NPD documents search: Boh. adm., 14 (1932), sv. 2

Čís. 5385.

Za odňatu z cudzej držby možno považovat’ vec len vtedy, keď bola držiterovi odňatá faktická moc, umožňujúca mu lubovolne s vecou nakladať a cudzie osoby z podobného naktadania vylúčiť.
Nejde o dokonaná krádež, ale len o pokus, jestliže pachatel’ vec, ktorá chcel odňiesť, zanechal na mieste, kde bola predtým poškodeným uložená.
(Rozh. zo dňá 2. októbra 1935, Zm III 318/35.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti M. Z. a Sjpol., obžalovaným zo zločinu krádeže atď., následkom zmátočnej sťažnosti obžalovaných vyniesol rozsudok, ktorým z povinnosti úradnej’ z dovodu zmátočnosti uvedeného v § 385, č. 1 b) tr. p., zrušil rozsudky súdov nižších stolic čo do kvalifikácie trestného činu všetkých obžalovaných ako zločinu krádeže podla §§ 70, 333, 336, č. 3 a 337 tr. z. a tento trestný čin obžalovaných kvalifikoval ako pokus zločinu krádeže podla §§ 65, 70, 333, 336, č. 3 a 337 tr. z.
Z dóvodov:
Pri preskúmaní věci z povinnosti úradneij zbadal najvyšší súd, že súdy nižších stolic zistily, že obžalovaní spoločne vnikli na povalu notářského úřadu vo V. a tam brali kukuricu E. S. a keď mali už tri a pol vreca kukuricou naplněné, boli vyrušení a utiekli, takže kukuricu tam zanechali.
Tento čin obžalovanýcih kvalifikovaly nižšie súdy ako dokonaný zločin krádeže podla §§ 70, 333, 336, č. 3 a 337 tr. z., a to vrchný súd s tým výslovným odovodneníím, že obžalovaní, keď boli na povale poškodeného E. S. přistihnutí, už mali 3j4 vreca kukuricou naplněné, tedy už si brali kukuricu do držby.
Tento právny názor nižších súdov nie je správný. K dokonaniu zločinu krádeže podla § 333 tr. z. sa vyžaduje odňatie cudzej věci hnutelnej z držby iného, nestačí tedy len branie věci do držby páchateromi. Za odňatú z cudzej držby je možno považovat’ vec len vtedy, keď bola držitelovi odňatá faktická moc, umožňujúca mu l’ubovolné s vecou nakladiať a cudzie osoby z podobného nakladania vylúčiť. To sa však v tomto případe nestalo, lebo podla skutkového zistenia zanechali obžalovaní po útěku kukuricu na tomže mieste, kde bola před tým poškodeným uložená, totiž na povale skladišťa notářského úřadu, takže po vzdialení sa obžalovaných z miesta činu nebolo třeba žiadneho nového činu k tomu, aby sa poškodený zase dostal do jej držby; poškodený nestratil preto následkom činnosti obžalovaných držbu kradenej věci, vec tá nebola tedy ešte ukradená. Má byť preto tento trestný čin obžalovaných kvalifikovaný ako pokus zločinu krádeže podla §§ 65, 70, 333, 336, č. 3 a 337 tr. z. Odchylnou — ťažšou — kvalifikáciou nižších súdov je daný v neprospěch obžalovaného do vod zmátočnosti podla § 385, č. 1 b) tr. p., ktorého třeba dbať z úradnej povinnosti podla § 385 posl. odst. tr. p.

Citace:

Rozhodnutí č. 2179. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: Právnické vydavatelství v Praze, 1925, svazek/ročník 5, s. 96-97.