Čís. 5275.Lesnému hájnikovi neprislúcha ochrana podl'a zák. čl. 40:1914, jestliže chcel odobrať odcudzené drevo, hoci nebolo k tomu podmienok podl'a § 150 zák. čl. 31:1879. (Rozh. zo dňa 13. apríla 1935, Zm III 551/34.) Najvyšší súd v trestnej veci proti J. G., obžalovanému zo zločinu násilia proti orgánu vrchnosti atď., následkom zmätočnej sťažnosti obžalovaného, uplatňovanej dotyčne zločinu násilia proti orgánu vrchnosti, z dôvodu zmätočnosti podl'a § 385, čís. 1 b) tr. p. zrušil rozsudky oboch súdov nižších stolíc vo výroku, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zločinom násilia proti orgánu vrchnosti podl'a § 4 II a § 6 II zák. čl. 40:1914, a kvalifikoval tento čin ako prestupok proti obecnému kl'udu podl'a § 41 I. tr. z. o prest. Z dôvodov: Dôvod zmätočnosti podl'a § 385, čís. 1 a) tr. p. uplatňuje obžalovaný s odôvodnením, že lesní hájnici, keď bez policajnej alebo četníckej asistencie vnikli do jeho dvora a odtial' násilím brali drevo, prekročili medze svojho povolania, nejednali po práve a preto súdy nižších stolíc sa mýlily, keď ho uznaly vinným zločinom násilia proti orgánom vrchnosti podl'a § 4 II a § 6 II zák. čl. 40:1914. Zmätočná sťažnosť je v tomto bode čiastočne základná. Podl'a ustanovení § 150 zák. čl.31:1879 (lesný zákon) sú totiž lesní orgánovia oprávnení odoberať odcudzené lesné výrobky odtial', kde boly uložené, len v tom prípade, keď pachatel' bol pri krádeži pristihnutý, alebo stále prenasledovaný. V každom inom prípade dotyčne nariadenia a prevedenia domovej prehliadky za účelom pátrania po ukradnutých lesných výrobkoch ponecháva zákon v platnosti všeobecné predpisy. Poneváč v súdenom prípade neišlo o dopadenie obžalovaného pri čine samotnom, ani o prípad, že by obžalovaný bol po spáchaní krádeže stále prenasledovaný, lesní hájnici, keď vnikli do dvora obžalovaného a chceli drevo odniesť, nejednali v takom výkone svojho povolania, ktorý bol po práve. Lesným hájnikom tedy v tomto prípade ani neprislúchala zvýšená ochrana podl'a zák. čl. 40:1914 orgánom vrchnosti zaistená a preto nie sú tu dané náležitosti zločinu násilia proti orgánu vrchnosti podl'a § 4 II. a § 6 II. citovaného zákona. Avšak čin obžalovaného nie je beztrestný. Podl'a zisteného skutkového stavu totiž obžalovaný pri uvedenej príležitosti vybehol na dvor so sekerou v ruke, vykrikoval na hájnikov, že ich pobije, čím vyhrážal hájnikom ťažkým poškodením na tele. Tento čin obžalovaného vyčerpáva však skutkovú podstatu prestupku proti obecnému kl'udu podl'a § 41 I. tr. z. o prest., poneváč inak nie sú tu dané náležitosti vydieračstva (§ 350, 353 tr. z.) prípadne útisku §§ 1 a 2 zák. čís. 309/21, lebo obžalovaný nejednal, aby si opatril majetkový prospech a mohol byť v domnení, že je oprávnený nenechať si odniesť drevo osobami k tomu neoprávnenými. Najvyšší súd preto čiastočne vyhovel zmätočnej sťažnosti obžalovaného, pokračoval podl'a 1. odst. § 33 por. nov., z dôvodu zmätočnosti podl'a § 385, čís. 1 b) tr. p. zrušil rozsudky súdov nižších stolíc vo výroku, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zločinom násilia proti orgánu vrchnosti, a tento čin kvalifikoval ako prestupok proti obecnému kl'udu podl'a § 41 I. tr. z. o prest.