Authors:
= Váž. civ., 19 (1937), sv. 1
PDF

Čís. 15985.


Neprekáža použitiu čl. III. zák. č. 251/1934 Sb. z. a n., že rozsudok odvolacieho súdu pred vydáním cit. zákona bol už predmetom rozväzovacie usnesenia Najvyššieho súdu. 1
(Rozh. z 12. marca 1937, Rv III 542/36.)
Najvyšší súd dovolaciu žiadosť odmietol z týchto
dôvodov:
Podľa čl. III. zákona zo dňa 11. decembra 1934, č. 251 Sb. z. a n., vydaného iba po rozväzovacom usnesení Najvyššieho súdu v tomto spore zo dňa 13. juna 1934, č. j. Rv III 196/33-3, ak nie je hodnota sporného predmetu, o ktorom rozhodoval odvolací súd, vyššia než 7000 Kč, nie je proti potvrdizujúcemu rozsudku odvolacieho súdu prípustné dovolanie, vyjmúc ak by odvolací súd v rozsudku vyhlásil dovolanie za prípustné, pretože ide o rozhodnutie zásadného významu.
V súdenom prípade — v ktoromi ide o potvrdzujúci rozsudok — odvolací súd nevyhlásil dovolanie za prípustné, dovolanie je tedy neprípustné a bolo ho preto treba v smysle § 529 Osp. odmietnuť.
  1. Viz pro právní oblast českomoravskou čl. I. č. 2.
Citace:
č. 11600. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1933, svazek/ročník 14/1, s. 494-495.
Creative Commons BY-NC-ND 4.0 Obsah podléhá licenci Creative Commons BY-NC-ND 4.0. Uveďte autora (BY), neužívejte dílo komerčně (NC), Nezasahujte do díla (ND).