NPD documents search: Boh. adm., 14 (1932), sv. 2

Č. 9660.

Učiteľstvo. — Občianstvo štátné (Slovensko): Nárok na penzíjne požitky podľa § 8 vl. nar. č. 226/23 môže býv. uhor. štátný učitel’, ktorému bolo čsl. státné občianstvo udelené podľa úst. zák. č. 152/26, uplatňovat’ len odo dňa udelenia štátného občianstva (složenia štátoobčianskej prísahy?).
(Nález zo dňa 10. februára 1932 č. 1497.)
Prejudikatura: Boh. A. 8088/29.
Vec: Alžběta H. v L. proti ministerstvu školstva a národnej osvety o priznání odpočivných pôžitkov.
Výrok: Sťažnosť sa zamieta pre bezdôvodnosť.
Dôvody: Sť-ľka, býv. učiteľka na štátnej ľudovej škole v Lučenci, žiadala o upravenie svojho pomeru ku štátu a resp. vzhlaďom k tomu, že dovršila už 70. rok veku svojho, o poukázanie penzíjnych pôžitkov odo dňa prepustenia zo služieb čsl. štátu, uvádzajúc, že jako diplomovaná učiteľka pôsobila na štátnej ľudovej škole v G. od 1. októbra 1889 do 25. januára 1894 a na štátnej ľudovej škole v Lučenci od 1. februára 1894 do 31. júla 1919, kedy bola zo služieb čsl. štátu prepustená.
Napadnutým rozhodnutím bola sť-ľka — vzhľadom k tomu, že nadobudla tunajšieho štátného občianstvo až dňom 25. februára 1928 (složením štátoobčianskej prísahy) — daná na trvalý odpočinok s príslušnými pôžitkami s platňostou od 25. februára 1928 a boly jej vymerané podľa zásad § 6 odst. 2. zák. č. 269/20, § 7 zák. č. 310/24 a zák. č. 287/24 vzhľadom na započítáteľnú služobnú dobu 30 rokov 2 mesiace (okrúhle 30 rokov) počnúc 1. marcom 1928 odpočivné pôžitky v čiastkach v napadnutom rozhodnutí bližšie uvedených. Služobná doba pre nárok na výmer služného bola sť-ľke napadnutým rozhodnutím počítána vo smysle odst. 1. § 6 zák. č. 269/20 podľa zákonov uhorských platných dňa 28. októbra 1918 od 1. októbra 1889 do 30. novembra 1919 (30 rokov a 2 mesiace).
O sťažnosti do tohoto rozhodnutia uvážil nss takto:
I. Sť-ľka namieta, že bola porušením § 6 úst. zák. č. 152/26 počnúc dňom 25. februára 1928, totiž len odo dňa nadobudnutia štátneho občianstva, penzionovaná, dovodzujúc, že cit. zákonné ustanovenie jasne stanoví, že tí štátní občania, ktorí podľa tohoto zákona nadobudnú štátneho občianstva, majú sa pokladať za takých, jakoby boli štátnymi občanmi už od 28. októbra 1918, lebo vraj zákon tento má zpätnú účinnost’ preto, lebo podl’a neho môže obdržať štátne občianstvo len ten, kto v roku 1910 aspoň 4 roky sa tu zdržoval, ona však už od roku 1894 sa tu zdržovala. — Námieka tato je bezdôvodná.
Nss nemohol sa totižto prikloniť k výkladu, jaký sťažnosť dává ustanoveniu § 6 zák. č. 152/26, lež sotrval na názoru, vyslovenom už v nál. Boh. A 8088/29, podľa ktoréhož udelenie štátneho občianstva čsl. podľa zák. č. 152/26 nemá s hľadiska § 6 zák. zpátnej účinnosti ku dňu 28. októbra 1918. V nálezu tomto bolo totižto zo slovného znenia cit. § 6, jakož i z genese tohoto předpisu dovodeno, že mu sluší rozumet tak, že odo dňa udelenia štátneho občianstva nelzä osoby, ktorým bude podľa zák. č. 152/26 čsl. štátne občianstvo udelené, vylučovať z uplatnenia oných práv, ktoré podľa špeciálnych zákonov sú podmienené štátnym občianstvom, trvajúcim už odo dňa 28. októbra 1918, a že predpis § 6 premiňuje tedy sice pri uplatňovaní práv na základe takých špeciálnych zákonov nedostatek podmienky štátného občianstva trvajúceho už odo dňa 28. októbra 1918, a pohliada na takýchto štátnych občanov tak, jako by podmienka tá bola u nich splnená, s druhej strany však že zákon likvidáciu prípadných nárokov dopúšťa len až odo dňa, kedy štátne občianstvo bolo udelené.
Keďže tedy žal. úřad — vo shode s výkladom § 6 zák. č. 152/26, jaký nss predpisu tomu dává — právně účinky vychádzajúce z aktu čsl. štátného občianstva pripíná len k tomuto dni — k udeleniu štátneho občianstva —, a keďže sťažnosť vôbec nenamieta, že je nesprávné stanovisko žal. úřadu, že za deň tohoto udelenia má sa pokladať deň, v ktorý sť-ľka složila štátoobčiansku prísahu, nelzä shľadať, že by výrok žal. úradu, ktorým boly sť-ľke odpočivné pôžitky priznané od prvého dňa mesiace následujúceho po složení štátoobčianskej prísahy, nebol v shode so zákonom.

Citace:

č. 9660. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické nakladatelství, 1933, svazek/ročník 14/1, s. 358-359.