Č. 3298.

Poištovánie robotnikov (Slovensko): Zaměstnavatel nie je pozbavený trestnej zodpovědnosti dĺa § 187 zák. čl. XIX : 1907 stran neprihlásenia robotnikov okresnej poišťujucej pokladnici pre to, že robotnici sami sa bránili tomu, aby boli přihlášeni.
(Nález zo dna 29. februára 1924 č. 3320).
Vec: Martin P. vo V. proti ministru s plnou mocou pre správu Slovenska stran přestupku neprihlásenia robotnikov okresnej robotnikov poisťujúcej pokladnici.
Výrok: Sťažnosť zamietá sa ako neopodstatněná.
Dóvody: Služný okresu Revúca ako policajný trestný súaca uznal rozsudkom zo dna 14. marca 1922 sť-la vinným přestupku dľa § 1 a 12 zák. čl. XIX z r. 1907, ktorý spáchal tým, že nepřihlásil robotnikov u něho zaměstnaných pokladnici, a odsúdil ho dľa §§ov 187, 189, 190 cit. zák. čl. k peňažitej pokutě 200 K a k náhradě škody rimavskosobotskej pokladnici 11800 K a k zaplateniu trov pokračovania t. j. svedočného zástupca pokladnice 200 K.
Županský úřad v Rim. Sobotě rozsudkom zo dna 17. juna 1922 odvolaniu sť-lovu čiastočne vyhověl a rozsudok I. stupňový v tej čiastke, ktorá se týká náhrady poistného pozbavil platnosti s tým, že nariaďuje nové pojednávanie cielom zistenia základu potřebného k vymeraniu náhrady poistného, naproti tomu ale potvrdil rozsudok pokial sa týká pokuty; ohladne trovov nebolo odvolanie podané.
Minister s plnou mocou pre správu Slovenska rozsudkom zo dňa 29. januára 1923 potvrdil rozsudok župana z jeho dóvodov.
O sťažnosti napadajucej tento rozsudek uvážil nss takto:
V prvej radě třeba si upovedomiť, že nss móže rozhodovat' iba o tých námietkách sťažnosti, ktoré boly behom administrativného pokračovania přednesené a o ktorých tedy úřad vynášajúcí rozhodnutie v poslednej stolici bol rozhodoval (arg. § 5 a 6 zák. o ss).
Zbývá iba jediná výtka sťažnosti, že sť-1 neprávom bol uznaný vin-
ným přestupku jemu za vinu kladeného, lebo robotnici a majitel stavby
jednohlasné sa osvědčili, že přihlášku urobit' netřeba, kedže robotnici
majú viacej než 8 K dennej mzdy, následkom čeho odpadá zodpovědnost'
st-lova za neprihlásenia robotnikov.
Nss nepovažuje tuto výtku za opodstatněnu.
§ 12 zák. čl. XIX : 1907 stanoví povinnost' zaměstnavatele každú u něho zaměstnánu ku poisteniu zaviazanú osobu okresnej pokladnici pre poisťovanie robotnikov ohlásit' a to behom 8 dní od vstúpenia osoby tej do roboty.
Dl'a § 1 cit. zák. čl. ovšem podliehajú povinnosti poistovania iba robotnici, ktorých plat neprevušuje 8 korun denně (minist. nar. č. 4790/ 1917). Ustanovenie toto však bolo zbavené platnosti nariadenim uhor. minist. obchodu č. 4790/1917 - vydaným v základe § 2 zák. čl. VII : 1917 a zák. čl. IV: 1916 — lebo §om 1 cit. nariadenia stanovilo, že poistná povinnost' nie je obmedzená výškou zárobku platu iobotnikov. Mimo toho pozměněný bol § 1 cit. zák. čl. XIX : 1907 §om 1 lit. a) nar. vlády zo dna 23. septembra 1919 č. 516, ktorým na obvod Slovenska rozšířena bola posobnost' čl. I. zák. zo dňa 15. mája 1919 č. 268 Sb., keďže tento článok v § 1 výslovné stanoví, že poistenie pre případ nemoci vztahuje sa na všetky osoby, ktoré vykonávajú práce a služby na základe poměru pracovného, služobného alebo učňovského.
Nieť tedy pochybnosti, že robotnici, o jejich neprihlásenia sa v danom případe jedná, podliehali povinnosti poištovacej a že povinnosť ohlášenia jich přináležela zaměstnavatelovi jejich. Že zamestnavatelom jejich bol sť-1, nebolo v pokračovaniu administrativnom na sporu.
Jde tedy jediné o otázku, či pozbavuje sť-Ia trestnej zodpovědnosti v § 187 cit. zák. čl. XIX stanovenej za neprihlásenia robotnikov, keď tito t. j. robotnici sami bránia sa tomu, aby boli přihlášeni. Tuto otázku nemožno však inak zodpovedať, než záporné, lebo poistenia robotnikov je obligatorne, ani na voli zamestnavatela ani robotnika nezávislé.
Stačí, že je dané faktum, t. j. pracovny poměr a povinnosť zamestnavatela v cit. § 12 uvedená je tým už daná. Keď ale sť-1 povinnosti tej nevyhověl — právom uznal jej žal. úřad vinným prestupkom uvedeným.
I bola preto sťažnosť zamietnuta ako neopodstatněná.

Citace:

č. 15372. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1937, svazek/ročník 18, s. 790-792.