NPD documents search: Boh. adm., 10 (1928), sv. 1

Čís. 4636.

Predpis § 36 odst. III. zák. na ochr. rep., že trestné pokračovanie pre prečiny podľa tohoto zákona náleží sborovým súdom prvej stolice, nepripúšťa výnimku ani v tom případe, že obžaloba je podaná aj pre niektorý iný prečin podľa obecného trestného zákona a že v nej verejný žalobca navrhol, aby vec bola prejednaná před samosudcom. Ak takúto vec prejednal a rozhodol samosudca, bol zavinený formálny zmätok podľa § 384 č. 1 tr. p.
(Rozh. z 22. februára 1933, Zm III 512/32.)
Najvyšší súd v trestnej veci, zavedenej před krajským súdom v Nitre proti R. B., obžalovanému z prečinov podľa § 14 čís. 1 zák. na ochr. rep. a § 191 tr. zák., na základe veřejného pojednávania o zmätočnej sťažnosti osobitného obhájcu takto sa usniesol: Následkom zmätočnej sťažnosti osobitného obhájcu zrušujú sa z úradnej moci na základe dôvodu zmätočnosti uvedeného v čís. 1 § 384 tr. p. rozsudky oboch súdov nižších stolíc aj s pojednávaním a ukladá sa krajskému súdu v Nitre, aby znova vo veci jednal a rozhodol. Zmätočná sťažnosť sa odkazuje na toto rozhodnutie.
Z dôvodov:
Pri preskúmaní veci z úradnej povinnosti presvedčil sa najvyšší súd, že oba rozsudky nižších stolíc i s celým pojednáváním sú zmätočné z dôvodu zmätočnosti uvedeného v čís. 1 § 384 tr. p., ktorého treba vždy dbať z úradnej povinnosti. Na obžalovaného bola podaná obžaloba pre prečin podľa § 14 čís. 1 zák. na ochr. rep. a pre prečin podľa § 191 tr. zák. Štátne zastupiteľstvo navrhovalo v obžalovacom spise, aby pojednávanie bolo konané před samosudcom a navrhovalo trest na slobode do 6 mesiacov, zrejme podľa § 6 zákona z 22. 12. 1921 čís. 471 Sb. z. a n., ktorého platnosť bola predľžená. Vec potom skutočne prejednal a rozhodnul samosudca krajského súdu.
Podľa odst. 3 § 36 zák. na ochr. rep. náleží pokračovanie pre prečiny podľa zákona na ochr. rep. sborovým súdom, avšak v odst. 5 § 36 toho zákona se stanoví, že ustanovenia §§ 6 až 8 zák. z 22. 12. 1921 čís. 471 Sb. z. a n. neľze užiť. Poneváč trestnú vec pre prečin podľa podľa § 14 čís. 1 zák. na ochr. rep. prejednal a rozhodol samosudca a nie trestný senát krajského súdu, sostavený podľa § 14 zák. čl. VII: 1912 z troch členov, a okolnosti, že obžaloba znela aj na ďalší prečin § 191 tr. zák., a že verejný žalobca navrhoval v obžalovacom spise prejednávanie veci před samosudcom, nemôžu vylúčiť záväzný predpis § 36 zák. na ochr. rep., že prečiny podľa zákona na ochr. rep. treba prejednať a rozhodnúť trestným senátom krajského súdu, nebol rozhodujúci súd sostavený podľa zákona a tým bol založený zmätok uvedený v čís. 1 § 384 tr. p. Poneváč vrchný súd na túto zmätočnosť z úradnej moci nehľadel, je v dôsledku toho zmätočný i rozsudek druhej stolice s celým pokračováním. Preto pokračoval najvyšší súd z úradnej moci podľa odst. 1 § 34 por. nov., zrušil pre súvislosť oboch trestných činov rozsudky nižších stolíc s celým pokračováním a uznal tak, jako je vo výroku uvedené.

Citace:

č. 7364. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické vydavatelství JUDr. V. Tomsa, 1929, svazek/ročník 10/1, s. 847-848.