NPD documents search: Všehrd, 11 (1930) - Dr. Jaroslav Preiss: Několik úvah z let 1905-1907.

Čís. 4637.

Kandidát, ktorý šoférskou skúškou mal teprve osvedčiť svoju dovednosť pri riadení motorového vozidla, nie je trestne zodpovedný za úraz, spôsobený tretím osobám len jeho nedovednosťou.
Skušobný komisár taktiež nezodpovedá za následky privodené len nedovednosťou skúšaného, ak nebolo v jeho moci im zabrániť.
(Rozh. z 22. februára 1933, Zm IV 574/32.)
Pri šoférskej skúške, ktorú konal obžalovaný M. O. pod dozorom spoluobžalovaného inž. Š. N. ako skušobného komisára, srazilo sa auto vedené obžalovaným M. O. s motocyklem, na ktorom išiel V. S.; motocyklista utrpel pri srážke ťažké poranenie. Oba sudy nižších stolic uznaly obžalované vinnými prečinom ťažkého ublíženia na tele podľa § 310 odst. I. tr. zák.
Najvyšší súd po verejnom pojednávaní o zmätočnej sťažnosti obžalovaného M. O. vyniesol rozsudok, ktorým vyhovel zmätočnej sťažnosti, pokiaľ po zákone prevádza dôvod zmätočnosti podľa § 385 č. 1 a) tr. p., rozsudky súdov nižších stolic zrušil v celom rozsahu, a to pre súvislosť aj dotyčne obžalovaného inž. Š. N., a obidvoch obžalovaných podľa § 326 č. 1 tr. p. obžaloby sprostil.
Z dôvodov:
Zmätočnej sťažnosti obžalovaného M. O. bolo podľa § 33 I. odst. nov. k tr. por. vyhovené, pokiaľ dôvodom zmätočnosti podľa § 385 čís. 1 a) tr. por. uplatňuje beztrestnosť obžalovaného. Rozsudky nižších súdov shľadaly vinu obžalovaného v tom, že, keď pri šoférskej skúške, ktorú skladal před spoluobžalovaným inž. Š. N. ako úradným skušobným komisárom, išiel z odbočnej cesty na hlavnú silnicu, pri zahýbaní na ľavú stranu vošiel s vozom až na pravú stranu silnice a nedal prednosť V. S-ovi, ktorý na hlavnej silnici išiel motocyklom v opačnom smere jazdy obžalovaného a srazil sa tak — súc na svojej ľavej straně — s autom obžalovaným riadeným. Úloha obžalovaného M. O., ktorý skúškou mal teprv osvedčiť svoju sposobilosť k vedeniu automobilu, bola tedy v smysle predpisov tá, aby s automobilom zahnul malým oblúkom na ľavú stranu silnice; pri normálnom prevedení tejto úlohy nemal obžalovaný vôbec prejsť až na druhů stranu silnice, po ktorej strane v smere svojej jazdy išiel poškodený na motocyklu. Keď by sa obžalovanému bolo podařilo udržať auto pri zákrute do ľava na svojej ľavej straně silnice, nebol by prišiel poškodenému, idúcemu na druhej straně, vôbec do cesty a nemožno dovodzovať jeho vinu na tom základe, že nedal V. S-ovi na hlavnej silnici prednosť; túto povinnosť by mal len v tom prípade, keď by mal hlavnú silnicu s vedľajšej cesty krížom celkom prejsť, čo tu ale nebolo. V tom, že sa mu ako žiakovi, ktorý mal teprv osvedčiť skúškou svoju dovednosť v riadení vozu, nepodarilo, hoci išiel pomaly, vykrútiť predpísaný malý zákrut do ľavej strany silnice tak, aby zostal na ľavej strane a neprišiel do cesty motocyklistovi, idúcemu na druhej straně silnice, nemožno shľadať nedbalosť, za ktorú by bol obžalovaný M. O. pre nastalý úraz motocyklistu V. S-a trestne zodpovedný, Poneváč tedy nebolo u obžalovaného M. O. shľadané zavinenie, vyžadované k trestnej zodpovědnosti podľa § 310 tr. zák., bolo jeho zmätočnej sťažnosti z dôvodu zmätočnosti podľa § 385 čís. 1 a) tr. por. vyhovené a bol podľa § 33 1. odst. nov. k tr. por. vynesený oslobodzujúci rozsudok. Toto opatrenie muselo byť z úradnej povinnosti pre vzájomnú spojitosť učinené podľa posl. odst. § 384 a podľa § 387 tr. por. aj u obžalovaného inž. Š. N., hoci on zmätočnú sťažnosť nepodal. Tento obžalovaný, ktorý účinkoval pri skúške obžalovaného M. O. ako skušobný komisár, nie je vôbec zodpovědný za následky, privodené len nedovednosťou skúšaného, ktorú mal práve poznat’ a posúdiť ako skušobný komisár, keď nebolo v jeho moci týmto následkom zabrániť. V tomto ohľade nie je však možné uznať na jeho nedbalosť ani v tom, čo urobil, aby už nastávajúcej srážke zabránil, keď sa snažil podľa možnosti napraviť chybu M. O-u trhnutím volantom, čo sa mu však nepodarilo, lebo poškodený V. S. už sa s autom srazil. Pre nedostatok dajakej nedbalosti v smysle § 310 tr. zák. bol inž. š, N. tiež podľa § 326 čís, 1 tr. por. od obžaloby oslobodený.

Citace:

č. 4637. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1934, svazek/ročník 15, s. 126-127.