Čís. 15066.

Výnimky zo všeobecných predpisov o prípustnosti opravných prostriedkov, vytvorené praxou pre Štátny pozemkový úrad ako reprezentanta verejných záujmov pri prevádzaní pozemkovej reformy, nemôžu byť rozširované na strany, ktoré hája svoje súkromné záujmy.
(Rozh. z 20. marca 1936, R IV 113/36.)
Exekučný súd v podmienkach dražby na nehnuteľnosti, ktoré exekúti nadobudli v rámci pozemkovej reformy, uviedol toto: »Vydražiťeľom môže byť i osoba jedna, štátny občan republiky Československej, mravne zachovalý, alebo manželia, ktorí dovedna nemajú viac než 10 ha. zemedelskej pôdy; udelenie príklopu a osoba vydražiteľova podlieha schváleniu Štátneho pozemkového úradu; vydražiteľ je rovnako omedzený ako bola povinná strana podľa rozhodnutia Štátneho pozemkového úradu zo dňa 20. augusta 1927 čís. 84.469/27-I/3; vymáhajúci veriteľ má nárok na uspokojenie len z tej čiastky najvyššieho podania, ktorá odpovedá cene podľa § 52 zák. zo dňa 30. januára 1920 čís. 31 Sb. z. a n., zväčšenej o nevyhnutné a užitočné náklady podľa stavu v dobe odhadu; časť najvyššieho podania, pokiaľ prevyšuje túto cenu a pokiaľ nie je vyčerpaná pohľadávkami, majúcimi prednosť pri rozvrhu a tými, ktoré boly knihovne zaistené na vydraženom prídele za súhlasu Štátneho pozemkového úradu, vyplatená bude štátu, ako preplatok, podľa § 37 zákona zo dňa 30. januára 1920 čís. 81 Sb. z. a n.; nabývacia cena činí 84000 Kč.«
Rekurzný súd rekurzu vymáhajúcej strany nevyhovel. Dôvody: Rekurz žiada, aby súd prvej stolice bol upravený na vydanie novej dražebnej vyhlášky s vynechaním čiastky, počínajúcej slovami: »Vydražiteľom ...« až po slová: »nabývacia cena činí 84000 Kč«. Sťažnosť je bezzákladná. Podľa § 7 zák. čís. 215/19 Sb. z. a n., môže Štátny pozemkový úrad udeliť svoje svolenie ku scudzeniu nehnuteľnosti aj v dražbe za určitých podmienok a cit. § pozdejšími zákonmi nebol zrušený. Preto marne brojí sťažovateľka proti podmienkam Štátneho pozemkového úradu, stanoveným pre prípad dražby.
Najvyšší súd dovolací rekurz odmietol. Dôvody: V exekučnom pokračovaní podľa § 40 zák. čl. LIX:1912 proti usneseniu súdu druhej stolice — jestli zákon inak neustanovuje — ďalší rekurz nie je prípustný a napadnuté potvrdzujúce usnesenie rekurzného súdu, vynesené v otázke dražebnej vyhlášky a stanovenia dražebných podmienok nepatrí medzi tie usnesenia, proti ktorým zákon ďalší rekurz pripúšťa. Podotýká Najvyšší súd, že výnimky zo zákonných predpisov o prípustnosti opravných prostriedkov, uznávané praxou pre Štátny pozemkový úrad, ako reprezentanta verejnoprávnych záujmov, nemôžu byť rozširované na strany, ktoré hája jedine svoje súkromné záujmy.

Citace:

Čís. 15066.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1937, svazek/ročník 18, s. 361-362.