Čís. 14516.

Odpustenie protestu podI'a § 38 zmenk. zák. je účinné m e d z i zú¬
častněnými stranami, hoci sa nestalo písomnou doložkou na
zmenke.
(Rozh. z 11. IX. 1935, Rv IV 228/34.)
Žalujúca banka domáhala sa zaplatenia 11.650 Kč od žalovaného
na základe jeho závazného prejavu, že sumu túto, ako hodnotu desiatich
zmeniek sročných 1. februára 1932, ktoré bol podpísal ako indosant, bez
ich protestovania zaplatí. Žalovaný sa bránil tým, že ide o zmenkový zá-
vázok, ktorý zanikol premlčaním, lebo on ako indosant podťa § 89 odst.
2 zmenk. zák. vypadol z obliga, zapieral, že bol protestáciu odpustil a že
by sa bol zaviazal zmenkový dlh bez protestovania zmeniek zaplatit.
Súdprvej stolice žalobě vyhověl. Z dovodov:
Vzhradom na to, že vypočutí svedkovia dokázali skutočnosf, že sa
žalovaný dňa 1. februára 1932 totiž v deň sročnosti zmeniek dostavil
do úřadovně žalujúcej banky, kde žiadal, aby sporné zmenky neholý pro¬
testované, aby nemal zb5rtočné útraty, a prejavil, že celú pohradávku za¬
platí, čo však neučinil, ďalej vzhradom' na to, že žalovaný proti výške
pohťadávky námietok nečinil a žalujúca banka zmenky připojila k spi-
som, bolo třeba žalobu uznat za opodstatněná a žalovaného na základe
nového závazku, vzniklého z prejavu, učiněného před svedkami, podta
žalobněj žiadosti zaviazať.
Odvolací súd rozsudok prvého sudu změnil a žalobu zamietol
z dovodov: Žaloba nie je založená na zmenkovém závazku. Právnym
základom žaloby je — podta přednesu žaloby — samostatný závázok
žalovaného, že zaplatí zažalovaná sumu. Podta výpovědi Samuela A.,
riaditeta žalujúcej banky, žalovaný dňa 2. alebo 3. februára 1932 žiadal
žalujúcu banku, aby zmenky neboly protestované, prejavil, že pojde do
Potska, odpredá tam nehnutetnosti a pohtadávku vyplatí. Svechcyňa Gi-
zela F., účtovníčka žalujúcej banky, vypověděla, že žalovaný v čase
sročnosti zmeniek žiadal svědka Samuela A., aby zmenky neprotestoval,
prejavil, že pojde do Potska a potom tieto zmenky usporiada, že po ná¬
vrate z Potska žalovaný doniesol do banky 10 dolárov, ktoré vyměnil
za 240 Kč a tieto peniaze nechal na zmenkové úroky, a že niekolico dní
banka dala zavolat’ žalovaného, ktorý sa aj dostavil do banky, a Samuel
A. ho vtedy vyzval, aby zmenky obnovil, žalovaný to ale odoprel.
Na základe týchto dvoch výpovědí sa nedá ustálit’, že strany miesto
zmenkovej obligácie boly by uskutečnily súkromnoprávnu obligáciu.
Žalovaný aj na odvolacom pojednávání trval na tom a chcel to doká¬
zat, že medzi stranami k novách nedošlo, že právny poměr stráň do kon-
ca bol zmenkový, že žalovaný stúbil usporiadaf zmenky, že banka volala
žalovaného, aby zmenky prolongoval. Naproti tomu žalujúca strana chcela dokázat, že strany sa tak do¬
hodly, že žalovaný bez ohfadu na zmenky zaplatí zmenkový dlh.
Vrchný súd základ' žaloby, že nováciou přeměnila sa zmenková obli-
gácia v súkromnoprávnu obligáciu, nemá za dokázaný, lebo aj žalova¬
ným uznané platenie 10 dolárov stalo sa na zmenkové úroky, ale žalo¬
vaný odoprel zmenky obnovit’, tedy zo zmenkového obliga skutočne vypa-
dol bez toho, že by bola vznikla súkromnoprávna obligácia.
Na j vyšší súd dovolaciu žiadosť zamietol: D o v o d y:
Aj keď by bol žalovaný žiadal vedúceho žalované] banky, aby před¬
mětné zmenky neprotestoval, že pojde do Potska a že potom ich uspo-
riada, možno z tohoto prejavu vyvodit’ len závěr, že odpustil žalujúcej
strany protest (§ 38 zmenk. zákona).
Odpustenie to má účinnsf medzi zúčastněnými stranami i vte-
dy, keď sa nastalo písomnou doložkou na zmenke.
srub žalovaného, že zmenky usporiaďa, resp. — podťa svědectva Sa¬
muela A. — že pohl’adávku zaplatí, može mať len význam uznania
jeho vtedy ešte jestvovašieho zmenkového závazku, ktorý — prav-
daže— nemohol zaniknúf len pre opomenutie protestu, potrdbného ináč
podťa § 37 zmenk. zákona.
Keď však tento zmenkový závázok zanikol premlčaním podfa § 81
zmenk. zákona, čo si zavinila žalujúca strana, nemožno zo spomenutého
predchádzajúceho srubu žalovaného, ako ho žalujúca strana sporné u-
dáva, vyvodit’ závázok občiansko- právny.
Bola preto dovolacia žiadosť ako bezpodstatná zamietnutá.

Citace:

č. 14516. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1936, svazek/ročník 17, s. 1052-1053.