Čís. 6093.

Za krádež spáchánu po živnostensky (z remesla) — § 49, odst. 2, čís. 3 tr. nov. — treba označit’ i také krádeže, ktoré sice nie sú výlučným pramenom obživy ich pachateľa, keď však zo zistených skutočností (počuí krádeží, častého ich opakovania, rovnakého spôsobu ich prevádzania a pod.) treba súdiť, že sa pachatel’ zaoberá krádežami s úmyslom, aby takto získal aspoň čiastočný prameň svojej výživy.
Predmety uvedené v § 488, odst. 1 tr. p. neľze zabavit’ podl’a § 61 tr. zák.
(Rozh. zo dňa 4. januára 1938, Zm III 621/37.)
Obžalovaná, už mnohokrát trestaná pre krádeže a zaoberajúca sa nimi po živnostensky, odcudzila niekoľko obchodníkom na trhu textilie v hodnotě 618 Kč. Súdy nižších stolíc uznaly ju vinnou zločinom krádeže podľa §§ 333, 335 tr. zák., kvalifikovaným podľa § 338 tr. zák. a § 49, odst. 2, čís. 3 tr. nov. Dotyčne odcudzených predmetov, ktoré boly četnictvom u pachateľky najdené a zaistené ako trestné znaky, vyslovily, že sa podľa § 61 tr. zák. zabavujú a po pravoplatnosti rozsudku budú vydané oprávneným osobám.
Najvyšší súd zmätočnú sťažnosť obžalovanej zčásti odmietol, zčásti zamietol; z úradnej povinnosti zrušil podľa § 33, odst. 1 por. nov. rozsudky oboch súdov nižšieho stupňa z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, čís. 2 tr. por. vo výroku, ktorým boly podľa § 61 tr. z. zabavené trestné znaky, a tento výrok pominul.
Z dôvodov:
Dôvod zmätočnosti podľa § 385, č. 1 b) tr. por. uplatňuje sťažovateľka námietkou, že jej trestný čin bol nesprávné kvalifikovaný podľa § 49, odst. 2, č. 3 tr. nov., lebo sťažovateľka pracuje ako manželka maloroľníka na roliach a trestné činy páchá iba príležitostne, keď náhodou prijde na jarmok alebo trh. Z tejto námietky je zrejmé, že podľa názoru sťažovateľky bola by popieraná kvalifikácia daná iba vtedy, keby krádeže boly výlučným pramenom prostriedkov pachateľových na výživu. Taký názor však je nesprávný. Za krádež spáchanú po živnostensky (z remesla) treba podľa stálej judikatury najvyššieho sudu označit’ i také krá- deže, ktoré sice nie sú výlučným prameňom obživy ich pachatel’a, keď však zo zistených skutečností (počtu krádeží, častého ich opakovania, rovnakého spôsobu ich prevádzania a pod.) treba súdiť na to, že pachatel’ sa zaoberá krádežami s úmyslom, aby takto získal aspoň čiastočný prameň svojej výživy. Je preto nerozhodné, že obžalovaná okrem krádežami obstarává potreby svoje a svojej rodiny aj iným poctivým spôsobom, keď zo zistených skutkových okolností možno bezpečne odvodiť uvedený právny záver. Je preto táto časť zmätočnej sťažnosti bezzákladná.
Preskúmavajúc rozsudky nižších súdov z úradnej povinnosti spoznal najvyšší súd, že trpia dôvodom zmätočnosti podľa § 385, čís. 2 tr. por., ktorý zmätočná sťažnosť nevytýka, ktorého však treba dbať podľa § 385, odst. 2 tr. por. z úradnej povinnosti. Krajský súd totiž vyslovil, že sa podl’a § 61 tr. zák. a § 488 tr. por. zabavujú predmety opatrované ako trestné znaky a spravované pod položkou č. 140/37 a 126/37. Vrchný súd ponechal tento výrok nedotknutý. Podľa soznamu doličných věcí sú to predmety, ktoré obžalovaná odcudzila a ktoré boly četníctvom zaistené. Nejde preto ani o predmety, ktoré pochádzajú zo zločinu, alebo ktorých bolo k spáchaniu zločinu použité a ktoré sú vlastníctvom pachateľa alebo účastníka, ani o predmety, ktorých držba, užívanie alebo rozširovanie by boly vôbec zakázané. Nejde preto o predmety, ktoré možno podľa § 61 tr. z. zabavit’ (sc. v prospech štátu), ale o predmety uvedené v § 488, odst. 1 tr. por. Výrokom, že tieto predmety majú byť zabavené — ktorý výrok by nemohol obstát’ vedľa výroku, že majú byť podľa § 488 tr. por. vydané ich vlastníkom — bol teda vyslovený vedľajší trest, ktorého podmienky neboly dané, a tým boly prekročené pri uložení trestu zákonom stanovené trestné sadzby. Boly preto rozsudky oboch súdov nižšieho stupňa podľa § 33, odst. 1 por. nov. čo do tohoto výroku zrušené a ponechaný bol výrok učinený v smysle § 488 tr. por.

Citace:

Čís. 15065.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1937, svazek/ročník 18, s. 358-361.