veriteľky, ale jedine záujmy opatrovanca a jeho příbuzných, ktorým náleží starať sa o jeho záujmy, preto nemožno rekurentku, ako správné vyslovil rekurzný súd, pokladať za účastníka pokračovania podľa § 6 zák. čís. 100/1931 Sb. z. a n. a preto nemožno je tiež pokladať za osobu, ktorá má v smysle § 37 cit. zák. právo k rekurzu proti tomuto usneseniu.

Citace:

č. 15407. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1937, svazek/ročník 18, s. 835-836.