B. Vyvlastnenie na Slovensku.
Skratky:
APP = adm. proces. por. = vládne nariadenie z 13. januára 1928, č. 8 Sb., o konaní vo vecíach patriacich do posobnosti politických úradov (administrativně konanie = správní řízení);
BÚ = vykonávacia úprava k všeob. ban. zák. (vyhláška rakúskeho Ministerstva financí z 5. X. 1854, č. 76 VBl);
BZ = všeobecný banský zákon z 23. mája 1854, č. 146 r. z.;
MNV = miestny národný výbor;
ONV = okresný národný výbor;
OSP = zák. čl. 1/1911 uh. o občianskom sporovom poriadku;
SNR = Slovenská národná rada;
ÚL = Ústavná listina Československej republiky, uvedená zákonem z 29. februára 1920, č. 121 Sb.;
VN = nariadenie Sboru povereníkov z 22 októbra 1945, č. 128 Sb. n. SNR, o výstavbě miest a obcí na Slovensku (vyvl. nar.);
VO = opatrenie Stálého výboru z 16. novembra 1938, č. 291 Sb., o vyvlastnení a o niektorých iných opatreniach na účely hospodářského prebudovania státu alebo dočasného hospodářského zaistenia nezaměstnaných osob (vyvl. op.), s účinnosťou obnovenou podlá nar. SNR č. 132/1945 Sb. n.
SNR;
VVZ = zákon z 29. marca 1935, č. 63 Sb., o vyvlastnení na účely obrany štátu (voj. vyvl. zák.);
VZ — zákonný článek XLI/1881 uh. o vyvlastňovaní (všeob. vyvl. zák.);
V2RP = zákon zo 7. marca 1947, č. 42 Sb., o niektorých opatreniach v stavebnictve súvisiacich s dvojročným hospodářským plánem (vyvl. v 2roč. pl.).
Obsah:
1. Právne pramene v-nenia. — 2. Účely, na ktoré možno v-ňovať: a) podlá všeob. vyvl. zák.; b) podlá všeob. ban. zák.; c) podlá colného zák.; d) podľa katastr. zák. e) podlá voj. vyvl. zák. č. 63/1935 Sb.; f) podlá vyvl. opatrenia č. 291/1938 Sb.; g) podľa vyvl. nar. č. 128/1945 Sb. n. SNR; h) podľa vyvl. v 2 roč. pl. — 3. Predmet v-nenia. — 4. Osoby vyňaté zpod v-nenia. — 5. Právne účinky v-nenia. — 6. Náhrada za v-nenie. — 7. Vedľajšie plnenia. — 8. Procesné ustanovenia: a) přípravné konanie; b) v-ňovací proces v užšom smysle; c) určenie náhrady za v-nenie. — 9. Prevzatie držby a knižný zápis v-neného objektu. — 10. Zánik v-ňovacieho nároku. —11. Poplatkové předpisy.
1. O v-není na Slovensku platí niekorko noriem, ktoré sa odlišujú od seba hlavně účelom, ktorý v-nenie v tom ktorom prípade sleduje; líšia sa však aj formou pronesu, ktorým sa v-nenie uskutočňuje. Je tu predovšetkým základná, z býv. uhorského právneho poriadku převzatá norma o v-není, t. j. zák. čl. XLI/1881 uh. v znění zák. č. 72/1924 Sb. (všeob. vyvl. zák.). Z osobitných noriem o v-není prichádzajú do úvahy niektoré ustanovenia všeobecného banského zákona (§§ 98—104 zák. č. 146/1854 r. z.), zákona colného (§ 139 zák. č. 114/1927 Sb.) a zákona o vedení pozemkového katastra (§§ 77 a 78 zák. 177/1927 Sb. — katast. zák.). Potom je tu zákon o v-není na účely obrany státu č. 63/1935 Sb. (voj. vyvl. zák.) a opatrenie Stálého výboru č. 291/1938 Sb. o v-není a niektorých iných opatreniach na účely hospodářského prebudovania státu alebo dočasného hospodárského zabezpečenia nezaměstnaných osob, ktorého účinnost časti I. od 1. januára 1945 obnovilo nar. SNR č. 132/1945 Sb. n. SNR (vyvl. op.). — Napokon je tu dost všeobecné nariadenie Sboru povereníkov (s mocou nariadenia SNR, teda s mocou partikulárneho zákona) č. 128/1945 Sb. n. SNR, o výstavbe miest a obcí na Slovensku, ktorého II. a III. hlava zaoberá sa v-nením a náhradou zaň (vyvl. nar.).
Do tejto právnej situácie zasiahol — dosial, pravda, len dočasné, ale dost podstatné — zákon č. 42/1947 Sb. o niektorých opatreniach v stavebníctve súvisiacich s dvojročným hospodářským plánom. Určuje v § 23, že od 3. apríla 1947 do 31. decembra 1948 (za jeho účinnosti) nemožno použit doterajšie předpisy na ciele v ňom určené, ak a pokial’ tieto předpisy sú s ním v rozpore a upravuje si v-nenie na tieto ciele samostatné (§§ 8—14, 17 a 19). — Učelom vyvlastnenia je tu zadováženie plochy na stavby, ktoré sú súčiastkou úloh určených zákonom č. 192/1946 Sb. o dvojročnom hospodářském pláne, jednak však aj plochy na stavby, ktoré do dvojročného plánu pojaté nie sú, ak sa dejú z t. zv. miestnych zdroj o v a sú podl § 2 zák. 42/1947 Sb. přípustné.
Osobitným druhom v-nenia je sceľovanie poľnohospodárskych pozemkov (komasácia, zák. čl. XXXIX/1908 uh. a nar. uh. č. 30/1909 sprav.). O ňom viac vid pod heslom ,,Agrární operace". Obdobnou ustanovizňou je povinná úprava pozemkov na stavebné účely podlá IV; hlavy (§§ 15—18) nar. Sboru povereníkov č. 128/1945 Sb. n. SNR. — Svojím hospodářským výsledkem je v-neniu velmi podobné opatrenie podľa § 100 ods. 1 zák. o obrané štátu (č. 131/1936 Sb.), t. j. úradný příkaz odovzdať vecné prostriedky do vlastnictva alebo ich sverit k dispozícii (nakladaniu) iným osobám, rovnako ako uvoľnenie výrobných prostriedkov (odovzdanie dispozície poprípadě aj převod vlastnického práva) v smysle § 1 nar. SNR č. 70/1945 Sb. n. SNR. Avšak je podstatný právny rozdiel medzi v-nením a opatreniami tu uvedenými; pri v-není totižto v-niteľ nádobúda vyvlastnením získané právo originárne, pravidelrie už tým okamihom, ked zaplatil alebo do súdneho depozitu složil právoplatné určenú náhradu, a to bez ohľadu na to, či sa připadne ujal držby. Pri opatreniach podlá § 100 ods. 1 zák. o obr. štátu alebo podľa § 1 nar. 70/1945 Sb. n. SNR nadobúda oprávněný len verejnoprávny nárok (exekvovateľný normálnou exekučnou cestou) na odovzdanie právnej dispozície (vlastníctva), teda na jej nadobudnutie spósobom odvedeným; pravda, aby oprávněný nadobudol nektoré dispozíciu pripúštajúce subjektivné práva k věci, nemusia sa vzhľadom na tieto veřej noprávne předpisy splnit všetky formálnosti, ktoré objektivně právo súkromné pre to předpisuje.
Všeobecný v-ňovací zákon je stelesnením t. zv. klasického typu v-nenia. Prípustnost a rozsah jeho určujú administrativně vrchnosti, odškodňovací proces patří do posobnosti súdov. Prototypem najvoľnejšieho v-nenia administrativneho je vojenný vyvlastňovací zákon (zák. 63/1935 Sb.) a vyvlastňovacie opatrenie (opatrenie Stálého výboru č. 291/1938 Sb.); administratívna vrchnost rozhoduje tu nielen o přípustnosti v-nenia, ale zpravidla áj o výške náhrady. Tato charakteristika platí aj pre v-nenie podľa katastrálneho zákona (č. 177/1927 Sb.). Pravda, ani tu nie je vylúčené súdne ustálenie náhrady, lebo sem zasahuje § 105 Úst. listiny a zákon č. 217/1925 Sb. Nie celkem rovnaká situácia je pri v-není podľa všeob. ban. zákona, ktorý v § 103 výslovné odkazuje na súdny proces strany, ktoré s dočasným určením náhrady v procese administratívnom nie sú spokojné. S hľadiska psychologického i procesného najúčelnejšiu formu volilo v-ňovacie nariadenie č. 128/1945 Sb. n. SNR. V-ňovací proces koná administrativna vrchnost, určenie náhrady přenechává sa dohodě strán, ktorá sa pravidelné uskutečňuje súkromnoprávnou pokonávkou. Ak sa o nej všetky strany (i záujemníci) nedohodnú, určí ju okresný súd v nesporovom konaní na žiadost kohokol’vek z nich.
Ako v-ňovacie normy neprichádzajú už do úvahy zák. č. 438/1919 Sb. o v-není na všeužitočné elektrické podniky, a to ani nie pre telegrafy (§ 2 zák. č. 60/1923 Sb.), ako to určoval § 10 ods. 5 zák. 33/1922 Sb., dalej zák. č. 177/1934 Sb. o zvýhodněných podnikoch plynárenských, ani opatrenie Stálého výboru č. 261/1938 Sb. o odstraňovaní stavebných a komunikačných závad v obciach, ale ani zákony o stavebnom ruchu a normy im rovnorodé, vydané před 10. decembrom 1945, najma zák. č. 177/1940 Sl. z. o v-není na diela veřejného záujmu, na ciele stavebného ruchu a o všeobecnom stavebnom družstvo, lebo jednak boly nakradené ustanoveniami vyvl. nar. č. 128/1945 Sb. n. SNR (§ 4 a § 39 tohto nar.), jednak pri niektorých zanikla ich účinnost uplynutím času. Uplynutím času zanikla aj účinnost zák. č. 232/1940 Sl. z. o v-není a využití liečivých a minerálnych prameňov na ciele veřejného zdravotnictva.
Všeob. vyvl. zák. platí na základe svojho ust. v § 1 č. 13 ako podporná norma (pripadne aj len obdobné) vo všetkých prípadech, v ktorých osobitným v-ňovacím normám chýba příslušné ustanovenie a mohla by vzniknút právna medzera (vid napr. aj § 139 ods. 4 a 5 col. zák.)
2. V-nenie je přípustné len vo verejnom záujme (§ 1 všeob. vyvl. zák. hovoří nepresne ,,vo všeobecnom záujme“) niekedy osobitne vymedzenom (na pr. účelmi obrany štátu). Zásadu túto třeba osobitne vyzdvihnút, lebo formulácia no vších v-ňovacích noriem svádza k mienke, že v-nenie je přípustné i len v záujme súkromnom; súkromný záujem sám osve nie je dostatečným podkladem pre v-nenie a može ním byt alebo sa stát len vtedy, ak jeho uspokojenie je predovšetkým záujmom veřejným. V-nit možno najma na tieto ciele:
a) podľa všeob. vyvl. zák.: Stavba veřejných ciest a mostov (praktickejšie je tu však v-nenie podľa § 1 ods. 2 c voj. vyvl. zák. vsúvislosti s vlád. vyhl. č. 28/1937 Sb.); zriadenie veřejných železnic a stavba kanálov pre lodnú dopravu (ak nepríde da úvahy v-nenie podlá § 1 ods. 1 VVZ), stavba povodňových a zavlažovačích stok; regulácia (úprava) vodných tokov; odčerpá vanie stojatých vod a močiarov; odvodňovanie a zariadenia na odvádzanie vnútrozemských vod; stavba přistavěv, loděnic a prístavných skladíšt; zariadenia na viazanie (upevnenie) pieskových presypov. Napokon aj zväčšenie alebo účelové zlepšeme podujatí tu vypočítaných (§ 1).
Procesom podlá všeob. vyvl. zák. možno vyvlastnit ešte:
aa) na upravenie rieky, potoka alebo iných vodných diel, potřebných na plavenie ďreva a pltí alebo na zachytenie a umiestnenie plaveného alebo dopravovaného dřeva pri česliach (§ 198 zák. čl. XXXI/1879 uh. o lesech); na zalesňovanie v prospěch společností zriadených na tento ciel’ (§ 174 cit. zák. čl.);
bb) na zamedzenie výmolov (§ 56 zák. čl. XXIII/1885 uh. — vodného zák.) a na vodné diela (zák. č. XVIII uh. — novela k vodnému zákonu);
cc) na zriadenie společných súkromných polných ciest (§ 39 zák. čl. XII/1894 uh. — o polnej policii);
dd) na zabezpečenie uměleckých pamiatok v prípadoch § 10 zák. čl. XXXIX/1881 uh. (o zachovaní uměleckých pamiatok);
ee) na zriadenie prievozov a lodných mostov podľa §§ 70 a nasl. zák. čl. 1/1890 uh. (o verejných cestách a mýtach);
ff) na vojenské cvičištia podľa zák. čl. XXXIX/1895 uh. (za mobilizácie, vo vojně a počas mimoriadneho opatrenia podľa § 27 branného zákona viď však § 1 ods. 1 VVZ);
gg) na utvorenie chráněného územia pre všeobecne prospěšné vodovody, studné a pramene (§ 5 zák. čl. XVIII/1913 uh.) a na ciele údolných priehrad za podmienok, uvedených v § 11 cit. zák. čl.;
hh) na továrně a priemyselné podniky za podmienok a v rozsahu uvedenom v § 8 zák. čl. III/1907 uh. (vid aj zák. čl. III/1916 uh.).
Vyvlastnenie na banské účely v kutebnom obvode koná sa sice podlá, §§ 98—108 BZ, ale pozemky potřebné na stavbu ciest, železnic a kanálov pre dopravu banských výrobkov alebo hmot a zariadení slúžiacich banským účelom medzi banským územím a najbližšou komunikáciou možno však v-nit iba podľa ustanovení všeob. vyvl. zák. Rovnako třeba použit ustanovenia všeob. vyvl. zák. na v-nenie pozemkov na banské ciele, ak sa nachodia mimo kutebného obvodu. Ustanovenia všeob. vyvl. zák. nebudú sa používat už na v-nenie pre vojenské opevnenia (§ 1 č. 10), lebo jetu pružnejšia cesta na podklade § 1 ods. 2a VVZ. Nemožu sa používat na zriadenie telegrafov, telefonov a rádioelektrickýcb zariadení, lebo je tu osobitná norma § 40 zák. č. 33/1922 Sb. a v-nenie sa tu deje podľa vyvl. nar. Nomožno ich použit ani pře v-nenie na štátne budovy a úsťavy a na zvýšenie bezpečnosti budov a ústavov určených na výkon trestov na slobode, lebo § 1 č. 11 bol zrušený a nahradený § 4 vyvl. nar. (§ 39 vyvl. nar.); to isté platí o v-není na nové ulice, cesty a námestia, cintoríny, školy, všeobecné nemocnice, kúpele a kúpaliská, na kasárně a budovy k nim patriace, na vodovody, plynovody a kanalizačné zariadenia (§§ 2 a 3 všeob. vyvl. zák.). Nebudú sa používat ani pri v-není na verejné jatky [zák. čl. XXIX/1913 uh., § 4 lit. d) a § 39 vyvl. nar.].
S ustanoveniami všeob. vyvl. zák. o účeloch, na ktoré možno v-ňovat, konkurujú okrem ustanovení voj. vyvl. zák. ešte aj ustanovenia vyvl. opatrenia, motivované dost všeobecne ,,účelmi hospodářského prebudovania štátu alebo dočasného zabezpečenia nezaměstnaných osob“ v rozsahu uvedenom nižšie sub g). V-nitel’ má tu volbu v-ňovat bud pomalou cestou podlá všeob. vyvl. zák., alebo rýchlejšou a pružnejšou cestou podlá vyvl. opatrenia alebo podlá voj. vyvl. zák., ak sú splnené subjektivné i objektivně předpoklady pre konanie podlá týchto osobitných noriem.
b) podľa všeob. banského zák. (§§ 98—108): Pozemky a povrchové vody potřebné na prevádzku baní, pozemky len v kutebnom obvode, služebnosti vodovodu aj mimo něho (§ 99). O přípojných komunikáciach medzi banským územím a najbližšou komunikáciou veřejnou vid vyššie pod a);
c) podľa colného zákona: Súkromné zariadenia na nehnutelnostiach pri colnej hranici, uvedené v § 25 col. zák., ktoré jestvovaly 1. I. 1928 a ktoré znesnadňujú preklad colnej hranice alebo ztažujú dozor nad pohraničným tovarovým stylom (§ 139 zák. 114/1927 Sb.);
d) podľa katastrálneho zákona: Ustálenie, zaistenie a používáme trigonometrických bodov (§ 77 katastr. zák.);
e) podľa voj. vyvl. zák.:
aa) Mimo času mobilizácie, vojny a mimoriadneho opatrenia podľa § 27 bran. zák.:
na účely opevnění alebo iných vojenských stavieb; na účely vybudovania podnikov dóležitých pre obranu štátu, ak je to nevyhnutné potrebné (,,naléhavě nutné”) v záujme obrany štátu. Potom v prípadoch, ktoré určí vláda usnesením bud všeobecne alebo jednotlivé, vyhlášeným v Sbierke zákonov a nariadení (stalo sa tak doposial vlád. vyhl. č. 28/1937 Sb., a to ohladom v-nenia na účely veřejných hradských a veřejných ciest);
bb) Počas mobilizácie, vojny alebo mim. opatr. podľa § 27 bran. zák.: na všetky účely obrany štátu, najma na opevnenia a iné vojenské stavby (objekty) alebo vojnové vystroj enie opevněných miest, na letištia, železnice, cesty a iné komunikácie, na účely telegrafných, telefonných a rádioelektrických zariadení, na vybudovanie podnikov, doležitých pre obranu štátu, ako aj na podporu alebo zabezpečenie vojnových operácií a pod. (§ 1);
f) podľa vyvl. opatrenia: Stavby, zariadenia a práce na hospodářské prebudovanie štátu alebo dočasné hospodářské zabezpečenie nezaměstnaných osob, a to najma v omasti komunikácií (najma cesty, železnice, letištia), v oblasti vodohospodárstva (najma využitie vodných sil, budovanie vodných ciest a vodných nádrží, úpravy riek) a v oblasti hospodárenia elektrickou energiou (§ 1).
Podľa vyvl. opatrenia č. 291/1938 Sb., (ktorého účinnost I. časti, obnovilo od 1. I. 1945 nariadenie SNR č. 132/1945 Sb. n. SNR) možno konat v-nenie na účely výstavby priemyslu (tak pre stavby, zariadenie a práce cielom postavenia nových alebo rozšírenia už jestvujúcich továrenských výrobných podnikov, přestavby priemyselných železnic, vlečiek, sklzaviek, lanoviek, ciest, kanálov, rúrových vedení, vodných diel, čerpadiel, zdvíhadiel, přístavných stanic, nákladišt, zariadení na rozvádzanie elektrického osvetlenia, ako aj na obytné budovy a sociálně zariadenie pre zamestnancov podniku (ako to uvádza § 3 zák. č. 299/1940 Sl. z.), lebo po skončení účinnosti zák. č. 299/1940 Sl. z. dňom 31. dec. 1944 SNR nariadením č. 51/1946 Sb. n. SNR tento spósob v-nenia znova pripustila; zostávajú tu však aj na dalej k dispozici na tieto ciele ustanovenia § 8 zák. čl. III/1907 uh. [vid hore a) alinea hh)], ak nie sú splněné osobitné předpoklady pre v-nenie podľa voj. vyvl. zák. [§ 1 ods. 1) alebo podľa vyvl. nar. (§ 4 lit. d)], resp. vyvl. op. (§ 1).
g) podľa vyvl. nariadenia: Asanácia a s ňou súvisiace stavby; zriadenie a regulovanie ulic, náměstí, verejnýc priestorov, veřejných sadov, cintorínov, veřejných kúpalíšt, stavba ihrísk a športových stadiónov, stavba podnikov a zariadení cestovného ruchu, stavba a rozšírenie vnrejných budov a ústavo v; zriadenie a rozšírenie elektrických diel, plynární, vodovodov, kanalizácií, jatiek ako aj iných veřejných podnikov a zariadení; na okrašlovanie miest a obcí (4). Stavba obytných domov, potřebných budov hospodářských, stavba malej prevodzovne živnostníka, stavba potrebnej prevodzovne výrobného, spotrebného alebo skladištného družstva (§ 5). Při telegrafoch (telefonoch a elektrických návestných zariadeniach (vid § 2 zák. 60/1923 Sb.) možno vziat za základ v-nenia teraz tiež len vyvl. nar., lebo poukaz na § 13 zák. č. 438/1919 Sb., bol nakradený ust. vyvl. nar. (vid § 39).
V-nenié tu nie je přípustné, ak možno na tieto účely použit pozemky štátne (§ 7 ods. 1);
h) podľa časti IV a V vyvl. v 2 roč. pl.: Zadováženie ploch na stavby podlá dvojročného plánu (zák. č. 192/1946 Sb.) alebo s nimi súvisiace veřejné zariadenia (cesty, vodovod a pod.), ako aj ploch na stavby, neobsiahnuté v dvojročnom pláne, ak sa dejú z miestnych zdrojov (§ 2 ods. 1), pravda len za účinnosti zák. 42/1947 Sb. (od 3. IV. 1947—31. XII. 1948).
Počas svojej dočasnéj účinnosti konkurujú predpisy zák. 42/1947 Sb. so všetkými normami o v-není uvedenými hoře sub a)-g) a vylučujú ich použitie, ak ide p zadováženie ploch na ciele tu uvedené.
Stavbou třeba tu rozumiet objekt, ktorý vznikne úpravami zemského povrchu alebo pod povrchom zemským iným sposobom ako podohospodárskym obrobením. Okrem budov sú to napr. komunikácie všetkého druhu (cesty, železnice, letištia, přístavy, prievozy, mosty, telegrafy, telefony, rádioelektrické zariadenia atď.), úpravy vodných tokov, vodné diela, energetické zariadenia atp.
3. Predmetom v-nenia sú nehnutelnosti (a to bez rozdielu, či ide o věci hlavné alebo o ich nehnutelné příslušenstvo), subjektivné práva věcné k nim, práva; ktorých výkon je viazaný určitým miestom (napr. právo regálne), a vody súkromné i vody pod úradnou dispozíciou (vody veřejné). Hnutel’nosti móžu byt len vtedy predmetom v-nenia, ak tvoria příslušenstvo nehnutel’nosti (§ 14 VZ) a ako také nie sú z v-nenia výslovné vyňaté (vid napr. § 27 VZ; príslušenstvo tovární a iných závodov možno v-nit iba vtedy, ak ho nemožno odstránit bez značného poškodenia budovy). Samostatné predmetom v-nenia byt nemóžu; v tých případech, v ktorých niektoré normy určujú povinnost přenechat akýmkoľvek sposobom na ciele veřejného záujmu (napr. na ciele obrany štátu) vec, hnutelnú, hovorí sa o vecnom plnění a nie o v-není. Podlá všeob. vyvl. zák. v-nit možno len nehnutelnosti (§ 9) a nehnutelné príslušenstvo (§14), nie příslušenstvo hnutelné (§27); výnimočne aj práva, viazané výkonom na určité miesto (§ 14 ods. 2, právo cesty, mostného a prievozného mýta). Podľa všeob. ban. zák. je predmetom v-nenia iba pozemek a súkromné povrchové vody (§ 98, 105).
Ak predmetom v-neniá je pozemek určený na stavbu, vztahuje sa v-ňovací nárok len na tú plochu, ktorá podlá stavebného povolenia, uděleného příslušnou vrchnostou, je potřebná na vyhotovenie, změnu, zváčšenie, účelnejšiu iipravu alebo udržiavanie toho-ktorého podujatia (zariadenia); vztahuje sa aj na tú plochu, ktorá je potrebná na zadováženie kameňa, štrkú, piesku, zeminy, tehál a vody, potřebných na vybudovanie toho-ktorého podujatia, na uskladnenie zbytečného materiálu, na odvádzanie vody, ako aj na plochu, potrebnú na zriadenie ciest, nevyhnutné potřebných pre prístup k pozemeu (§ 11 VZ). Výměra stavebného pozeinku, potřebná pre jednotlivé druhy stavieb v rámci výstavby miest a obcí (§ 1 VN), vyplýva z regulačného plánu schváleného Státnym plánovacím a štatistickým úradom (§ 7 ods. 3 VN). Na ustálenie, zaistenie a používanie trigonometrických bodov vyvlastnit možno najviac 40 m2 (§ 77 ods. 2 kat. zák.).
Určité obmedzenia sú aj ohladom budov a niektorých druhov príslušenstva. Podľa § 14 VZ budovy, vodné diela a iné súčiastky alebo příslušenstvo pozemku možno v-nit len vcelku. Podlá § 5 VN možno na ciele tam uvedené (obytné a hospodářské budovy, malé živnostenské prevodzovne a prevodzovne výrobného, spotrebného alebo skladištného družstva) v-nit zastavané pozemky iba vtedy, ak sú na nich len také stavby, ktoré úřad nariadil zbúrat alebo zakázal užívat; podľa § 6 VN, možno v intraviláne v-nit nezastávané ale aj zastavané nehnutelnosti, ktoré podlá rozhodnutia Štátneho piáno vacieho a štatistického úřadu nezodpovedajú regulačnému alebo zastavovaciema plánu alebo verejnobezpečnostným, zdravotným alebo hygienickým potrebám, ak sa na nich v lehote určenej tymto úradom postavia budovy, ktoré týmto potřebám vyhovujú.
Poradie s hladiska kvality pozemko v, ktoré možno v-nením požadovat, má iba vyvl. nar. Určuje, že na výstavbu obcí a miest (ak nie sú pre ňu k dispozícii pozemky štátne) třeba najprv v-ňovat podu neplodná. V stavebnom obvode obce prichádzajú do úvahy predovšetkým pozemky parcelované na stavebné ciele alebo tie, ktoré sú ináč sposobilé na zastavanie, a to pri zriadených komunikáciách alebo ku ktorým komunikácie možno zriadiť bez váčších nákladov (§ 7 VN).
V niektorých případech može osoba, proti ktorej v-nenie smeruje, uplatnit nárok, aby sa v-nenie rozšířilo na celý majetkový komplex, ak sa podlá návrhu má v-nit len jeho část; podrobnosti vid v § 13 VZ. Tomuto nároku može, ak ide o pozemky v intraviláne, v-nitet' čelit tým, že v-nenému ponúkne, že mu zvyšok pozemkového súboru doplní susedným pozemkem, takže čiastka takto doplněná zodpovie dokázatelne svojmu povodnému účelu, alebo tým, že mu ponúkne peňažnú náhradu v hodnotě celého súboru; ak íde o v-nenie budovy — tiež tým, že mu dá náhradu in natura postavením budovy rovnakého druhu na inom mieste. — Ak sa v-ňuje právo cesty, mostného a prievozného mýta, je v-ňujúci povinný, ak si to vlastník želá, v-nit aj budovy zriadené na výkon tohoto práva (§14 ods. 2 VZ).
4. Ustanovenia o nepřípustnosti v-nenia voči určitým právnym subjektem vyskytujúsa len výnimočne.
Tak v § 3 VO sa určuje, že jeho předpisy sa nevztahujú na objekty (nehnutelnosti, věcné práva k nim, vody a práva k nim) cudzincov v rozsahu, ktorý vyplývá z medzinárodných smlúv a z medzinárodného práva vobec, ako aj na objekty cudzích diplomatických misií a konzulárnych úradov, ako aj ích osobníctva, na objekty osob požívajúcích právo exteritoriality, osob patríacich k orgánem cudzích štátov alebo k orgánem medzinárodným, pod podmienkou, že tieto objekty slúžia ich úradnej alebo osobnej potrebe, popřípadě potrebe domácností týchto osob a ak pri tom nejde o štátnych príslušníkov ČSR. Toto vyňatie osob poživajúcich právo exteritoriality respektuje sa aj v tých případech, v kterých to právny poriadok výslovné neurčuje, ak len možno nájst vzhťadom na technická povahu podujatia, na ktoré sa vyvlastňuje, také riešenie, aby spomenuté osoby neboly v-nením dotknuté.
Podľa § 7 ods. 4 VN nemožno vlastníkovi v-nit (na stavbu obytných a hospodárských budov, prevodzovní a na potřebné komunikácie k nim) také pozemky, o kterých preukáže, že ich nevyhnutné potřebuje na zamýšlanústavbu vlastného obytného domu alebo vlastnej živnostenskéj prevodzovne, Toto oslobodenie přestane, ak vlastník nezapočne stavbu do primeranej lehoty, určenej na žiadost v-nitela ONV-om příslušným podlá polohy pozemku.
Podľa § 8 V2RP nemožno v-nit plochy vo vlastníctve, správě alebo užívaní štátu; plochu potřebná na stavbu budov na pozemkoch prináležajúcich obci, ako aj ústavu, podniku, fondu ňou spravovanému možno zadovážit, ak stavebníkem nie je verejnoprávna korpořácia, len núteným zriadením práva stavby od 30-60 rokov.
5. V-nením možno dosiahnut: přechod vlastnického práva k nehnutelnostiam, k hnutelnostiam tvoriacim ich príslušenstvo a k súkromným vodám; zriadenie služebností a iných věcných práv na nehnutelnostiach; postúpenie, obmedzenie alebo zrušenie práv věcných ako aj takých práv, kterých výkon je viazaný určitým miestom, alebo právksúkr. vodám i vodám pod úřad. dispozíciou; povinost trpiet opatrenia, ktoré obmedzujú výkon vlastnického práva k pozemku alebo k súkromným vodám i vodám pod úradnou dispozíciou alebo ktoré obmedzujú výkon iného práva na pozemku (vid napr. § 1 ods. 3 VVZ a § 2 ods. 1 VO). Ak to neplynie zo samotnej povahy věci alebo z výslovného ustanovenia toho ktorého právneho předpisu, má na návrh strany rozhodnút konajúci úřad, v akom rozsahu majú tieto právně účinky nastat.
Pravda, nie všetky v-ňovacie normy pripúštajú tak široký rozsah v-nenia. Niekde je obmedzenie dané už samotným predmetom v-nenia, inde účelem, na ktorý v-nenie má slúžit, inde zas výslovným ustanovením tej-ktorej normy. Tak podfa všeob. vyvl. zák. možno dosiahnút pravidelné len přechod vlastnického práva alebo jeho obmedzenie služobnostou, popřípadě přechod práva, ak jeho samostatné v-nenie je vobec přípustné. Len pri t. zv. dočasnom ,,v-není” (§ 66-84 VZ) zriaďuje sa akýsi druh dočasnej vecnej árendy, a to nielen na pozemkoch, ale aj na reálnej živnosti hostinskej a výčapníckej (§ 80—84 VZ). V-nením podľa všeob. ban. zák. dosiahnut možno přechod vlastnického práva, zriadenie práva vodného a obmedze- nie vlastnického práva osobnými služobnosťami v kutebnom obvode (§§ 98, 100 BZ), služobnosťou vodovodu aj mimo nebo (§ 99 BZ); volba, či nehnutelnost, o ktorú ide, má prejst vlastnickým právom na banského podnikatela alebo či sa má vlastnické právo k nejobmedziť len poživacim právom alebo služobnosťou, patři tu výnimočne samotnému v-nitelbvi (vid § 100 BZ a úpravu býv. uh. Ministerstva vnútra č. 23.541/1901).
Obmedzenie vlastnického alebo iného práva v-nenim može sa stať aj len dočasné. Pripúšťa to, pravda, už aj všeob. vyvl. zák., a to v VI. oddieli, bez súhlasu vlastnika najdlhšie na tri roky (§ 67); ak sa pozemok potrebuje na dlhši čas, třeba najneskor šesť mesiacov před uplynutím trojročnej lehoty žiadať o v-nenié trvalé, teda o nadobudnu- tie vlastnického práva v-nenim. (V § 69 VZ uvedené sú objekty, ktoré sú z dočasného v-nenia vyňaté). Pripúšťa to dalej výslovné všeob. ban. zák. (§ 100), vyvl. opatrenie (§ 2 ods. 2) a vyvl. v 2roč. pl. (§ 8 ods. 2); nezakazuje to ani voj. vyvl. zák. ani vyvl. nar., hoci v týchto pripadoch nebude takéto dočasné obmedzenie vari dosť praktické. O tom, kedy a či takéto dočasné obmedzenie vlastnického alebo iného práva už zaniklo, rozhoduje administrativny úřad (ONV) len v pripadoch v-nenia podľa vyvl. op., a to na návrh v-nitela alebo v-ného; pri v-neni podľa ostatných v-ňovacich noriem třeba na tento ciel použiť určovaciu žalobu podľa § 130 OSP.
V-nenie má reflex aj na práva osob tretích:
Právo k v-nenému objektu zapisuje (prenáša alebo sa zriaduje) bez tiarch, leda žeby niektoré ťarchy v-nitel bol převzal na seba. Pripadnú služobnosť zriadenú v jeho prospěch třeba vložiť súčasne s vkladem vlastnického práva k panujúcemu pozemku; rovnako aj pripadnú poznámku o obmedzeni vlastnického práva účelom v-nenia (vid § 12 ods. 2 V2RP). Přechod vlastnického práva na základe v-nenia má za následek zánik práv osob třetích, najma zrušenie nájomnej a árendálnej smluvy (i ked bola vložená do pozemkovej knihy) ako aj zánik všetkých služebnosti bez rozdielu, či ide o služebnosti intabulované na v-nenej nehnutelnosti alebo o služebnosti vo verejných knihách nezapisané. Pravda v-ňovacie rozhodnutie može pripadne disponovat ináč; ale podľa § 29 VZ može nájomnik i árendátor žiadať zrušenie prevzatéj nájomnej a árendálnej smluvy voči v-nitelovi, ak sa v-nil celý přena jatý objekt (a voči v-nenému, ak pre v-nenie časti prenajatého predmetu sa nemožu splnit smluvné podmienky alebo ak pronajatý predmet bol tak změněný, že nemóže už vyhovieť svojmu předešlému určeniu).
Účinky v-nenia nastávajú zásadné právoplatnosťou v-ňovacieho rozhodnutia (výmeru). Pravda, tento výměr je len titulom, na základe kterého možno účinky vyvlastnenia, které vyplývajú z v-ňovacieho nároku, účinné uplatnit (uskutečnit modus acquirendi). Uplatnenie titulu deje sa zaplatenim náhrady, popripade jej složenim do súdneho depozitu (§ 60 ods. 2 VZ, § 103 BZ, § 5 ods. 4 VVZ, § 14 VN, § 7, ods. 5 VO). Zaplatenim náhrady resp. jej složenim vzniká teda pre v-nitela právo originárne; v-nitel nadobúda vlastnictvo v-nených nehnutelnosti resp. v-nenim ziskané právo už tým, že zaplatil náhradu, určenú právoplatné rozhodnutím príslušného súdu alebo úřadu alebo vzájemnou dohodou, resp. tým, že túto náhradu složil do súdneho depozitu (a to aj bez ujatia sa držby). Týmto okamihem přestává vlastnictvo k vyvlastnenej pode doterajšieho vlastnika (vid Ev III-684/1922), popripade iné věcné právo, ktoré je predmetom v-nenia. V-nená nehnutelnosť sprosťuje sa všetkých súkromnoprávnych tiarch okrem tých, ktoré vyvlastnitel pokonávkou prevzal (§ 60 ods. 1 VZ a § 14 VN). Odovzdanie do fyzickéj držby (podľa § 12 V2RP odevzdá úřad v-nený pozemok do držby výmerom) a zápis vlastnického resp. iného práva do verejnej knihy sú len dósledkami nadobudnutého vlastnictva.
Len vtedy, ak náhrada bola určená v opakujúcich sa platbách (tam, kde je to vóbec prípustné, vid napr. § 74 VZ a § 6 ods. 5 VO), možno zápis do veřejných knih vykonať bez tohto preukazu, takže o nadobudnuti toho-kterého práva tu platia potom všeobecné zásady.
Tam, kde sa náhrada poskytuje in nátura, nastúpi namielbo vyrovnania peňažnej náhrady resp. jej složenia do súdneho depozitu, poskytnutie takej to náhrady (§ 7 ods. 5 VO, § 5 ods. 4 VVZ), k čomu bude pravidelné stačiť už vydanie vkladnej listiny (výměr o uvedeni do držby § 9 ods. 7 V2RP).
Verejné ťarchy, ktoré viaznu na v-nenej nehnutelnosti, hradi v-nitel odo dňa, čo sa stalo právoplatným rozhodnutie o náhradě resp. dohoda o ňom. Tam, kde niet osobitného výroku o náhradě, hradí veřejné farchy v-nitel’ odo dňa právoplatnosti v-ňovacieho výmeru. Ak v-nitel’ vstúpil do držby už před týmto dňom, hradí verejné ťarchy odo dňa prevzatia držby (§ 62 VZ).
6. K účinkom v-nenia patrí aj povinnost poskytnút náhradu za predmet jeho. Hoci § 109 ods. 2 ÚL pripúšta v-nénie bez náhrady, právo, platné na území Slovenska, nepripúšta okrem konfiškácie vrchnostenský zásah do vlastníctva alebo iného vecného práva bez náhrady. Náhradou nie je len objektivna cena (obecná hodnota), t. j. cena, ktorú by bolo možné podlá miestnych pomerov dosiahnuť v rozhodný čas pri právnom úkone, ktorý sa nahrádza v-nením. Majetkové položenie v-neného po v-není má byt zásadné rovnaké, ako keby k v-neniu, nebolo došlo. V-nenému prislúcha náhrada za všetky majetkové ujmy, ktoré v-nením vzniknú, pravda len potial’, pokial’ ide o ujmu v rámci právneho poriadku. Nemožno brat do úvahy cenu osobitnej obluby doterajšieho vlastníka k v-nenému objektu ani očakávaný vzrast hodnoty spojený s uskutočnením podujatia, pre ktoré sa v-ňuje. Jednako možno objektínu cenu brat často za východisko. Ak ide o t. zv. dočasné v-nenie, t. j. o dočasné obmedzenie vlastnického alebo iného věcného práva (přípustné je podľa všeob. vyvl. zák. a podlá vyvl. op.) prislúcha náhrada jednak za toto obmedzenie, jednak náhrada za pokles hodnoty; náhrada za zvýšen ie hodnoty uskutočnené počas tohto obmedzenia však expropriantovi neprislúcha.
a) Podľa všeob. vyvl. zák. (§ 23) třeba ako náhradu za v-nenie poskytnút úplné odškodnenie. Pri jeho určovaní třeba brat do úvahy nielen objektivnu (obecnú) cenu vyvlastnenej nehnutelnosti aj s príslušenstvem v čase súd. odhadu, ale aj stratu na hodnotě, ktorú nehnutelnost utrpí zmenšením v dosledku vyvlastnenia jej časti resp. jej rozdělením; rovnako aj náklad, ktorý je potřebný na prisposobenie zvyšku novému stavu tak, aby sa mohol používat nadalej doterajším sposobom, ako aj sumu, o ktorú sú náklady na užívanie zvyšku po v-není vyššie, ako boly před v-nením. Rešpektuje sa tu teda v plnom rozsahu ujma, ktorú v.-nením utrpěl doterajší vlastník. Ako pomócka pre ustálenie odškodnema slúží čistý výnos, miestne ceny, mzdy, výška árendovného a iné pri obvyklom majetkovoprávnom styku do úvahy prichodiace okolnosti. Nemožno vziat, pravda, do úvahy zlepšenie, ktoré nastalo po usnesení v-ňovacej komisie o v-ňovacom pláne, leda žeby toto zlepšenie bolo zrejme na úžitok aj v-nitelovi (§§ 23—25 VZ). Odškodné za zariadenie tovární a iných závodov sa poskytne iba vtedy, ak ho nemožno odstránit z v-nenej budovy bez jej podstatného poškodenia. Třeba však nahradit dopravné trovy spojené s jeho odvezením resp. tým sposobenú stratu na hodnotě (§ 27 VZ). O nesobratej úrodě, sadeniciach a iných bez poškodenia podstaty odstranitelných veciach viď § 29 VZ a § 9 zák. čl. LIV/1912 uh.
Pri dočasném v-není poskytuje sa árenda, a to odo dňa, ked sa stal právoplatným v-ňovací výměr alebo v-ňovacia dohoda, a ak predmet bol predtým už vzatý do držby, — odo dňa, keď sa tak stalo. Árenda táto je splatná polročne vopred. Náhrada za pokles hodnoty určuje sa porovnáním objektívnej ceny před vzatím do držby a ceny pri jej vrátení vlastníkovi; znehodnotenie měny třeba přitom náležíte rešpektovat.
b) Podľa všeob. banského zák. třeba dat náhradou za postúpené pozemky a povrchové vody na banské ciele primerané odškodnenie (v orig. ,,eine angemessene Schadloshaltung” s poukazem na § 365 rak. všeob. obč. zák.). Výklad tohto zvratu neopiera sa na Slovensku o výklad tohto ustanovenia v českých zemiach, ale uplatňujú sa tu skór vplyvy všeob. vyvl. zák. uherského. Tak rozhodnutie Kúrie 10249/1909 za primeranú náhradu určuje úplné odškodnenie; je ním (podlá rozh. Kúrie č. 120/1906) taká suma, za ktorú možno kúpit nehnutelnost podobnú čo do kvality a rozsahu v-nenej nehnutelnosti. Rozhodným je teda hladisko kupujúceho a nie hladisko odpredávajúceho. Ináč uherská súdna prax používala tu ustanovenia všeob. vyvl. zák. obdobné temer v plnom rozsahu.
c) Voj. vyvl. zák. určuje ako náhradu v-nenia pri přechode vlastnického práva alebo iného věcného práva k nehnutelnostiam len objektivnu cenu (,,ve výši obecné ceny“) podlá stavu nehnutelnosti (věcného práva) a podlá cenových pomerov pri započatí v-ňovacieho konania; ale ak sa v-nením vlastnické právo len obmedzilo, alebo ak sa takto obmedzilo, alebo zrušilo iné právo věcné, nahradí sa škoda, ktorú tým oprávnená osoba utrpela, podľa pomerov při započatí v-ňovacieho procesu (§ 2 ods. 1). Pri v-není časti nehnuternosti alebo práva třeba pri určovaní náhrady brat do úvahy nielen hodnotu v-nenej časti, ale tiež zmenšeme hodnoty zvyšku, ktoré v-nením ostatnej časti nastane (§ 2 ods. 3). Třeba prizerat tiež ku škodě, ktorú v-nením utrpia užívatelia, požívatelia, árendátori, nájomníci v-ňovanej věci, ak a pokial’ je vlastník povinný ju nahradit. Náhrada može sa však určit týmto osobám samostatné. Nahrádza sa skutočná ujma (damnum emergens) riadnej hodnoty a ušlý zisk. V případe, že nehnutelnost alebo vody sa podľa § 4 VVZ užívaly už před v-nením, je pre určenie ceny rozhodný čas, keď sa vzaly do užívanía; za užívanie samotné náhrada neprislúcha (§ 4 ods. 12 VVZ).
d) Vyvl. op. nesledovalo formuláciu voj. vyvl. zák. (ako by sa mohlo čakat), ale určilo, že za v-nenie prislúcha primeraná náhrada, ktorá sa určuje podlá pomerov pri započatí v-ňovacíeho konania, t. j. pri podání návrhu na v-nenie. Formulácia táto je teiiter rovnaká, ako formulácia všeob. ban. zák. (ak ,,Schadloshaltung“ preložíme zvratom ,,náhrada“, vid tiež § 365 zák. všeob. obú. zák.) a znamená v podstate úplné odškodnenie v smysle všeob. vyvl. zák.
Ak ide len o dočasné obmedzenie vlastnického alebo iného práva podľa § 2 VO, rozhoduje sa o náhradě len po zániku tohto obmedzenia; prislúcha tu primeraná náhrada za toto obmedzenie ako aj primetaná náhrada za škodu, ktorú v-nitel spósobil na predmete v-nenia, ak ho nevrátil v takom stave, aby mohol slúžit povodnému účelu, ako před v-nením.
e) Vyvl. nar. sleduje pri formulácii predpisov o náhradě (§ 13) ustánovenia voj. vyvl. zák. Možno tu temer doslovné použit to, čo je povedané hoře pod c). Hospodársky velmi nespravedlivý dodatok, že objektivna hodnota nesmie překročit odhadnú cenu podlá nariadenia předsedu Najvyššieho úřadu pre zásobovanie č. 134/1943 Sl. z., teda priemer běžných cien v roku 1942 v mieste obvyklých, stratil právny význam zrušením tohto nariadenia.
f) Len objektivna cena poskytuje sa ako náhrada pri v-není podlá kat. zák. Pri v-není podlá col. zák. patří v-nenému úplné odškodnenie v rozsahu, určenom VO všeob. vyvl. zák.
g) Podlá § 11 V2RP má v-nený nárok na primeranú náhradu. Je ňou objektivna (obecná) cena podlá cenových predpisov platných pri vydaní rozhodnutia, ktorým sa náhrada určuje (§ 7 ods. 2 V2RP v súvislosti s § 25 VZ), a to s prihliadnutím na škodu, ktorú utrpia užívatelia, požívatelia, nájemníci a árendátori, ak náhrada, za predmet v-nenia nie je už sama určená tiež na uspokojenie ich nárokov. Neberú sa tu do ohladu najma poměry, ktoré sa přivodily v úmysle, aby sa použily ako dóvod na zvýšenie náhrady, ani hodnota, ktorú nehnutelnost nadobudne najma po uskutečnění stavby alebo upravovacieho plánu (náčrtku). — Ak sa vy vlastněním tu vlastnické právo iba obmedzuje, určuje sa náhrada zpravidla opakujúcimisa platmi.
Náhradu třeba poskytnút pravidelné v peniazoch (§ 26 všeob. vyvl. zák., § 2 ods. 5 voj. vyvl. zák., § 6 ods. 5 vyvl. op., § 13 ods. 5 vyvl. nar.). Výnimočne je přípustná náhrada in natura, najma v případe dohody, potom vtedy, ak zvyšok v-nenej nehnutelnosti možno doplnit susednou nehnutelnoatou tak, že společná plocha zodpovie aj po v-není předešlému účelu (podľa col. zák. i vtedy, ak zamýšlané v-nenie znemožňuje účelné užívanie zvyšku); alebo aj vtedy, ak iná nehnutelnost náhradná móže tento ciel splnit; v-nený nie je povinný přijat náhradu in natura, najma ak by mal za ňu v peniazoch alebo ináč doplácat. Novšie normy dávajú v-nenému nárok na náhradu in natura (§ 2 ods. 5 VVZ, § 6 ods. 5 VO, § 13 ods. 5 VN a § 9 ods. 7 V2RP), ak požadovaná náhradná nehnutelnost (voda resp. vodné právo) je vo vlastníctve v-nitela a je preňho postrádatelná.
Keby v-nitel náhradu určenú v peniazoch neuhradil v lehote sročnosti, prisluchajú v-nenému zákonné úroky zo zameškania od posledného dňa tejto lehoty. O lehote sročnosti viac ponižšie pod č. 8 lit. c). Podľa § 6 ods. 8 VO prislúchajú v-nenému zákonné úroky zo sumy, ktorú úřad určí právoplatné ako náhradu za v-nenie už, odo dňa, ked sa nehnutelnost na podklade v-ňovacieho výměru odňala z jeho volnéj dispozície, až do dňa skutočného zaplatenia náhrady bez rozdielu, či sa tak stalo len po sročnosti alebo ešte v lehote sročnosti.
Z určenej náhrady uspokojuje sa nielen, vlastník, resp. ten, komu to-ktoré právo patří, ale aj všetci knižní záujemníci, najma tiež užívatelia a požívatelia. Uspokojujú sa z nej pravidelné nároky osob oprávněných zo služobností i nároky nájomcov a árendátorov.
7. V-nitel je povinný dat nielen náhradu za v-nenie, ale uhradiť aj trovy v-ňovacieho konania (§ 65 VZ, § 77 ods. 6 kat. zák. a § 127 APP); súkromné trovy zúčastnených strán (záujemníkov) nie je však povinný uhradit, ak v-nenie z jeho viny nestratí platnosť. Trovy v-nenia určuje konajúci úrad; trovy súdneho odhadu hradia sa podľa příslušných predpisov o súdnom konaní.
V-nitel’ zriaďujúc podujatie, pre ktoré žiadal v-nenie, je povinný postarat sa o cesty a mosty k susedným nehnuteľnostiam, aby podujatie nepřekázalo výkonu vlastnického práva susedným vlastníkem a neztažovalo jeho výkon viac, ako je to nevyhnutné potřebné. Musí sa starat o zriadenie priekop, kanálov a stavidiel, potřebných na odvedeme vody na spósob podobných diel v tej-ktorej obci jestvujúcich a udržiavat ich, ak tieto diela sa používajú na jeho vlastně ciele. Ináč prispieva na udržovanie čiastkou, ktorá sa rovná rozdielu medzi sumou potřebnou na to před v-nením a sumou potřebnou po v-není (§ 15).
O povinnostiach parných železnic v súvislosti s požiarnym obvodom vid §§ 17—20 VZ.
8. O v-nenie može žiadat len subjekt, ktorý připravuje alebo sa podujal na splnenie účelu, ktorý je předpokladem v-nenia. Ak sa o v-nenie uchádza štát, platí preň rad výhod oproti v-niteľovi inému.
V-ňovací proces rozpadá sa na tieto tri hlavně časti: prípravné konanie, v-ňovací proces v užšom smysle slova a ustálenie odškodného. Tieto štádia nemajú pri všetkých v-neniach rovnaký priebeh.
a) Pri v-není na základe všeob. vyvl. zák. sa ako samostatné výseky v prípravnom konaní vyskytuj ú udelenie v-ňovacieho práva (povolenia), udelenie povolenia na přípravné práce, vyhotovenie v-ňovacieho plánu a případná dohoda medzi v-niteľom a v-neným o predmete v-nenia; přípravné konanie podľa ostatných v-ňovacích noriem možno rozvrhnút obdobné.
aa) Ten, kto v-nením podlá všeob. vyvl. zák. chce získat pozemky a práva potřebné na to-ktoré podujatie, musí sa uchádzat o aktívnu procesnú legitimáciu žiadostou o udelenie t. zv. ,,v-ňovacieho práva“, t. j. udelenie zásadného v-ňovacieho povolenia. O žiadosti rozhoduje Povereníctvo vnútra v dohodě s příslušným odborným povereníctvom (§ 5 VZ). Ak ide o podujatie alebo práce, pre ktoré je potrebné vrchnostenské povolenie (koncesia) alebo schválenie, možno v-ňovacie právo udelit len vtedy, ak příslušná vrchnost podujatie povolila resp. ak sa na uskutečnení tých-ktorých práč kompetentná vrchnost usniesla.
Pri v-není podľa ostatných noriem sa udelenie v-ňovacieho práva nevyskytuje. Aktívna legitimácia sa tu však zistuje tiež zváčša osobitným právňym aktom. V-niteľ (bez rozdielu či je to štát alebo iná osoba) konajúci na základe voj. vyvl. zák. musí sa pri návrhu na v-nenie preukázat potvrdením Ministerstva národnej obrany (vydaným poprípade v dohodě s rezortným ministerstvom na odporúčanie příslušného rezortného povereníctva), že ide o v-nenie na účely obrany štátu, uvedené v § 1 ods. 1 alebo ods. 2. Pri v-ňovacom procese podľa vyvl. op. je potřebné obdobné potvrdenie Povereníctva vnútra vydané v dohode s vecne príslušným povereníctvom o tom, že ide o podujatie podľa § 1 tohto opatrenia; štát ako v-niteľ toto potvrdenie nepotřebuje. Vyvl. nar. nevyžaduje obdobný preukaz aktivněj legitimácie; nevyžaduje ho ani colný ani katastrálny zákon, s výnimkou případu § 78 ods. 1 kat. zák. ani vyvl. v 2roč. pl. Vo v-ňovacom procese podľa všeob. ban. zák. legitimuje v- niteľa obvodný banský úřad návrhorn na miestne pojednáváme podľa § 101 BZ a § 68 BÚ.
bb) Na podklade uděleného v-ňovacieho práva podľa všeob. vyvl. zák. žiada strana o povolenie na prípravné práce; o žiadosti rozhoduje okresný národný výbor (v Bratislavě, Košiciach a Vysokých Tatrách národný výbor) a pri podujatiach na území viac obcí Povereníctvo vnútra; pri stavbách železnic (s výnimkou železnic na území jednej obce) udeľuje toto povolenie Povereníctvo dopravy (§ 7 vl. n. 96/1928 Sb., b. č. 12 přílohy A zák. č. 190/1939 Sl. z. a § 5 ods. 2 nar. č. 26/1945 Sb. n. SNE). Povolenie na přípravné práce oprávňuje v-niteľa k technickým prácam a skúmaniu pódy, potřebným na určenie trasy a na vyhotovenie v-ňovacieho plánu. Vlastníci pozemkov, ktoré by mohly příst do úvahy pri v-není na povolený cieľ, sú povinní trpiet tieto práce bezplatné. Prípadnú škodu takto sposobenú musí v-niteľ poškodenému ihned uhradit. Na zaistenie tejto povinnosti može okresný národný výbor (ONV) uložit na žiadost niektorého záujemníka v-niteľovi, aby složil primeranú zábezpeku, a rozhodnút o výške škody, ak sa o nej v-niteľ so záujemníkom nedohodnú. Pred složením zábezpeky nemožno s přípravnými prácami započať ani v nich pokračovat. V-nitel’ je povinný oznámit miestnemu národnému výboru čas a miesto přípravných práč aspoň 3 dni před ich započatím cielbm upovedomenia záujemníkov.
Z ostatných v-ňovacích noriem má obdobné, ale hodné širšie ustanovenie § 4 VVZ, §4 VOa § 19 V2RP. O rozsahu oprávnenia na užívanie nehnutelnosti (vod) před započatím v-ňovacieho konania rozhodne příslušný ONV na návrh subjektu, pre ktorý je v-nenie podľa § 1 VVZ prípustné, alebo osoby, ktorá preňho také to podujatie vykonává, doložený potvrdením Ministerstva národnej obrany resp. Povereníctva vnútra, spomenutým hoře sub aa). Odvolanie proti rozhodnu tiu ONV-u nemá odkladný účinok. Toto oprávnenie zanikne, ak do 6 mesiacov potom, čo ONV vydal rozhodnutie o užívaní před započatím v-ňovacieho konania, sa nepodal návrh na v-nenie. Aj tu možno, a ak ide o zválanie budovy cielom predbežného užívania nehnutelnosti, třeba navrhovatelovi" — ak ním nie je stát — uložit na návrh osoby, proti ktorej návrh smeruje, primeranú zábezpeku; o jej spósobe a výške rozhodne ONV po vypočutí stráň, poprípadě i znalcov. Ak pri takomto užívaní má dojst k podstatnéj zméne alebo k zválaniu budovy, móže sa tak stát len po úradnom odhade nehnutelnosti, ktorý vykoná ONV. O výsledku odhadu třeba upovedomit strany; odhadu možno odporovat len odvoláním proti rozhodnutiu o náhrade za v-nenie.
Za predbežné užívanie pri v-není na základe predpisov vyvl. op. vyvl. v 2roč. pl. prislúcha vlastníkovi náhrada, ktorú určí — ak o nej niet dohody — ONV, a to podľa § 4 VO na podklade priemerného výnosu nehnutelnosti z ostatných troch rokov, podľa § 19 V2RP na podklade volnej úvahy.
Ak nedojde k v-neniu, prislúcha vlastníkovi podlá § 4 VO aj náhrada za škodu, ktorú zapříčinilo předběžné užívanie, ak nehnutelnost nebola vrátená v takom stave, aby mohla slúžit na povodný ciel; prislúcha mu aj náhrada za znemožnenie včasného jej obrobenia. Pri náhradě za užívanie ako aj pri náhradě za spósobenú škodu třeba vziat do ohladu i škodu, ktorú utrpěli užívatelia, nájemníci resp. árendátori. Náhradou je povinný ten, kto podal návrh na předběžné užívanie, nárok třeba uplatnit do 6 mesiacov po skončení užívania, ináč zanikne. ONV móže ,na návrh vlastníka uložit uživatelovi, aby mu dal primeraný preddavok, popřípadě móže ho sám poskytnúť zo složenej zábezpeky.
Vo v-ňovacom procese podľa všeob. ban. zák. nie je povolenie na přípravné práce potrebné; nahrádza ho totižto kutacie povolenie podlá §§ 14 a 23 BZ resp. uplatnenie výhradného kutišta podlá § 22 BZ. O náhradě škody v tomto případe vid §§ 26—29 BZ.
cc) Podkladem vlastného v-ňovacieho konania podlá všeob. vyvl. zák. je v-ňovací plán. Tento plán sa vyhotovuje pre každú obec samostatné; pozostáva z polohopisného plánu a z v-ňovacieho súpisu. Podrobnosti o vyhotovení jedného i druhého sú uvedené v § 31 VZ. Okrem identifikačných dát pozemkov treba do v-ňovacieho súpisu, zahrnút: opísanie predmetov, ktoré sa majú v-nit súčasne s pozemkem, odškodnenie, ktoré v-nitel ponúka jednotlivé a úhrnem a rubriku na zaznačenie náhrady, ustálenej súdom alebo pokonávkou. Na konci súpisu třeba uviest práva, ktoré sa majú připadne v-nit, opis vlastnických pomerov a akost toho-ktorého práva; taktiež tu třeba uviest služebnosti vtelené na nehnutelnostiach, prichádzajúcich při v-není do úvahy.
Ak ide o v-nenie na zriadenie parných železnic alebo vodných ciest pre paroplavbu, musí v-ňovací plán obsahovat ešte aj označenie t. z v. požiarneho pásma (rajóna); bližšie o tom v §§ 16—18. V-nitel je povinný budovy v ňom sa nachodiace bud zabezpečit proti ohňů spósobom pre požiarne pásmo určeným alebo ich v-nit.
V-niteľ, teda osoba, ktorá preukáže, že jej bolo udelené ,,v-ňovacie právomóže na základe riadne vyhotoveného v-ňovacieho plánu žiadat příslušný pozemnoknižný súd, aby predznačil ,,v-ňovacie piávo“ na nehnutelnostiach pojatých do plánu voči všetkým dotknutým vlastníkem jednej a tej istej obce. Toto pozemnoknižné predznačenie má za následek, že každý, kto na nehnutelnosti postihnutej touto poznámkou nadobudne dajaké právo, preberá na seba v-ňovací (odškodňovací) proces v tom štádiu, v akom sa právě nachodí, a že aj pri zmene v osobě pozemnoknižného interesanta zostávajú v platnosti konania a opominutia jeho právného predchodcu (§ 42 cit. zák. čl.).
Z ostatných v-ňovacích noriem spomína polohopisný plán, v-ňovací súpis a programový náčrt zamýšľaného diela § 8 ods. 2 VN ako príloku návrhu na v-nenie; tento plán nemože však sám osve byť podkladem pre predznačenie ,,v-ňovacieho práva“, lebo takáto ani obdobná ustanovizeň sá tu nevyskytuje. To isté platí o polohopisnom pláne (§ 5 katastr. zák.) při v-není podlá zákona katastrálnebo (§ 77 ods. 3).
dd) Po vyhotovení v-ňovacieho plánu je v-nitel’ konajúci podlá všeobecného vyvl. zák. povinný pokúsiť sa o dohodu (§ 32 VZ) s osobami, ktoré prichádzajú do úvahy ako v-není. Dohoda vztahuje sa na miestny rozsah v-nenia a na sumu odškodného. Aksa v-nitel’ s interesantmi dohodne o vecnom rozsahu v-nenia i o náhradě zaň a miestny národný výbor príslušnej obce dohodu schválí (připojením príslušnej doložky na v-ňovacom pláne), odpadne dalšie v-ňovacie konanie; v-nitel’ móže žiadať příslušný pozemnoknižný súd, aby na základe plánu a listiny o zaplatení (složení do súdneho depozitu) odškodného za všetky do plánu pojaté pozemky, nachodiace sa na území tej istej katastrálnej obce, sa naňho prepísaly vlastnickým právom bez tiarch; prípadnú služebnost zriadenú v jeho prospěch třeba intabulovat súčasne s vkladom vlastnického práva. — Keby bola shoda iba ohľadom rozsahu v-nenia, ale čo do náhrady by sa dohoda so všetkými pozemnokniž- nými interesantmi nepodařila, odpadne sice vlastné v-ňovacie konanie, ale v-nitel’ je povinný požiadat příslušný krajský súd o započatie konania odškodňovacieho na podklade dohodnutého a obcou schváleného v-ňovacieho plánu.
Keby sa v-niteľovi dohoda nepodařila ani ohľadom samiotného plánu, alebo by ju MNV neschválil, třeba pristúpit k vlastnému v-ňovaciemu konaniu. V-niteľ móže však žiadat příslušný pozemnoknižný súd, aby predznačil na základe smlúv a dohodnutí, uskutečněných v súvislosti s v- nením, vlastnické právo nadobudnuté touto cestou na nehnuteľnostiach, podliehajúcich v-neniu (§ 42 ods. 3 VZ). V § 101 BZ ukládá sa ban. podnikateľovi, aby sa pokúsil o dohodu ohľadom rozsahu v-nenia; ak sa uskuteční, nie je potřebné jej schválenie MNV-om. Ak sa strany nedohodnú ani ohľadom rozsahu v-nenia ani ohľadom odškodného (připadne len s pozemnoknižnými záujemníkmi), nastane v-ňovacie konanie. Ak sa nedohodnú len ohľadom odškodného, nastává administrativne určenie odškodného v spoločnom komisionálnom procese ONV-u a obvodného banského úřadu.
b) V-ňovací proces v užšom smysle slova:
aa) V-ňovacie konanie v užšom smysle slova v procese podľa všeob. vyvl. zák. nariadí Povereníctvo vnútra, a to len na riadne vystrojená žiadost v-niteľa. Rozhodnutie v tejto věci je adresované príslušnému okresnému národnému výboru (b. č. 9 pril. A zák. 190/1939 Sl. z. a § 5 ods. 2 nar. č. 26/1945 Sb. n. SNR), žiadateľ sa však o ňom taktiež upovedomuje.
ONV postupuje potom podľa zásad ediktálneho procesu (§§34—40 VZ). Zriadi na tento cieľ (do 8 dní) zo svojho středu osobitnú v-ňovaciu komisiu, pozostávajúcu z předsedu, dvoch cleno v a zapisovateľa a určí termín pojednávania na mieste samom. Táto komisia rozhoduje potom samostatné, ale v mene ONV-u. ONV upovedomí o vyslaní komisie a o termíne pojednávania MNV. Zašle mu jedno vyhotovenie v-ňovacieho plánu s príkazom, aby ho vyložil 15 dní na veřejné nahliadnutie a aby o termíne pojednávania upovedomil spósobom v obci obvyklým všetkých záujemníkov. V-niteľ má právo žiadat, aby o termíne pojednávania dostali. osobitné u po vědomě nie všetči pozemnoknižní záujemníci, musí však dodat MNV-u pře každého z nich jeho sa týkajúci výpis z v-ňovacieho súpisu. O určení termínu pojednávania a jeho vyhlášení v tlači vid § 34 ods. 2 a 3 VZ. — V obciach s posobnostou okresu (Bratislava, Košice a Vysoké Tatry) vykoná tieto opatrenia národný výbor všetky sám súčasne s určením v-ňovacej komisie; len vtedy, keby stranou teda v-niteľom alebo pozemnoknižným záujemníkom bola sama obec, vykoná celý v-ňovaci proces Povereníctvo vnútra (§ 4 ods. 2 nar. č. 52/1947 Sb. n. SNR), pričom Povereníctvo vykonává posobnost ONV-u a NV iba posobnost MNV-u. Na miestnom pojednávaní vypočuje v-ňovacia komisia predovšetkým vyjádřeme (poznámky) zástupců obce (MNV-u), potom námietky resp. pripomienky každého vlastníka resp. pozemnoknižného záujemníka. Vlastníkom (nie pozemnoknižným záujemnikom), ktorých bydlisko nemožno podľa zprávy MNV-u zistit, alebo ktorí bývajú v cudzine, zriadi komisia kurátora ad actum, ktorý sice háji záujmy nepřítomného, nie je však oprávněný uzavriet ani dohodu ani pokonávku ohľadom náhrady (§ 37). V-ňovaný vlastník móže podat zápisnične námietky tak proti výške ponúknutého odškodného ako aj proti v-ňovaciemu plánu; pozemnoknižný záujemník len proti výške odškodného (§ 36 ods. 1 VZ). Právne položenie strany, ktorá sa zúčastnila na komisionálnom pojednávaní (bez toho, že by vzniesla dajaké námietky, ako aj strany, ktorá sa ko vóbec nezúčastnila), je rozličné podlá toho, či v-ňovacie konanie kolo vyklásené iba veřej ne alebo či bolo upovedomenie o ňom doručené aj individuálně; v prvom případe sa předpokládá len súhlas s vyvlastňovacím plánom, v druhom však aj s ponúknutým odškodněním. Ak strana, ktorej netřeba zriadit kurátora ad actum, sa pojednávania nezúčastní ani zmocnencom ani zástupcem, dostane sa do rovnakéko právneho položenia, ako strana, ktorá — hoci je na pojednávaní přítomná — nevznesie tu nijaké námietky.
Ospravedlňujúca žiadost osob neprítomných přípustná nie je. Komisia sa pokúsi o vybavenie přednesených a do zápisnice pojatých námietok priatelskou pokonávkou; ak sa dohoda neuskuteční, rozhodne usnesením sama, a to na podklade. miestnej ohliadky, ktorú ihned vykoná. V rozhodnutí komisia výslovné uvedie, ktorú část v-ňovacieko plánu schvaluje a ktorú mění. Komisia rozhoduje len o vecnom rozsahu v-nenia; jednako třeba v usnesení tiež uviest, o kterých stranách sa předpokládá, že s ponúknutým odškodnením súhlasia. Usneseme sa vyhlásí prítomným na konci pojednávania; jeho manifestácia iným sposobom nie je potrebná.
Proti usneseniu móže podat odvolanie (apeláciu) do 3 dní od jeho vyhlášeni a len strana přítomná na pojednávaní, a to písomne alebo ústné. Odvolanie adresované na Povereníctvo vnútra třeba podat u komisie; táto je povinná předložit ho v dalších troch dňoch so spismi Povereníctvu, ktoré rozhodne s konečnou platnostou; ak komisia bola vyslaná Povereníctvom vnútra (Bratislava, Košice, Vysoké Tatry), opravný prostriedok přípustný nie je.
Zmeny v-ňovacieho plánu, ktoré vyplynú z pokonávky, z právoplatného usnesenia komisie alebo z právoplatného rozhodnutia o odvolaní, nariadi sama komisia; potom vyhlásí v-ňovací plán legalizačnou doložkou za ustálený. Právoplatné rozhodnutie postúpi ONV (Povereníctvo) i so spismi (najma s legalizovaným plánom) příslušnému krajskému súdu.
bb) Podstatné jednoduchšie je v-ňovacie konanie podlá všeob. ban. zák. Ak sa banský podnikatel’ nemože dohodnút s majiteľm pozemku alebo povrchových vod o rozsahu v-nenia, podá obvodnému banskému úřadu, příslušnému podľa polohy toho-ktorého objektu, návrh na v-nenie. Obvodný banský úřad určí (po dohodě s příslušným ONV-om) komisionálne pojednáváme, na ktoré pozve ONV (ním voleného komisára), a ak je to potřebné, najviac dvoch banských znalcov (ktorých menaje sám) a najviac dvoch znalcov hospodářských (ktorých menuje ONV); pozve tiež strany a pozemnoknižných záujemníkov. Komisia obv. ban. úřadu i komisia ONV-u majú sa pokúsit spoločne o dohodu; ak sa podaří, pojme sa do zápisnice a má ten istý účinok, ako by sa stala bez úradnej intervencie. Ak sa nepodarí, zistí komisia obv. banského úřadu, připadne po vypočutí mienky banských znalcov, aktívnu legitimáciu v-nitera so zreteľom na akost jeho banského podniku, potrebnost prenechania objektu so zreteľom na případné iné možnosti projektu, rozsah potrebnej plochy, po akom čase možno pripadne uvolnit pozemok doterajšiemu majitelovi a s akými nákladmi bude možné ho uviest do póvodného spósobu obrábania (kultúry). Komisár ONV-u posúdi vec s hľadiska veřejného záujmu a vypočuje hospodárských znalcov ohľadom ceny v-neného objektu. Ak je to potřebné, sostaví zástupca obv. banského úřadu náčrt objektu a připojí ho k zápisnici. Do zápisnice pojmů sa aj stanoviska stránok (i záujemníkov) a ich požiadavky. Po komisionálnom konaní rozhodne obv. ban. úřad prejudiciálne a interne o potřebnosti prenechania objektu o jeho vecnom a časovom rozsahu. Na podklade tohto rozhodnutia vydá ONV stranám v-ňovací výměr podľa §§ 102 a 103 BZ jednak o vecnom a časovom rozsahu v-nenia (je viazaný rozhodnutím obv. ban. úřadu) jednak c náhradě (samostatné). Proti rozhodňutiu o v-není možno podat odvolanie (apeláciu) podlá ust. zák. čl. XX/1901 [vid tiež výnos býv. uh. Ministerstva financií č. 31.214/1907, pravda len ohladom predmetu a rozsahu v-nenia; ohladom náhrady vid nižšie pod lit. c) alinea bb]. O odvolaní rozhoduje s konečnou platnostou Povereníctvo vnútra ako politická vrchnost v dohodě s Povereníctvorn priemyslu a obchodu ako vrchnostou banskou.
cc) K v-ňovaciemu konaniu podľa katast. zák., podlá voj. vyvl. zák., podlá vyvl. op. a podľa vyvl. v 2roč. pl. je příslušný taktiež ONV, v ktorého obvode sa nachodí nehnutelnost (voda), proti ktorej v-ňovací návrh smeruje; jednako podlá voj. vyvl. zák. (§ 3) i podlá vyvl. op. (§ 5 ods. 1) v tom případe, ak sa na ten istý ciel majú v-nit nehnutelnosti (vody) v obvode niektorých ONV-ov, bude konať obradom celého petitu ten ONV, ktorému to Povereníctvo vnútra přikáže. Keby išlo o objekty v-nenia, ktoré sa nachodia čiastočne na Slovensku a čiastočne v českých zemiach, koná sa áj v tomto případe samostatné na Slovensku a samostatné v českých zemiach, v každej oblasti podľa případných podporných ustanovení tam platných; delegovat jeden úřad pre spoločný proces nemožno.
Vlastné v-ňovacie konaníe začíná sa podáním návrhu (žiadosti) riadne doloženého na úřade ONV-u; len vtedy, ak ide o v-ňovací proces podlá voj. vyvl. zák. a podlá vyvl. op. a predmety v-nenia sú v rozličných okresech, podává sa žiadosť priamo na Povereníctve vnútra s případným delegačným návrhem. V žiadosti (návrhu) třeba okrem iného (vid napr. § 9 ods. 2 V2RP) označit pozemek resp. iný objekt v-nenia, uviest účel zamýšlaného podujatia. V případe v-nenia podlá kat. zák. třeba k nej připojit polohopisný plán, pri v-není podlá vyvl. nar. polohopisný plán s v-ňovacím súpisom s programovým náčrtkem zamýšlaného diela. Pri v-není podlá voj. vyvl. zák. treba připojit v každom případe potvrdenie Ministerstva národnej obrany o tom, že ide o v-nenie na účely obrany státu, pri v-není podlá vyvl. op. potvrdenie Povereníctva vnútra o tom, že ide o stavbu, zariadenie alebo prácu uvedenú v § 1 tohto opatrenia a pri v-není podlá § 78 kat. zák. potvrdenie ústredného úřadu vo veciach triangulačných. Pri v-není podlá vyvl. v 2roč. pl. vyžaduje sa mimo iného doklad o tom že vlastník alebo iný vecne oprávněný, bol požiadaný, aby postúpil plochu alebo sa vzdal věcného práva za ponúknutú náhradu a že do 15 dní nedošlo k dohode.
Hned, ked příslušnému úřadu dojde riadne doložený návrh, požiada tento úrad sám o poznámku započatého v-nema v tej-ktorej verejnej knihe. Táto poznámka je účinná voči každému, kto neskoršie nadobudne pozemnoknižný zápis na tejto nehnutelnosti.
V procese podlá voj. vyvl. zák. a podľa vyvl. op. upovedomí ONV o došlom návrhu osobu, proti ktorej návrh smeruje, a vyzve ju, aby sa vyjádřila, či je ochotná k dobrovolnej dohodě. Ak vyzvaná strana sa v lehote (v konaní podlá kat. zák. určí na to lehotu sám úřad, v konaní podlá voj. vyvl. zák. je určená 8denná lehota a v procese podlá vyvl. op. je na vyjadrenie určená lehota 15denná) osvědčí, že je ochotná vec vybavit dohodou, určí konajúci úřad primeranú lehotu na jej uzavretie. Ak sa strana v lehote nevyjádří alebo vyhlásí, že k dohode nie je ochotná alebo ak k nej nedošlo v lehote na ňu určenej, dá ONV vyhlásit v obci započatie v-ňovacieho konania s vyzvaním, aby případné námietky boly oznámené do určenej lehoty, najneskor však pri miestnom pojednávaní (ak bolo vobec nariadené). Po uplynutí lehoty na podanie námietok resp. po skončení miestneho pojednávania bez toho, žeby prí ňom došlo k dohodě, vydá ONV v-ňovací výměr, v ktorom. rozhodne o rozsahu v-nenia, o výške náhrady a v konaní podlá vyvl. op. ešte aj o lehote, v ktorej sa v-ňovaný predmet musí použit na účel v-nenia. Odvolanie proti němu je přípustné podlá predpisov adm. proces, por., nemá však odkladný účinok ohľadom určenia predmetu, ktorý sa v-ňuje, a ohladom subjektu v. prospěch ktorého sa v-ňuje. Miestne pojednáváme nie je tu povinné; konajúci úřad ho nariadi vtedy, ak možno pri ňom dosiahnut zjédnodušenie a urýchlenie věci. Námietky, kterými sa uplatňuj ú súkromné práva, nemožu byt v-neniu na překážku (§ 3 VVZ a § 5 VO).
Pri v-není podlá vyvl. nar. ONV, príslušný podlá polohy v-ňovaného objektu, zistí, či sú splněné podmienky v-nenia a nariadi (povinné bez toho, žeby v dajakej lehote žiadal oznámenie o ochotě k dohodě alebo žeby určoval lehotu na jej uskutočnenie) do 15 dní od podania žiadosti miestne pojednáváme, na ktoré předvolá strany, všetkých záujémníkov a zástupcov obce. Námietky može vzniest v-nený a záujemníci, a to najneskor pri miestnom pojednávaní (§ 9). Do dalších 10 dní (počítaných od miestného pojednávania) vydá v-ňovací výměr, v ktorom okrem všeobecných náležitostí podlá adm. proces, por. označí predmet v-nenia a povinnosti v-nitela, určí lehotu, v ktorej v-nitel musí vykonat po- dujatie, na ktoré sa v-nenie stalo, a následky, ktoré ho postihnú, ak toto podujatie zavčasu nesplní; určenie náhrady výměr neobsahuje. Odvolanie je přípustné do 15 dní od doručenia výměru, ale nemá odkladný účinok; ONV može ho však přiznat na žiadost strany pre sporné vlastníctvo.
V procese podlá kat. zákona ONV vypočuje strany, zistí přitom předpoklady v-nenia a či možno vec vybavit súkromno- právnou dohodou. Ak to nie je možné docielit, vydá (připadne po vypočutí miestnych znalcov) v-ňovací výměr (nález), v ktorom určí tiež sumu náhrady. Aj tu je přípustné odvoláme, ale len v lehote 8dennej.
Najjednoduchší postup má § 9 V2RP: ONV nariadi bez dajakých dalších formalit ústné pojednáváme na mieste. Pri jeho konaní vybaví aj případné rozďelenie alebo premenu pozemku na stavebný a spojí ho aj s miestnym pojednáváním príslušného štátneho stavebného úřadu cieľom vydania stavebného povolenia. Potom vydá výměr o vyvlastnění, v ktorom určí predmet, sposob a rozsah vyvlastnenia, osobu v prospěch ktorej sa vyvlastňuje, účel pre ktorý sa vyvlastňuje, zábezpeku ak nedojde k dohodě o náhradě a pri zriadení práva stavby čas, na ktorý sa zriaďuje. — O opravných proštriedkoch platia tu ustanovenia administratívneho procesného poriadku.
O odvolaniach vo všetkých tu uvedených případech rozhoduje Povereníctvo vnútra; ak ide o v-nenie podlá vyvl. nar., je pri vybavovaní predpísaná súčinnost Poverenictva techniky v otázkách technických a jeho mienka je potom pre odvolaciu stolicu závazná.
dd) Pri v-není podlá col. zák. koná Povereníctvo fináncií, a to bez formálneho návrhu. Predtým ako vydá v-ňovací výměr, vypočuje máji těla tej-ktorej nehnu telnosti a osoby, ktoré majú na nej vecné práva. Len vtedy, ak by sa mala poskytnút náhrada vyššia ako 10000 Kčs, má sa konat komisionálne pojednáváme ohladom odškodnenia; o tom nižšie sub c). V-ňovacie rozhodnutie (nález) vydá Povereníctvo financií s účinnosťou odo dňa jeho doručenia; určuje nielen predmet a rozsah v-nénia, ale aj výšku náhrady. Opravného prostriedku niet.
c) Určenie náhrady:
aa) Pri v-není podlá všeob. vyvl. zák. patří odškodňovacie konanie do posobnosti krajského súdu, příslušného podlá polohy v-nenej nehnu telnosti (práva). Koná sa zváčša bez osobitného návrhu strany (výnimku viď v § 32 ods. 1), na podklade legalizovaného v-ňovacieho plánu, ktorý předloží administratívny úřad, ktorý skončil v-ňovací proces, popřípadě ktorý předloží v-nitel na příkaz pozemnoknižného súdu, ak došlo predtým k dohode o v-ňovacej cene, ale knižní účastrnci níe sú s pokonávkou spokojní. Strany nemožu odstúpiť jednostranné od odškodňovacieho procesu, dokial v-ňovací výměr nebol příslušným ad ministr atívnym úradom zrušejiý (pozbavený platnosti, viď Úr. sb. 1882). Súd určí termín pojednávania na mieste samotnom, na ktoré předvolá v-nitela a tých v-nených, s ktorými nedošlo k dohodě ohladom odškodnenia, ako aj všetkých pozemnoknižných interesantov (§46 VZ), popřípadě len týchto, ak došlo medzi v-nitelom a v-neným k dohodě ohladom odškodnenia, ale niektorý pozemnoknižný interesant, ktorý má vložené věcné právo pod poznámkou v-ňovacieho práva, na podklade osobitného upovedomenia okresného súdu ako pozemnoknižnej vrchnosti požiada v 30dennej lehote, aby náhrada bola určená cestou súdneho odškodňovacieho konania (§44 VZ). Súdna komisia pri pojednávaní na mieste samom sa pokúsí predovšetkým o dohodu (§48 VZ). Tam, kde 8 tou-ktorou stranou dohoda nie je uskutečnitelná, vyzve v-nitela a v-neného, aby menovali odhadcov (ktorí musia mať procesné predpoklady súdných znalcov). Vyslaný sudca potom měno váním předsedu ustanoví odhadné komisie a určí termín pre odhad (§53). Postup pri odhadném pojednávaní předpisuje § 54. Súd pri určení náhrady nie je však viazaný mienkou odhadnej komisie; hodnotí ju pri vydávaní rozhodnutia o náhradě podlá svojho volného uváženia. Rozhodnutie deje sa formou súdneho usneseni a, ktoré musí obsahovat přesné označenie v-nenej ne hnu telnosti a jeho případného příslušenstva, sposob odškodnenia a sumu náhrady (§56). Súd usnesením schválí tiež dohody uzavreté před vyslaným sudcom, ak pozemnoknižní interesanti nepodali proti nim námietky; ináč rozhodne taktiež usnesením odškodňovacím. Proti odškodňovaciemu usnesemu je přípustný v 8dennej lehote od doručenia rekurz na hlavný súd a proti jeho rozhodnutiu je v rovnakej lehote přípustný druhostupňový rekurz na najvyšší súd.
V-nitel je povinný zaplatit odškodné do 15 dní po právoplatnosti odškodňovacieho usnesenia.
bb) Pri v-není podľa všeob. ban. zákona určuje náhradu už ONV vo v-ňovacom výměre, ale len predbežne; judikatúra (R IV 154/30, Úr. sb. 501/1930) považuje toto administrativně určenie náhrady za dočasné opatrenie, aby banský podnikatel nebol zdržiavaný v banskej tažbe sporom o náhradu až do právoplatného súdneho rozhodnutia. Ak sa niektorá strana s týmto předběžným určením administratívnym neuspokojí, nemóže hladať nápravu administratívnym odvoláním proti v-ňovaciemu výměru ONV-u, ale ,,může . . . náhrady své poradem práva pohledávati“ (§ 103 BZ), a to normálnou žalobou na plnenie na krajskom súde s posobnostou v banských veciach, príslušnom podlá polohy v-neného objektu (§ 584 ods. 1 č. 6 OSP). Lehota na podanie žaloby určená nie je, takže sa tak móže stát kedykolvek behom premlčanej lehoty. Ustanovenia zák č. 217/1925 8b. sa tu použit nemóžu (viď Úr. sb. 501/1930).
Administrativne rozhodnutie o náhradě je len předběžné a preto nie je nijakým exekučným titulom. Banský podnikatel’ nadobúda však z něho příslušné věcné právo, "hneď keď složí náhradu do depozitu knižného sudu alebo zaistí pupilárne v prospěch případných sirot opakujuce sa ročné plnenie.
cc) Ani pri v-není podlá voj. vyvl. zák. nejestvuje nijaký osobitný odškodňovací proces. ONV určí náhradu už vo v-ňovacom výměre. To isté platí pri v-není podlá vyvl. op. Podľa § 5 VVZ třeba zaplatit náhradu do 6 týždňov, podľa § 7 VO do 8 týždňov od jej právoplatného určenia.
V-nený i v-nitel a pozemnoknižní záujemníci majú však v obidvoch týchto prípadoch možnost nastúpit súdnu cestu podlá zák. č. 217/1925 Sb.
dd) Pri v-není podlá vyvl. nar. určí náhradu — ak sa všetky zainteresované strany nedohodnú — okresný súd v nesporovom konaní (zák. 100/1931 Sb.) na žiadost ktoréhokolvek zo záujemníkov za spoluúčasti všetkých zainteresovaných, používajíc pritom obdobné ustanovenie odhadného poriadku (vl. nar. č. 100/1933 Sb.).
ee) Určeniu náhrady podľa vyvl. op. je příbuzné jej určenie podlá §§ 9-11 V2RP: Ak najneskor pri ústnom pojednávaní, konanom za účelom vydania v-ňovacieho výměru, medzi v-nitelom, v-neným, popřípadě osobami, ktorým prislúcha věcné právo k nehnutelnosti, dojde k dohodě o náhradě, schváli ju ONV v-ňovacím výmerom. Ak v-nený žiada o náhradu in nátura v pozemku, rozhodne úřad po uvážení pomerov a potrieb v-nitela, či a v ktorom pozemku ju má dat (rozhodnutie o poskytnutí náhrady v pozemku má právě tak v-ňovaciu povahu ako rozhodnutie o v-není). Ak sa strany pri náhradě v hotovosti nedohodnú, urči konajúci úřad s konečnou platnostou primeranú zábezpeku. Túto třeba složit do 3 mesiacov na príslušnom pozemnoknižnom súde buď v hotovosti alebo vo vkladných knížkách na volné vklady u tuzemských peňažných ústavov. Zábezpeka sa použije na úhradu náhrady, ktorú určí súd podlá poriadku o nesporovom konaní. Náhradu třeba vyplatit (pripadne rozdiel medzi zábezpekou a náhradou doplatit) do jedného mesiaca po jej právoplatném určení. Náhradu v opakujúcich sa platech třeba poskytnút v určených lehotách. V-niťel složí príslušnú sumu do depozitu pozemnoknižného súdu, ak v-nený nepreukáže, že osoby oprávněné z knižných zápisov, súhlasia s výplatou do rúk v-neného. Súd ju potom rozvrhne v nešporovom konaní podlá zásad exekučného zákona.
ff) Náhradu pri v-není podlá col. zák. určuje Povereníctvo financií vo v-ňovacom rozhodnutí. Ak sa má poskytnút vyššia náhrada ako 10000 Kčs, nariadi Povereníctvo komisionálne pojednáváme na mieste samom, na ktoré aspoň 8 dní vopred pozve majitela nehnutelnosti a osoby, ktoré majú na nej dajaké věcné právo. Odhad náhrady podlá zásad oddielu II VZ vy koná jú prísažní znalci, povolaní Povereníctvom. Strana (záujemník), ktorá sa cíti určením výšky náhrady skrátenou, može do jedného roka od doručenia v-ňovacieho rozhodnutia požiadat na krajskom súde, príslušnom podlá § 43 VZ o súdne určenie náhrady konáním podľa všeob. vyvl. zák. Proces sa potom koná obdobné podlá zásad uvedených hoře sub aa). —
Náhradu určenú v peniazoch třeba zaplatit v-nenému vtedy, ak nehnutelnost (věcné právo) nie je pozemnoknižne zatažená. Ináč ju třeba složit do depozitu na príslašnom pozemnoknižnom súde. Tento súd rozvrhne potom náhradu podlá zásad platných pre rozvrhnutie exekučného výtažku (§ 188 zák. čl. LX/1881 uh.) v nesporovom konaní. (Medzi prednostné položky patria aj trovy v-nených ustálené súdom). Podlá § 5 ods. 2 VVZ a § 7 ods. 2 VO možno náhradu zaplatit vlastníkovi aj vtedy, ak podá preukaz (veřejnou listinou alebo listinou súkromnou s podpismi súdne alebo verejnonotársky ověřenými) o tom, že osoby, ktorým prislúchajú práva k v-ňovanej věci z knižných zápisov, súhlasia, aby sa peňažná náhrada vyplatila jemu.
Po uplynutí lehoty sročnosti možno náhradu vymáhat exekučne. Ak rozhodnutie o náhradě vydal súd alebo ak sa odškodnenie ustálilo pokonávkoú podlá § 38 VZ, je prípustná len exekúcia súdna; ak ho vydal adm. úřad (ONV, povereníctvo), je prípustná aj administratívna exekúcia podlá II. hlavy vl. n. č. 8/1928 Sb. Dohoda o náhrade uzavretá na adm. úrade, nie je okrem pokonávky podľa § 38 VZ titulom exekučným, právě tak ako ním nie je súkromnoprávna dohoda uzavretá bez intervencie úřadu; móže byť len dovodom žaloby na plnenie resp. žaloby určovacej. Úhradu však zabezpečujú najviac podmienky, určené pre knižný zápis vlastnického resp. iného práva ako predmeťu v-nenia.
9. Ujat sa držby v-neného objektu može v-niteľ zásadné vtedy, ak už naň přešlo vlastnické resp. iné právo, To je pravidelné vtedy, keď zaplatil náhradu za v-nenie alebo ju složil aspoň do růdného depozitu. Podľa všeob. vyvl. zák. može sa v-nitel’ ujat držby v-neného objektu bez súhlasu v-neného aj vtedy, ak usnesenie o náhrade sa stalo právoplatným; popři obvyklej súdnej ochraně držby poskytuje mu na jeho žiadosť ONV aj ochranu administratívnu (§ 59 ods. 1). Držby však možno sa ujať tiež na základe dohody alebo pokonávky o náhradě. Pri v-není podlá všeob. ban. zák. možno sa bez súhlasu ujať držby len po zaplatení náhrady resp. jej složení do súdneho depozitu (§ 103). Podľa voj. vyvl. zák. možno sa sice ujať držby bez súhlasu osoby dosial k držbě oprávnenej len po zaplatení náhrady, ale ONV može na návrh štátu alebo inej osoby, oprávnenej uchádzať sa o v-nenie podlá tohto zákona, povolit ešte před započatím v-ňovacieho procesu resp. před vydáním v-ňovacieho výměru užívanie nehnutelnosti alebo vod určitým spósobom a v určitom rozsahu (može to byť, pravda, aj spósobom a v rozsahu statočného držitela); potom sa možno ujať držby hned po upovedomení osoby, proti ktorej výměr smeruje, lebo odvolanie proti výměru ONV nemá odkladný účinok (§ 4 VVZ). Rovnaký právny stav je pri v-není podlá vyvl. op. (vid § 4 VO), ale návrh inej osoby ako štátu na předběžné užívanie musí sa doložit potvrdením Povereníctva vnútra o tom, že ide o podujatie, pre ktoré možno v-ňovať podlá tohto zák. Podľa § 12 VN može ONV odevzdat v-nenú nehnutelnosť alebo právo v-nitelovi do držby už na základe vykonatelného výměru v-ňovacieho (može to učinit závislým od složenia primeranej zábezpeky) ešte predtým, ako sa náhrada určí dohodou alebo súdnym rozhodnutím. Ak v-ňovací výměr stratí účinnost preto, že v-nitel nesplnil povinnosti určené v-ňovacím výmerom alebo preto, že ho odvolacia stolica zrušila v dósledku opravných prostriedkov, má v-nený nárok na vrátenie v-neného objektu v póvodnom stave a na náhradu prípadnej škody (tento nárok možno uplatňovat súdnou cestou do 6 mesiacov). — Pri v-není podlá vyvl. v 2roč. pl. móže sa v-nitel ujat držby len až dostane od v-ňujúceho ONV-u odovzdací výměr podlá § 12 ods. 1 V2RP.
Vklad vlastnického práva alebo věcného práva, jeho přechod, obmedzenie a zrušenie stane sa pravidelné na žiadosť v-nitela (toho, kto žiadal o v-nenie), doloženú listinným dokladom o poskytnutí náhrady v peniazoch, a tam, kde je to přípustné, o poskytnutí náhrady v nehnutelňostiach resp. věcných právach. K žiadosti o knižný zápis připojit třeba aj příslušný v-ňovací akť (usnesenie alebo výměr), opatřený doložkou o jeho právoplatnosti. V konaní podlá vyvl. v 2roč. pl. právo vlastnické sa vloží na základe odovzdacieho výměru v-ňovacieho úřadu; z úradnej moci sa poznamená obmedzenie vlastnického práva účelom v-nenia. — Pri v-není podlá všeob. vyvl. zák. třeba připojit ešte v-ňovací plán určený dohodou alebo právoplatným usnesením ONV-u, pokonávku o náhradě alebo právoplatné usnesenie súdu o nej; v jednej žiadosti možno žiadat o vklad vlastnického práva ohladom všetkých nehnutelností v-nených v oblasti jednej a tej istej katastrálnej obce (§ 60 VZ). Pri v-není podľ voj. vyvl. zák. musí byť žiadosť o knižný zápis potvrdená Ministerstvom národnej obrany (§ 5 ods. 4 VVZ). Pri v-není podlá katastr, zák. podává žiadosť Povereníctvo financií ako ústredný úřad, vedúci v evidencii triangulačné práce (§ 77 ods. 7 kat. zák.), popřípadě úřad alebo veřejné korporácie, legitimované rozhodnutím Poverenictva financií, vydaným podlá druhej vety § 78 ods. 1 kat. zák. Colný zákon o věci mlčí, ale i tu podlá všeob. zásad intabulačné povolenie. nahrádza preukaz o zaplatení náhrady alebo jej složení do súdneho depozitu, a to i v tom případe, ak v-nený žiada o súdne určenie odškodněného podľa predpisov všeob. vyvl. zák.
Pri v-není podľa všeob. ban. zák. má v-nitel právo žiadat o převod vlastnického práva, resp. o zriadenie služebnosti v rámci v-ňovacieho rozhodnutia i vtedy, ak sa v-nený obráti na porad práva ohladom súdneho určenia odškodného, pod podmienkou, že složí do súdneho depozitu náhradu určenú ONV-om alebo pupilárne zaistí jednoročnú náhradu za služebnost (§ 103 BZ).
10. Účinnost v-ňovacieho nároku, založeného právoplatné skončeným v-ňovacím konáním, zaniká: a) podľa § 61 VZ, ak v-nený vlastník do siestich mesiacov po právoplatnom určení náhrady (§§ 36 a 55) nezažíada o exekúciu na uhradenie alebo složenie jej do depozitu a v-nitel’ túto náhradu sám ani neuhradí, ani nesloží, a nehnutelnosti pojaté do v-ňóvacieho plánu nevezme do držby. Rozhodnút o tom, že účinky v-ňovaciehoy výměru zanikly, prislúoha úřadu, ktorý vydal v prvej stolici v-ňovací výměr alebo určil v-ňovací plán na podklade pokonávky;
b) podľa všeob. ban. zák. rovnako ako hoře sub a), lebo tento zákon nemá v tomto smere nijakých ustanovení, a všeob. vyvl. zák. možno použit obdobné;
c) podľa § 8 VO, ak v-nitel’ v určenej lehote v-nený objekt nepoužije aspoň čiastočne na účel, na ktorý sa predmet v-nil. Rozhoduje o tom ONV, ktorý rozhodoval o v-není v I. stolici, na žiadosť osoby, proti ktorej v-ňovací výměr smeruje, ale len vtedy, ak bola podaná do 3 mesiacov po uplynutí lehoty. ONV može vyslovit tiež, že účinnost zanikla len čiastočne (len čo do určitých objektov);
d) podľa § 12 ods. 2 VN, ak v-nitel nesplní povinnosti, ktoré vyplývajú z v-ňovacieho výměru v určených lehotách. Rozhodne o tom ONV, ktorý vydal v-ňovacie rozhodnutie v I. stolici.
e) podľa § 13 ods. 1 V2RP, ak v-nitel (jeho právny nástupca) nezačne so stavbou na ktorú sa v-nenie povolilo, do 31. VIII. 1948, alebo nepoužije pozemok na iný účel, na ktorý sa v-nenie stalo do 31. XII. 1948. ONV zruší v-ňovací výměr na žiadost v-neného, podanú v prepadnej lehote 3 mesiacov po uplynutí spomenutých termínov.
V-nitel má nárok na vrátenie toho, čo z titulu v-nenia plnil [s případnými úžitkami len v případe horě sub c) a e)]. V-nený má v případech c), d) a e) nárok na uáhřadu škody, ktorá mu vznikla v-ňovacím konáním. Tento nárok, ak sa neuspokojí dohodou alebo pokonávkou, možno uplatňovat riadnou cestou súdnou (v prípade vyvl. nar. len do 6 mevsidcov).
11. Pre v-neníe platia dost rozsiahle poplatkové úlavy, určené povodně §§mi 63 a 64 VZ. Ustanovenia tieto boly pojaté pod sadz. pol. 96/61 popl. prav. do poplatkovej tarify a používajú sa, ak niet osobitného iného předpisu pri všetkých druhoch v-nenia.
Alojz Matura.