Čís. 6096.V prípadoch § 8, odst. 4 zákona o trestnom súdnictve nad mládežou je použitie mimoriadneho práva zmierňovacieho (§ 92 tr. zák.) neprípustné.(Rozh. zo dňa 8. januára 1938, Zm IV 488/37.)Najvyšší súd v trestnej veci proti A. ml. a spol. pre zločin vraždy zmätočnú sťažnosť obhájců obvineného mladistvého A. čiastočne odmietol a čiastočne zamietol. 13Z dôvodov:Ďalšie dôvody zmätočnosti podľa § 385, č. 2 a 3 tr. p. prevádza sťažovatel’ v tom smere, že mal byť při výmere trestu použitý buď § 91 alebo § 92 tr. z., keď tu boly také poľahcujiice okolnosti, ktoré ich použitie odôvodňujú. Tá okolnost’, že súd nepoužil pri výmere trestu § 91 tr. z., nie je vôbec dôvodom zmätočnosti v smysle § 29 por. nov. a pod ľa § 33, odst. 2 por. nov. nie je prípustné domáhat’ sa sníženia trestu v medziach upotrebených zákonných ustanovení. Preto je zmätočná sťažnosť v tejto časti zákonom vylúčená. Nakoľko sa domáhá sťažovateľ použitia § 92 tr. z., je zmätočná sťažnosť bezzákladná. Zvláštne ustanovenie § 8, odst. 4 zák. čís. 48/1931 Sb. z. a n. ukládá na zločin trestaný doživotnou stratou slobody, bol-li vinník v dobe spáchania trestného činu starší než šestnásť rokov, trest zavrenia medzi dvoma až pätnásťmi rokmi, tento trest však nesmie byť kratší ako dva roky. Smie sa tedy v takom prípade trest vymerať len v hraniciach v tomto zákonnom ustanovení určite vymedzených. Nakoľko obviněný mlad. A. mal v dobe spáchania trestného činu už šestnásť rokov, mohol mu byť vymeraný trest iba v sadzbe výše uvedenej a nie je možné domáhat’ sa s poukazom na § 92 tr. z. vymerania trestu pod najnižšiu hranicu dvoch rokov.