Čís. 15235.
I. Len také odvrácanie zákazníka od súťažíteľa je v rozpore s dobrými mravmi súťaže, ktoré je neslušné; nezáleží na tom, že sa stalo len raz a voči jedinému zákazníkovi, ani na tom, že zákazníka od súťažiteľa neodvrátilo; stačí, že bolo samo o sebe sposobilé súťažiteľa poškodiť.
II. Žalobná žiadosť u zdržovacích žalob podľa zákona proti nekalej súťaži (čís. 111/1927 Sb. z. a n.) musí obsahovať přesné označenie zá-
37* vadného konania; nedostatok takej žiadosti nemožno nahradiť púhym žalobným prednesom, i keby bol v spore dokázaný.
III. V rozsudku, vyhovujúcom zdržovacej žalobě podľa zákona proti nekalej súťaží (čís. 111/1927 Sb. z. a n.), nemožno uložiť aj peňažnú pokutu, pod ktorou sa má súťažiteľ zdržať závadného konania; určenie peňažnej pokuty patří na exekučné pokračovanie.
(Rozh. z 27. mája 1936, Rv IV 172/36.)
Žalovaný Alexander W. mal zasielateľský podnik, v ktorom bol činný aj jeho otec Herman W. Žalujúca firma mala v tom istom meste tiež zasielateľský podnik. V roku 1934 otec žalovaného Herman W. zastavil na ulici obchodníka Hermana R. a spýtal sa ho, prečo dává dovážať žalujúcou firmou, ktorá je »mechale šabes«, v dósledku čoho aj on bude »mechale šabes«, keď bude s ňou pracovať. Herman W. oslovil na ulici aj iných obchodníkov, ktorých vyzval, aby pracovali so žalovaným, ktorý je lacnější, než ostatní zasielatelia a že žalovaný bude lacnejšie dovážať než žalujúca firma. Výraz »mechale šabes« znamená osobu, ktorá koná proti židovským náboženským prikázaniam, totiž ktorá nesvätí sobotu, ten den pracuje alebo dává iným pracovať. Žalujúca firma domáhala sa žalobou, ktorej petit na poslednom pojednávaní pred súdom prvej stolice změnila, aby žalovaný bol povinný pod pokutou 1000 Kč zdržať sa odvádzania zákazníkov žalujúcej firmy do podniku žalovaného oslovením a uistením, že žalovaný dovezie tovar lacnejšie a aby pod rovnakou pokutou bolo uložené žalovanému, aby sa vhodným spósobom postaral o to, aby Herman W. od takéhoto konania upustil, ďalej domáhala sa žalujúca firmn zaplatenia 5000 Kč titulom náhrady škody. Súd prvej stolice žalobě v časti zdržovacej a odstraňovacej vyhověl, čo do prisúdenia 5000 Kč Kč odškodného žalobu zamietol. Odvolací súd rozsudok súdu prvej stolice změnil a žalobu úplne zamietol v podstate z týchto dóvodov: Odvolací súd pri preskúmaní napadnutého rozsudku uvážil najprv, že žalobná žiadosť u žalob zdržovacích musí smerovať k presne označeným, určitým konaniam žalovanej strany, alebo osoby v jej podniku, má vystihnúť smysel, podstatu zakazovaného konania. To je potřebné s ohľadu na účinok pravoplatnosti, na možnosť obrany žalovanej strany a na to, že každý nový čin nekálej súťaže oprávňuje k novej žalobe. Súd nesmie však prisúdiť viac, než bolo žalujúcou stranou před vynesením rozsudku žiadané (ultra petitum). Žalujúca firma na pojednávaní dna 23. apríla 1935 »pozmenila« svoju žalobnú žiadosť. Podľa takto pozmenenej žalobnej žiadosti vyniesol súd prvej stolice rozsudok a žalujúca firma ešte v osobitnom spise podanom na odvolacom pojednávaní žiadala potvrdiť rozsudok súdu I. stolice. Pozmenenie žalobnej žiadosti žalujúcej strany u súdu I. stolice pozostávalo v tom, že v žalobě bolo tiež žiadané, aby žalovaný bol uznaný povinným zdržovať sa toho, aby alebo sám, alebo iná osoba v prevádzaní jeho podniku tvrdila o podniku žalujúcej strany, že je »mechale šabes«, čo v pozmenenej žalobnej židaosti nie je obsiahnuté. Teprv keď na ústnom odvolacom po- jednávaní bolo toto pozmenenie žalobnej žiadosti a rozpor medzi enun- ciátom a dovodmi napadinutého rozsudku uplatněné, žalujúca strana tvrdila, že svoju žalobnú žiadosť neobmedzila, že len stylizovala II. čiastku svojej žalobnej žiadosti, ale I. čiastka žalobnej žiadosti že zostala nezmenená. Žiadiala v tom smere doplnit rozsudok sudu prvej stolice. Keď sa pokladá — so zretetom na skutkový stav v žalobě prednesený — návrh žalujúcej strany na doplnenie rozsudku sudu prvej stolice za modifikovanie žaloby na odvolacom pojednávaní podľa §§ 188, 494 Osp., ani vtedy neobstojí žalobná žiadosť, že žalovaný je povinný zdržovat sa toho, aby alebo sám, alebo iná osoba v prevádzaní jeho podniku tvrdila o žalujúcej straně, že je »mechale šabes«. Žalujúca strana doznala na odvolacom. pojednávaní, že vskutku pracuje v sobotu, že je tedy »mechale šabes«. Preto tento případ třeba posúdiť podľa 2. odst. § 10 zák. o nekálej súťaží. Podľa toho §u muže byť podaná žaloba zdržovacia na toho, kto bez nútiacich k tomu okolností cieľom súťaže rozšiřuje o podniku nepravdivé údaje sposobilé v značnej miere poškodit podnik. Pri preskúmaní toho musí sa súd riadiť tým, ako poníma vec obecenstvo resp. jeho časť, ktorej je údaj adresovaný, Predovšetkým třeba uviesť, že z povahy zasielateľského, dopravného podnikania vychádza, že každý zasielateľský podnik v P., ktorého majiteľ je židovskej viery, je »mechale šabes«, aj keď by snaď mal pre zachovanie zdania hlavný vchod do svojho závodu zatvorený, lebo expresný tovar alebo tovar skaze podliehajúci, na pr. v lete ovocie, živý i zabitý dobytok a pod. musí vyložit alebo dopraviť aj v sobotu, a to tým viac, lebo v neďelu panuje na železnici čiastočný odpočinok. K objasneniu pojmu »mechale šabes« třeba uviesť, že podľa nesporného přednesu obidvoch sporných strán na odvolacom, pojednávaní je »mechale šabes« nielen ten občan židovskej viery, ktorý v sobotu sám prevádza svoj závod, ale aj ten, ktorý nechá v sobotu v svojomi závode pracovať iných a iného vierovyznania. Je notorické, že advokáti, lekári, verejní a súkromní úradníci židovského náboženstva pracujú v sobotu, a že to ani u ich súvercov nemá samo o sebe žiadnych, ani hospodářsky nepriaznivých následkov pre nich. Z toho, co vyššie bolo uvedené o povahe zasielateľského závodu, vyplývá, že ani u obecenstva, ktoré potrebuje zasielateľských povoznickych služieb v P., označenie niektorého zasilateľa, že je »mechale šabes«, nerabže vobec, a tým menej v značnej miere poškodiť podnik tak označený. Označenie, že niekto je »mechale šabes«, obsahuje sice zo židovskej orthodoxie pochádzajúcu prihanu, ale v praktickom živote toto označenie pre tlak pomerov nútiacich prevážnu část občanov židovskej viery a najma tiež zasielateľov-povozníkov pracovat v sobotu, nemá hospodársky ohrožujúcich účinkov. Vidno to zo svědectva Hermana R., ktorý dosvedčil, že otec žalovaného Herman W. uchádzal sa u něho o dovážanie tovaru, máme však, a potom — zrejme nezlostený — mu hovořil, že pracuje s takými, čo sú »mechale šabes«. Na to tento obchodník odpovedal, aby mu dal pokoj, a žalovanému nič dovážať nedal. Herman W. učinil výrok, že Herman R. pracuje s takými povozníkmi, ktorí sú »mechale šabes« iba k Hermanovi R., tedy k jedinej osobe, na ktorú nemálo to označenie žiadnebo účinku. Tento výrok nemohol v značnej miere ohroziť podnik žalujúcej strany ani preto, že bol učiněný jedinej osobe a všeobecne, nie tedy priamo na žalujúcu stranu. Že by výrok ten bol žalovaným alebo jeho ľudmi o žalujúcej straně rozširovaný, dokázané nebolo. Najvyšší súd rozsudok odvolacieho sudu čiastočne změnil a vyriekol, že žalovaný je povinný sa zdržovať získania zákaznikov žalujúcej strany tvrdenim, že táto je »mechale šabes«, inak dovolaciu žiadosť zamietol. Dovody:
Stanovisko odvolacieho súdu, že žalobný nárok u zdržovacich žalob musi obsahovať presné označenie určitého konania žalovanej strany alebo osoby v jej podniku zamestnanej a že rozsudok nemože byť vynesený nad toto žiadanie, — je správne a je v súhlase tiež s novšou praxou Najvyššieho sudu.
S tohoto hľadiska nemohlo byť vyhovené návrhu, že žalovaný je povinný zdržať sa ziskavania zákaznikov žalujúcej strany oslovením a uistením, že žalovaný lacnejšie dovezie tovar, lebo len neslušné odvracanie zákaznikov od súťažlteťa možno považovať za neslučiteľné s dobrými mravmi súťaže (§ 1 zák. čls. 111/1927 Sb. z. a n.) a z citovaného návrhu vobec neplynie, že by konkrétné išlo o neslušný sposob dotyčnej súťažnej činnosti.
Nedostatok takého petitu nemožno nahradiť púhym žalobným prednesom, aj keďby bol dokázaný.
Z toho dóvodu musí zostať nepovšimnutým nekalý sposob získavania zákaznikov, dotyčné ktorého nebol konkrétne učiněný alebo rozšírený žalobný návrh. V tej časti je tedy dovolacla žiadosť bezpodstatná.
Treba jej však prisvědčiť v tom, že podľa prednesu žalujúcej strany bola predmetom tohoto sporu tiež prvá časť povodnej žalobnej žiadosti, aby žalovaný bol povinný zdržovať sa toho,aby buď sám, buď iná osoba v prevodzovaní jeho podniku, tvrdili o podniku žalujúcej strany, že je »mechale šabes«, či už sa tento prednes považuje za vysvetlenie resp. za opravu pozmeneného žalobného petitu alebo za rozšírenie tohože podľa 1. a 2. bodu § 188 Osp., prípustné podľa § 494 Osp. aj v odvolacom pokračovaní.
Keď aj bola nemiestna žiadosť žalujúcej strany, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej stolice v tomto ohľade doplnil, nebolo to překážkou, aby odvolací súd vo vlastnom obore posobnosti o podstatě celého návrhu sám rozhodol.
Odvolací súd to aj učinil, lebo vecne zamietol žalobu aj v tej to časti, odovodnivší to tým, že ide o údaj pravdivý, ktorý nemohol podľa okolností konkrétného případu podnik žalujúcej strany v značnej miere ohroziť.
Tým riešil otázku výlučne s hľadiska ustanovenia 2. odst. § 10 zák. čís. 111/1927 Sb. z. a n. a opomenul uvažovať vec tiež s hľadiska § 1, pokial osoba fakticky činná v prevádzaní podniku žalovaného dotyčným údajom voči zákazníkovi žalujúcej firmy učiněnými dostala se v rozpor s dobrými mravmi súťaže v úmysle tohoto zákazníka takto získať pre podnik žalovaného, ačkoľvek tak žalobný přednes i rozsudok súdu prvej stolice výslovné toto konanie uvádzaly právě v spojitosti s odlákavaním zákazníkov žalujúcej strany.
Sám odvolací súd zisťuje, že výraz »mechale šabes« može byť pre žalujúcu firmu urážlivý a že bol učiněný Hermanom W. voči zákazníkovi žalujúcej strany Hermanovi R., keď sa onen márne uchádzal u tohoto o zadanie špedície. Podľa obsahu prijatej výpovědi svedka Hermana R. Herman W. vytýkal mu, keď už bol dvakrát odbytý, že pracuje s takými, čo sú »mechale šabes«, a keď ho svedek znovu odbyl, aby mu dal pokoj, tu ho začal urážať, na čo svedek veľmi rozčulený odišiel.
Po tomto zistení nemože byť pochybnosti, že tu išlo o veľmi neslušné odhováranie zákazníka a že toto konanie samo o sebe bolo spósobilé poškodiť podnik žalujúcej strany; ba že úmysel Hermana W. priamo k tomu směroval.
Pri tomto stave veci nezáleží na tom, že sa žalobný výrok stal len raz a voči zákazníkovi, u ktorého náhodou naliehanie Hermana W. zostalo bezvýsledným.
Vyložené zistené konanie osoby v podniku žalovaného činnej celkom vyčerpává skutkový základ potřebný k odsúdeniu žalovaného v smysle §§ 17 a 1 zák. čís. 111/1927 Sb. z. a n., aby sa zdržal takého konania.
Preto bolo třeba změněním napadnutého rozsudku vyhoveť žalobě ako sa podľa výroku stalo.
Výrok, že žalovaný má sa vylíčeného konania zdržeť pod pokutou 1000 Kč, nebol do rozsudku pojatý, lebo pre takú pokutu nie je v zákone proti nekálej súťaži daný základ a ináč je to otázka patriaca na exekučné pokračovanie (§ 222 zák. v znění § 49 uv. zák. k Osp.).
Nebolo tiež vyhovené žiadosti, aby bolo žalovanému uložené, aby sa postaral o to, aby aj Herman W. upustil od takého konania, lebo odsúdením žalovaného, aby sa zdržal takého konania, je vyčerpaný žalobný nárok podľa § 17 cit. zák.