Čís. 4429.

Ukryvačstvo (§ 370 tr. zák.) je zločinom aj vtedy, keď trestný čin páchateľov je zločinom len so zreteľom na jeho osobné vlastnosti alebo pomery. Ukryvač však musí znať okolnosti, pre ktoré je trestný čin hlavného páchateľa zločinom.
(Rozh. zo dňa 15. júna 1932, Zm IV 262/32.)
Obžalovaná A. S. odkúpila od obžalovaného O. L. za 80 Kč ukradnuté veci v hodnote 900 Kč. O. L. bol pre krádeže už viac rázy potrestaný a od výkonu posledného trestu pre krádež neuplynulo 10 rokov. Obžalovaná priznala, že vedela, že O. L. bol už pre krádež trestaný. Verejný žalobca sa domáhal v obžalovacom spise, aby A. S. bola odsúdená pre zločin ukryvačstva podľa § 370 odst. 1. tr. z. Nižšie súdy však uznaly obžalovanú vinnou len prečinom ukryvačstva podľa § 370 odst. 2. tr. z., a to jednak pre údajný nedostatek skutkovej podstaty po subjektivnej stránke, jednak so zreteľom na ustanovenie § 74 tr. z.
Najvyšší súd po verejnom pojednávaní o zmätočnej sťažnosti vrchného prokurátora zrušil podľa § 35 odst. 1. por. nov. z úradnej povinnosti rozsudok odvolacieho súdu dotyčné obžalovanej A. S. a uložil vrchnému súdu, aby o veci znova jednal a rozhodol.
Z dôvodov:
Zmätočná sťažnosť vrchného prokurátora, vo ktorej dôvodom zmätočnosti podľa § 385 čis. 1 b) tr. por. brojí proti kvalifikácii činu obžalovanej A. S. len za prečin ukryvačstva, je dôvodná v tej námietke, kde proti opačnému názoru vrchného súdu uplatňuje, že § 74 tr. zák. nie je v prípade zločinu ukryvačstva smerodajný a že ukryvačstvo je aj v tom prípade zločinom, keď u páchateľa krádeže je jeho čin zločinom len so zreteľom na určitý jeho osobný pomer, ovšem s obmedzenim ďalej vytknutým. Ukryvačstvo pri krádeži a ďalších trestných činoch v § 370 tr. zák. uvedených je samostatná forma trestnej činnosti, odchylná od účastenstva v smysle §§ 69 a násl. tr. zák.; tieto formy trestnej viny predpokladajú vzájomné predchádzajúce, alebo aspoň súčasné srozumenie s páchateľom pred činom, alebo pri čine, kdežto ukryvačstvo zahrnuje v sebe činnosť po spáchaní trestného činu páchateľovho, prevedená bez tohoto dorozumenia, ale vo vedomí, že vec sa dostala do rúk toho, kdo ju má v držbe alebo v detencii, zločinom krádeže atď. Už z toho, že § 74 tr. zák. je uvedený v súvislosti s predpismi o páchateľstve a účastenstve, ktoré pojmy sú vymedzené odchylne od pojmu ukryvačstva, a že výslovne ustanovuje, že k osobným vlastnostiam alebo pomerom páchateľa alebo účastníka, ktoré.... trest zvyšujú, sa neprizera pri iných páchateľoch a účastníkoch, je zrejmé, že sa toto všeobecné ustanovenie nevzťahuje na zvláštnu trestnú činnosť ukryvača v smysle § 370 tr. zák. Toto je bezpochybne zrejmé aj zo samého tohoto ustanovenia, ktoré v 1. odst. celkom všeobecne jako zločinné ukryvačstvo kvalifikuje tam poznačená činnosť toho, kto o nadobudnutej veci vie, že sa dostala do rúk držiteľa alebo de entora zločinom krádeže atď., teda bez všetkého obmedzenia, na čom je zločinná kvalifikácia činnosti páchateľovej založená. Stačí preto, keď krádež je kvalifikovaná za zločin aj len pre osobné pomery páchateľove, teda na pr. pre predchádzajúce jeho tresty pre krádež, lebo aj vtedy sa dostala vec do rúk držiteľa atď. zločinom krádeže. Ďalší sťažovateľov názor, že vraj predchádzajúce dvojnásobné potrestanie páchateľovo pre krádež ako okolnosť kvalifikujúca krádež za zločin stačí samo o sebe ku kvalifikácii ukryvačstva za zločin bez ohľadu na to, či ukryvač o tom vie, nemá opory v zákone, lebo sa vyžiaduje, aby ukryvač vedel, že vec sa dostala do rúk držiteľa zločinom krádeže, teda aby znal tie okolnosti, ktoré či už pre spôsob spáchania krádeže, alebo pre povahu ukradnutej veci, alebo konečne pre osobné vlastnosti páchateľove činia krádež zločinnou. Pri zločine ukryvačstva musí ukryvač znať okolnosti, pre ktoré čin hlavného páchateľa je zločinom. Poneváč pri dvojnásobnom odsúdení pre krádež je táto okolnosť kvalifikačnou za zločin iba vtedy, keď od posledného odsúdenia neuplynulo 10 rokov a ďalej pri cene ukradnutej věci cez 500 Kč, vrchný súd správne vytknul potrebu, aby pre prijatie zločinnej kvalifikácie ukryvačstva zistilo sa vedomie obžalovanej ukryvačky A. S. o týchto okolnostiach, lebo len pri tomto vedomí bola by daná u nej zločinná kvalifikácia ukryvačstva na tom základe, že vedela o zločinnom pôvode ukradnutých vecí. Vrchný súd sa však nezabýval ďalej týmto vedomím, považujúc ukryvačstvo za prečin na základe nesprávného, hore už vyvráteného právneho názoru o významu § 74 tr. zák. Toto vedomie mohol by ovšem zistiť na základe právnych úvah o významu okolností v tom smere rozhodných aj sám najyyšší súd; nakoľko však tieto rozhodné okolnosti zistené nie sú a vrchný súd dôsledkom svojho nesprávného názoru odmietol v tom smere doplniť zistenia krajského súdu, ačkoľvek na základe odvolania štátneho zástupcu bol my mal tak pri správnom názoru na vec učiniť, nemožno u najvyššieho súdu túto vec riešiť meritorne, ale je treba pokračovať podľa § 35 1. odst. nov. k tr. por. Vrchný súd má v novom pokračovaní zistiť okolnosti svedčiace pre to, či obžalovaná A. S. okrem vedomia o predchádzajúcich trestoch L.-ových pre krádež, ktoré je zistené, vedela alebo nevedela tiež o dobe vytrpeného ostatného trestu a či znala cenu vecí vyššiu 500 Kč, ktorú ako takú objektivne ovšem krajský súd zistil (900 Kč).

Citace:

Čís. 4429. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1933, svazek/ročník 14, s. 146-148.