NPD documents search: Boh. adm., 12 (1930), sv. 1

— Č. 8380 —
Č. 8380.

Pozemková reforma: * Ustanovením § 19 vety druhej zák. č. 81/20 nebola na štpú prenesena kompetencia náležiaca úradom iným stran zriadenia vodnej lebo cestnej služobnosti.
(Nález zo dňa 23. januára 1930 č. 777.)
Vec: Lujza A. v S. (adv. Dr. B. Mautner v Prahe) proti štátnemu pozemkovému úradu v Prahe o sriadeniu služobnosti cesty vozovej.
Výrok: Napadnuté rozhodnutie sa zrušuje pre nezákonnosť.
Dôvody: Žal. štpú v Prahe rozhodnutím za dňa 24. januára 1924 následkom žiadosti sť-ľkinej Lujzy A. rod. P. za dňa 2. augusta 1923, doplnenej podaním za dňa 30. septembra 1923, pridelil jej do slobodného vlastníctva respektive prepustil jej zo zabraného jej veľkostatku vo V. dľa § 11 záb. zák. nemovitosti v tomto rozhodnutí bližšie uvedené a medzi inými za účelom zaistenia riadneho hospodárenia jak na pôde zo záboru prepustenej, tak na pôde, ktorá bude pridelená, nariadil sriadiť po rozumu § 19 zák. č. 81/20 potrebné opatrenia, zejména sriadiť potrebné služobnosti cestné, vodné, upraviť užívanie vodných sil a učiniť všetko, čoho vyžadovať bude riadne hospodárenie v obvodu tých nemovitostí, ktorým opatreniam bude povinná sa podrobiť vlastnička nemovitosti zo záboru prepustených.
Žal. úrad napadnutým rozhodnutím na základe ustanovenia § 19 odst. 2 zák. č. 81/20 sriadil služobnosť cesty vozovej a vedenej vo smere a cez časť pozemkov v rozhodnutí bližšie označených a rozhodnutím zo dňa 24. januára 1924 zo záboru dľa § 11 záb. zák. prepustenú ako statok služobný v prospech časti parcel tiež v rozhodnutí bližšie označených a zo statku sť- ľkinho pre pozemkovú reformu prevzatých, ako statku panujúceho a zamietol ako bezdôvodnou námietku sť-ľkinu, že neni oprávnený ku sriadeniu služobnosti tej, ale hlavnoslúžnovský úrad so svolením min. zemed., lebo zák. č. 81/20 stanoví, že oprávnenie takéto bolo výslovne ponechané štpú-u. Poneváč ale toto oprávnenie jeho nebolo nijak obmedzené, neni zapotreby ku sriadeniu služobnosti ani svolenia min. zemed. ani viničnej obce.
O sťažnosti do tohoto rozhodnutia podanej uvážil nss takto: Sťažnosť nepopiera, že si žal. úrad, prepúšťajúc sť-ľke nemovitosti zo záboru podľa § 11 záb. zák. vo svojom rozhodnutí z 24. januára 1924 vyhradil právo dodatočne učiniť opatrenie podľa § 19 príd. zák., ohľadne pôdy zo záboru prepustenej, menovite sriadiť potrebné služobnosti cestné a učiniť všetko, čoho vyžadovať bude riadne hospodárenie v obvodě — Č. 8380 —
týchto nemovitostí, tvrdí však, že žal. úrad sám v danom prípade nemohol onú služobnosť cesty sriadiť preto, že k sriadeniu takej cesty je treba povolenia orgánov uvedených v zák. čl. XII:1894 a že rozhodovať o takýchto služobnostiach patří adm. úradom.
Napadnuté rozhodnutie je vybudované na právnom názoru, že § 19 príd. zák. dává štpú-u ničím neobmedzené právo činiť opatrenia podľa jeho 2. odstavcu, tedy i sriaďovať služobnosti také, k ichž sriadeniu je inak treba podľa platného právneho poriadku povolenia úradov iných. — Názoru tomu nemohol nss přisvědčiť.
Odst. 2. cit. § stanoví, že bude pečlivosťou štpú-u, z dôvodu, by bolo zaistené riadne hospodárenie tak na pôde pridelenej ako na pôde zo záboru prepustenej a vlastníkovi ponechanej, aby učinil potřebné opatrenia tam uvedené a medzi nimi i sriadil služobnosti vodné a cestné. — V medziach tohoto predpisu môže štpú vlastníkovi zabraného majetku uložiť za povinnosť podrobiť sa opatreniam tam uvedeným. Výrok taký, vôči vlastníkovi zabraného majetku právnej moci schopný, je ovšem titulom spôsobilým založiť služobnosť resp. i iné opatrenia v 2. odst. § 19 uvedené, všade tam, kde platný právny poriadok sriadenie ích činí závislým jedine od voľného prejavu vlastníkovho. Inak je tomu v prípadoch, kde k sriadeniu takovýchto opatrení treba mimo prejavu vôle vlastníkovej i svolenia úradov, podľa zvláštnych predpisov zákonných k tomu povolaných.
Z odst. 2. cit. § 19 i pri všeobecnom jeho znení, ktorého sa žal. úrad dovoláva, neplynie, že by bol zákonodárca kompetenciu týchto úradov preniesol na štpú. Šlová »bude péčí úřadu pozemkového«, ktoré sa vzťahujú na celý odst. 2. § 19, ktorý podľa obsahu svojho ako celok musí byť chapaný, nie sú tak jednoznačné, aby bolo lze z nich dovodiť, že týmto ustanovením zákona prešla na štpú i kompetencia úradov odborných, rozhodujúcich v pokračovaní špecielnými zákonmi upravenom, keď ďalší obsah tohoto zákonného predpisu, ktorý, mluvivši i o úprave užívania vodných sil a sriaďovaní služobnosti vodných, tedy o opatreniach zvláštnym predpisom v pokračovaní podrobených, neobsahuje nič, čo by mohlo svedčiť preneseniu kompetencie i týchto úradov na štpú.
Názoru tomu, čerpanému z výkladu předpisu zákona, odpovedá i stanovisko, ktoré zaujal výbor pre pozemkovú reformu vo svojej zpráve k osnove zákona prídelového (tisk 2238/1920), v ktorej uvádza len, že odst. 2. § 19 má na mysli prevádzanie zákona o sústavnej elektrizacii a súhlasí vraj i s požiadavkou zemí, aby vodné síly neboly pridelované do súkromého vlastníctva.
Nutno preto mať za to, že tam, kde k založeniu služobnosti a iných opatření v odst. 2. § 19 uvedených vedľa voľného prejavu vlastníkovho je treba i výroku úradov zvláštnými zákonnými predpismi k tomu povolaných, neprechádza kompetencia úradov tých na štpú, ale že úrad ten príkazom podľa § 19 príd. zák. vlastníkovi uděleným nabýva len právo v príslušnom pokračovaní, zvláštnými zákonnými predpismi upravenom a kompetenciou iných úradov vyhradenom, činiť menom vlastníka prehlásenia potřebné podľa predpisov tých k založeniu oných oprávnění. — Č. 8381 —
Žal. úrad, vychádzajúc z opačného právneho názoru, nezabýval sa námietkou št-l’kinou, už v pokračovaní správnom vznesenou, že v danom prípade sriadenie služobnosti náleží do kompetencie adm. úradu a že okrem toho je ku sriadeniu služobnosti cesty treba svolenia orgánov v zák. čl. XII/1894 uvedených, ale vyslovil, že služobnosť cesty sriaďuje ako úrad podľa § 19 príd. zák. k tomu výlučne kompetentný. — Bolo preto napadnuté rozhodnutie zrušiť dľa § 7 zák. o ss. Za tohoto stavu nemohol ovšem nss prezkúmať námietky, ktorými sťažnosť brojí i proti ďalšiemu obsahu napadnutého rozhodnutia.

Citace:

č. 8380. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1931, svazek/ročník 12/1, s. 277-279.