Menšinové problémy dneška. Vysokoškolské sdruženie pre Spoločnosť národov usporiadalo dna 12. V. bež. r. spolu s Osvětovým Svázom přednáškový večer, na ktorom za početnej návštěvy prednášal prezident štátného úřadu štatistického Dr. J. Auerhan o menšinových problémoch dneška. V svojej hlboko založenej prednáške rozobral najprv podstatné znaky pojmu národ a národnosti, pri čom príkladmo poukázal na neustálenosť a menlivosť tohto pojmu, podľa nàhľadov a záujmov stránky, ktorá s nim operuje. Prednášajúci připisuje jazyku najváčší význam pri určováni národnosti, hoci si je vědomý toho, že pri tom aj iné okolnosti — (na pr. póvod, povedomie, náboženstvo, kultura, příslušnosť k istému cel’ku teoritoriálnemu atd.) — hrajú veľkú rolu. K ďalekosiahlým a škodlivým dósledkom by viedlo dľa něho praktické prevádzanie Rádlovej theorie slobodnej voľby národnosti. Rádiová theza, že každé individuum má právo ľubovoľne meniť svoju národnost, podobné ako politické presvedčenie sa nesrovnává ani so skutočnostou, lebo volba národnosti je obmedzená různými okol’nosťami, tak na pr. znalosťou řeči, príslušnosťou štátnou, náboženstvem a pod. Za slobodnú voťbu národnosti nemožno pokladať pripady odnárodnenia, lebo týmto predchádza vždy dlhý a složitý proces, v ktorom o vel’a viac rozhodujú rózne vplyvy vonkajšie ako slobodiiá voľba. Ešte váčšiu roztrieštenosť, ako pri určení pojmu národnosti, shTadáva prednášajúci pri riešení problému zabezpečenia spravodlivých požiadavkov a práv menšin. Poskytnutie národnostnej autonomie territoriálnej považuje za možné iba v tých zriedkavých prípadoch, kde národnostné menšiny tvoria kompaktný celok. V štátoch, kde sa viaceré národnosti vzájomne prestupujú móže prichádzať v úvahu iba autonomia personálna, ktorá by dovolovala organizovanie príslušníkov tej-ktorej národnosti do zvlášťného národnostného katastru a udržovanie potřebných kulturných institucií pomocou vyberania príspevkov od svojich členov. Takáto autonomia by mohla znamenať aku výhodu pre menšiny silné, pre slabé by však bola iba danajským darom. Preto by udelenie národnostnej autonomie u nás problém menšinový neriešilo k všeobecnej spokojenosti a je lepšie ked sa budeme pridrziavať intencií nášho zákonodárstva, ktoré sa snaží spravodlive riešiť naše problémy menšinové. Hoci naša republika dala už menšinám viacej, ako vyžadajú naše závázky v mierových smluvách, predsa kladú tieto menšiny este dalšie požiadavky. Avšak jestli chcú dosiahnúť ich uskutočnenia, músia najprv dokázat’, že chcú byť a vedia byť loyalnými občanmi štátu. Menšina iredentistická, menšina nepriateľská státu nemóže počítat’ na mimoriadne ústupky od státu. Riešenie menšinového problému vyžaduje dobrej vole na oboch stranách a tak vidí Dr. Auerhan v loyalite a snášanlivosti štátnych občanov základné předpoklady riešenia problému menšinového. —pp.—