Č. 8053.

Živnostenské právo (Slovensko): Je vhodným označením živnostemskej provodzovne klobúčníka, keď je na firomnom štítu uvedené len prímenie živnostníka a vyobrazenie dvoch klobukov?
(Nález zo dňa 22. juna 1929 č. 8145.)
Vec: Štefan D. proti župnému úřadu v Košiciach o přestupek živnostenského práva.
Výrok: Napadnuté rozhodnutie zrušuje sa ako nezákonné.
Dövody: Okr. úřad v M. čo policajný trestný súd rozsudkom zo dňa 4. februára 1927 uznal vinným sť-ľa, klobúčnika v M., přestupku dľa § 60 zák. č. 259/24, ktorý spáchal tým, že do dňa 12. novembra 1926 nepoužil vhodného zovňajšieho označenia na svojich stálých prevodzovacích miestnostiach a svojom byte a preto dovoláváním sa § 226 b) posúdil sť-ľa k peňažitému trestu 10 Kč z týchto dovodov: Cit. zák. ustanovenie ukládá povinnosť živnostníkom používat’ vhodného zovňajšieho označenia na svojich stálých provodzovacích miestnostiach alebo bytoch. Slovo »vhodné« nemóže byť inak vysvětlené, ako že firemná tabulka má označovat’ krstné meno, priezvisko živnostníka a označenie živnosti, ktorou sa živnostník zaoberá. Toto všetko a hlavně krstné meno a označenie živnosti živnostník opomenul uviesť písmom na tabulke.
Župný úřad v Košiciach n.apad. rozhodnutím k odvolaniu sť-ťovnu potvrdil rozsudek prvej stolice.
O sťažnosti napadajúcej toto rozhodnutie, uvažoval nss takto:
Žal. úřad súhlasne s inštanciou prvou, ktorej rozhodnutie z vlastných správných dovodov potvrdil, ustálil vinu sť-ťovu podľa § 60 živn. zák. preto, že sť-ľom na jeho prevodzovacej miestnosti umiestený a jediné len jeho prímenie a obraz dvoch klobúkov obsahujúci štít nepovožoval za vhodné zovňajšie označenie jeho provodzovne, vyslovivši, že za takéto vhodné označenie po rozumu cit. § 60 je možné považovať len taký štít, ktorý obsahuje krstné meno a prímenie živnostníka a písomné označenie živnosti, ktorú ten prevádza.
Sťažnosť proti tomuto právnemu názoru žal .úřadu namieta, že prímenie sť-ľa »D.« a z oboch stráň obraz jednoho klobúka na jeho vyvesenom zmienenom štítu stačí k vhodnému zovňajšiemu označeniu jeho provodzovne, a poťažne jeho osoby a ním prevádzaného klobúčnického řemesla, keďže jeho závod jeho zákozníkom je známy len pod jeho priezviskom bez krstného měna a keďže na štítu vyobrazené dva klobúky dostatočne označujú, že ide o remeselníka klobúčnického. Pri tom poznamenal, že výlučné len jeho prímenie upotrebuje k označeniu jeho závodu už výše 28 rokov podľa dohody uzavretej onoho času s druhými dvoma klobúčnikmi stejného priezviska (jeho otcom a bratom).
Toto stanovisko sť-ľovo nemohol nss uznať za správné, pokiaľ tým sť-ľ zastáva názor, že z jeho měna stačí k dotyčnému vhodnému označeniu len jeho prímenie.
Dľa § 60 živn. zák. na Slov. platného sú povinní živnostníci svoje provodzovne primeraným spósobom zovne označiť, a priestupku podľa lit. a) a d) § 65 tohože zák. dopustí sa ten živnostník, ktorý nie súc k tomu oprávněný už zápisom svojej firmy do obchodného registra v prípadoch označených v lit. a) neužívá svojho plného měna a priezviska.
Z týchto zákonných predpisov plyne tedy bezpochybne, že aby takéto na neprotokolovanú firmu sa vzťahujúce označenie mohlo byť pokládané za »vhodné«, vyžaduje sa, aby živnostník používal nie len svoje prímenie, ale i svoje krstné měno. Keďže sťažnosť to ani netvrdí, že sť-ľ by bol oprávněný používat’ jedine len jeho prímenia »D.« na štítu ako do firemného registru v tomto znění zaznačená firma, bezpochybné je, že jeho závod za vhodné označený sa považovat’ može dľa svrchu uvedených zákonných predpisov iba vtedy, keď je pri jeho priezvisku i jeho krstné meno. Z příčiny tejto k podvráteniu tohoto stanoviska nemóže sa dovolávat’ úspěšné sť-ľ ani ním tvrdenej údajnej dohody ujednanej s inými osobami stejného řemesla a priezviska v tom meste. Je preto táto námietka i v tomto bodu bezdóvodná. Pokiaľ ale sťažnosť zastáva to právně stanovisko, že označení dvoch klobúkov je vhodným zovňajším označením v smysle § 60 živn. zák. na Slov. platného a že žal. úřad neprávom zastáva v tomto smere to stanovisko, že za takéto vhodné označenie sa móže považovať len písomné označenie živnosti, ktorú sť-ľ prevádza, uznal nss v tomto bodu sťažnosť důvodnou. Označenie živn. provodzovne vyobrazením dvou klobúkov, tedy výrobkov spadajúcích do oboru remeselníckej živnosti klobúčnickej (§ 1 odst. 3 č. 47 cit. živn. zák.) znamená, že dotyčný živnostník provodzuje túto remeselnícku živnost’ a ako taký je tiež oprávněný zhotovené svoje výrobky a připadne i nie vlastně takéto výrobky předávat’.
Označenie také, ako svrchu bolo uvedené, nestačilo by ovšem, keď by išlo o označenie živn. provodzovne len obchodníka s klobúčnickými výrobkami, ktorý by však nebol zároveň výrobcom, lebo zahlásenie slobodnej živnosti obchodnej s klobúčnickými výrobkami neopravňuje i k výrobě klobúčnického zbožia. Z toho tedy vyplývá, že oprávnenie remeselníckej živnosti klobúčnickej je vo svojom rozsahu širšie ako označenie púhej slobodnej živnosti obchodnej s klobúčnickými výrobkami. Preto zovné označenie remeslníckej živnosti klobúčnickej vyobrazením výrobku klobúčnického na štíte nutné je uznať za vhodné označenie v smysle § 60 živn. zák. na Slov. platného, lebo týmto označením sa obecenstvo v příčině rozsahu živn. oprávnenia neuvádza v omyl, čo je právě účelom ustanovenia § 60 cit. živn. zák., lebo z takéhoto označenia je patrné, že majitel živnosti je klobúčnik a nie len obchodník klobúkami.
Vtedy ale žal. úřad u vynesení napadnutého rozhodnutia vychádzal z mylného právneho názoru zaujavši to právně stanovisko, že k dotyčnému vhodnému označeniu remeslníckej živnosti klobúčnickej nestačí vyobrazenie klobúkov ako výrobku klobúčnického, ale že je nutné túto živnosť písemne označiť, Keďže žal. úřad napadnutým rozhodnutím sť-la uznal vinným pre dva přestupky a za oba tie vymeral jedon trest, ač právě mohol ho uznat’ vinným podľa úvah svrchu uvedených len pre jedon prestupok, ktoráto okolnost’ má podstatný vliv na výšku vymerať sa majúceho trestu, nutné bolo napadnuté rozhodnutie, — opřené o výše uvedené mýlne stanovisko, — v celom rozsahu zrušiť podľa § 7 zák. o ss.

Citace:

Č. 8053. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické vydavatelství JUDr. V. Tomsa, 1929, svazek/ročník 11/2, s. 7-9.