Čís. 16154.

I. Odporovateľným je taký právny úkon dlžníka, ktorý má za následek také skrátenie uspokojovacej podstaty, že činí vykonateťnú pohľadávku veriteľa zcela alebo zčásti nedobytaou, alebo o ktorom možno mať za to, že uspokojeniu veriteľa zcela alebo aspoň zčásti zabraňuje.1
II. Veriteľ može odporovat' — ak sú splněné ostatné podmienky — právnemu úkonu aj jedného zo spoludlžníkov bez toho, že by musel dokázat', že jeho pohl'adávka je na ostatných spoludlžníkoch zcela alebo zčásti nedobytná.
(Rozh. z 29. apríla 1937, Rv IV 703/36.)
Žalobkyňa mala proti manželom K. pravoplatné prisúdenú pohľadávku. V exekúcii, vedenej proti nim, dosiahla len čiastočného krytia a keď zamýšľala viesť exekúciu aj na nehnuteľnosti, zistila, že dlžníci ich předali kúpnou smluvou zo dna 25. januára 1932 svojmu synovi — žalovanému — za nepomerne nízku cenu. Žalobou domáhala sa, aby kúpopredajná smluva, ktorou žalovaný kúpil od svojich rodičov dna 25. januára 1932 nehnuteľnosti zapísané v poz. kn. zápisnici č. 909 kat. územia U., vyhlášená bola za bezúčinnú voči nej (žalobkyni) a žalovaný bol zaviazaný trpeť, aby sa žalobkyňa uspokojila z týchto nehnuteľností exekučným poradom po výšku pohľadávok jej prisúdených. Všetky tri stolice žalobě vyhověly, Najvyší súd z týchto dovodov:
Odvolací súd dospěl k presvedčeniu, ktoré zóvrubne odóvodnil, že sa převod stal v úmysle, aby sa žalobkyňa nemohla uspokojiť z převedených nehnuteľností a aby bola týmto zbavená uspokojovacieho základu celej pohľadávky, ktorý úmysel bol aj žalovanému známy.
Zistenie, že tu bol dlžníkov úmysel skrátiť veriteľa a že to bolo druhej straně známe, stalo sa bez porušenia formálneho práva.
Pravda je, že neznamená každé, odpredajom časti privodené zmenšenie majetku dlžníka skrátenie veriteľov, a nezakládá preto ešte každý odpredaj odporovací nárok pre veríteľa. Tento předpokládá také skrátenie uspokojovacej podstaty, ktoré činí pohľadávku veriterovu zcela alebo zčásti nedobytnou, alebo o ktorom možno mať za to, že zabráni uspokojeniu veriteľa zcela alebo aspoň zčásti.
Odvolací súd však formálně správné zistil, že z ostatného majetku dlžníkov, zbylého po spornom převode, na ktorý majetok viedla žalobkyňa aj exekúciu a dražbu, a na ktorý má vložené exekučné záložné právo, nedostává sa jej úplného uspokojenia jej celej pohľadávky, a že uspokojeniu celej pohľadávky zabraňuje právě sporný majetkový převod, ktorému žalobkyňa odporuje.
Podľa stálej praxi Najvyššieho súdu veriteľ nestráca právo k odporovaniu tým, že dotyčné jeho pohťadávky sú zaviazaní mimo dlžníka aj spoludlžníci, a že nepreukázal, že jeho pohľadávka je nevymáhateľná v celosti alebo v časti aj na spoludlžníkoch, — preto nebolo porušené hmotné právo tým, že odvolací súd určil odporovateťnosť sporného právneho úkonu, bez toho, že by skúmal, či je pohľadávka žalobkyne dobytná z majetku solidárných spoludlžníkov.
Nie je pochybné, že podľa toho, čo je hoře uvedené, prevodom čiastky majetku dlžníkov na žalovaného nastalo v postavení žalobkyne ako veriteľky zhoršenie, a s hľadiska odporovateľnosti je ľahostejné, či žalobkyňa pri poskytovaní úvěru počítala alebo mohla počítat’ ako s uspokojovacou podstatou aj s tým majetkom dlžníkov, ktorý bol odporovateťným úkonom na žalovaného převedený.
Preto je dovolacia žiadosť bezzákladná a bola zamietnutá.

Srovn.: Úr. sb. č. 2181, S. n. s. č. 10691.

Citace:

č. 16154. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/1, s. 750-751.