Či môže byť verejný notár členom Národného shromáždenia?Podľa §-u 3. zák. čl. XXXV. 1874, platného na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi: »Verejný notár súčasne nemôže byť krajinským poslancom«Slávik, M. x. Práv. obz. X (1927), č. 1,1kdežto notár z Moravy, Sliezka alebo i Čiech môže byť poslancom alebo senátorom pri držaní substitúta.Tento rozpor bolo treba riešiť ministerstvu spravedlnosti, ktoré v konkretnom prípade menovacím dekrétom č. 40947/26 rozhodlo takto: »Jeho členstvo v Národnom shromáždení není prekážkou výkonu verejného notárstva, lebo príslušný predpis § 3 zák. čl. XXXV. z r. 1874 treba pokladať za zrušený čl. IX. uvodzovacieho zákona k ústavnej listine«, ktorý článok zák. č. 121/1920 stanoví toto: »V deň ustanovený v 1. odstavci článku VIII. (deň vyhlásenia) pozbývajú platnosť všetky ustanovenia, ktoré odporujú tejto ústavnej listine a republikánskej forme státu, ďalej všetky predošlé ústavné zákony, i keď by jednotlivé ich ustanovenia neboly v priamom rozpore s ústavnými zákonmi Československej republiky«.121/1920 sb.Toto správné stanovisko je možno podoprieť ešte takto:1. § 5 zák. č. 123/1920 a § 4 zák. č. 124/1920 znie o voliteľnosti a tam nie je vyslovené, že verejný notář nemôže byť zvolený za člena Národného sliromaždenia.2. Podľa §-u 20 ústavnej listiny (zák. č. 121/1920): »Členovia Národného shromaždenia nemôžo byť županmi a okresnými náčelníkmi«121/1920 sb., § 20, z čoho plyne a contrario, že verejný notár môže byť členom Národného shromaždenia.3. Zákon č. 144/1924 o neslučiteľnosti nikde nespomína verejné notárstvo ako prípad neslučiteľný s členstvom Národného shromaždenia.4 Zákon č. 121/1920 v článku prvom znie: »Zákony odporujúce ústavnej listine, ich súčiastkam a zákonom ju meniacim a doplňujúcim sú neplatné.«121/1920 sb., čl. 15. § 106 zák. č. 121/1920 zabezpečuje všetkým obyvateľom republiky Československej úplnú rovnoprávnosť ako štátnym občanom.Výňatok z článku verejného notára dr. Michala Slávika v Trenčíne, uverejneného v sošite prvom »Právneho obzora« z roku 1927.