Čís. 14491.

Pokiaľ nie je v zákone ináč ustanovené, môžu strany, aj keď sú členmi organizácií, uzavrevších kolektívnu smluvu, uzavreť individuálnu služebnú smluvu, odchylnú od smluvy kolektiuvnej, bez rozdielu, či bola odchylka učinená v prospech zamestnanca alebo zamestnavateľa. Nevadí, že v kolektívnej smluve bolo ujednané vylúčenie zvláštnych smluv medzi zamestnavateľmi a zamestnancami.1
(Rozh. z 27. VI. 1935, Rv IV 312/35.)
Žalobník bol zamestnaný u žalovaného ako kominársky pomocník s mesačným platom 415 Kč. Žalobou domáhal sa za dobu svojho zamestnania u žalovaného doplatku na mesačných 960 Kč na tom základe, že obe strany sú členmi odborových organizácií, ktoré medzi sebou uzavrely kolektívnu smluvu a podľa tejto prislúcha žalobníkovi mesačných 960 Kč.
Súd prvej stolice žalobu zamietol. Dôvody: Medzi stranami nie je sporné, že každá je členom odborovej organizácie, ktoré uzavrely kolektívne smluvy o plate a iných pomeroch medzi kominárskymi majstrami a pomocníkmi. Nie je sporné, že pri nastúpení služby strany uzavrely o služebných požitkoch zvláštnu dohodu a že žalobník smluvené požitky správne dostal. Žalobník uznáva, že pri nastúpení služby nebola kolektívna smluva spomenutá. Strany uzavrely tedy individuálnu smluvu bez toho, že by respektovaly kolektívnu smluvu, uzavrenú ich odborovými organizáciami. — Právnym pravidlom je, že — pokiaľ nie je pre ten ktorý prípad v zákone inak ustanovené — strany majú voľnosť, hoci sú obe členmi organizácií uzavrevších kolektívnu smluvu, uzavreť individuálnu služebnú smluvu, odchylnú od smluvy kolektívnej a to bez rozdielu, či bola úchylka učinená v prospech zamestnanca alebo zamestnavateľa (viď plenárne rozh. č. 5479 Sb. n. s.). — Žalobník bol pomocným pracovníkom v kominárskej živnosti (§ 22 č. 7 zák. 259/1924 Sb. z. a n.) a podľa § 100 cit. zák. ujednanie pomerov medzi samostatnými živnostníkmi a ich pomocnými pracovníkmi je v medziach stanovených zákonmi predmetom voľnej úmluvy. Sporné strany boly oprávnené medzi sebou ujednať zvláštnu smluvu bez ohľadu na kolektívnu smluvu a táto zvláštna smluva je platná a záväzná. Nesporné je, že služebné požitky podľa zvláštnej smluvy boly žalobníkovi riadne poskytnuté a preto nemôže sa dovolávať kolektívnej smluvy pre doplnenie rozdielu medzi tým, čo si platne ujednal, a tým, čo skutočne dostal.
Odvolací súd tento rozsudok potvrdil.
Najvyšší súd dovolaciu žiadosť zamietol. Dôvody:
Není pravda, že odvolací soud zjistil, že v kolektivní smlouvě je takové ujednání, že zvláštní smlouvy mezi zaměstnanci a zaměstnavateli jsou vyloučeny, jak to tvrdí dovolací žádost, ale i kdyby tomu tak bylo, ani pak nemá to významu pro pracovní poměr stran, byla-li kolektivní smlouva ponechána stranou a ujednána zvláštní pracovní smlouva, neboť, je-li zvláštní smlouvou vyloučena kolektivní smlouva vůbec, je tím vyloučen celý její obsah, tedy i takové vyjednání, jak je tvrdí žalobce.

Práve tak: Sb. n. s. 5479.

Citace:

č. 14491. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1936, svazek/ročník 17, s. 1047-1048.