NPD documents search: Váž. civ., 19 (1937), sv. 2

Čís. 16255.

Obecná dávka hasičská, vodná a poplatok kanalizačný a dlažebný (§ 38 a § 28 zák. č. 329/1921 Sb. z. a n.) nepožívajú prednostného poradia pri rozdelení dražebnej kúpnej ceny nehnuteľnosti.1)
(Rozh. z 2. júna 1937, R IV 225/37.)
Exekučný súd pri rozvrhu dražebnej kúpnej ceny nehnuteľnosti vradil v prednostnom poradí pohľadávku mesta P., uplatnenú titulom obecnej dávky hasičskej, vodnej a poplatku kanalizačného a dlažebného. Rekurzný súd jeho usnesenie zmenil a prednostné vradenie týchto položiek pominul. Dôvody: Obecná dávka vodná, kanalizačný poplatok (stočné) a poplatok za asfaltovanie chodníku (dlažebné) boly zavedené odst. 2 § 28 zák. č. 329/1921 Sb. z. a n. Hasičská dávka nebola zákonom výslovné zavedená a spočíva na odst. 3 § 38 cit. zák., podľa ktorého môžu byť so svolením vlády zavedené iné dávky. Túto dávku zaviedla vláda usnesením z 27. septembra 1934, o čom boly obce uvedomené obežníkom krajinského úradu č. 287191/5/1935, uverejneným v Krajinskom vestníku čís. 4/1935. Odst. 3 § 44 zák. č. 329/1921 Sb. z. a n. ustanovuje, že o exekučnom pokračovaní čo do vymáhania poplatkov resp. dávok podľa tohoto zákona platia tie isté pravidlá ako pre vymáhanie nezaplatených priamych daní. Toto ustanovenie nemožno však vykladať tak, že by týmito dávkami prislúchalo to isté prednostné právo ako priamym daniam, lebo toto stanovisko nemá v zákone žiadnej opory, ako to vyslovil Najvyšší súd v rozhodnutí Úr. sb. č. 2373, podľa ktorého obecná dávka z nájomného a poplatky za používanie stok a za odvážanie smetí (§ 39 a § 28 zák. č. 329/1921 Sb. z. a n., dodatok IV vl. nar. 143/1922 Sb. z. a n. a dodatok I cit. vl. nar.) nepožívajú prednostného poradia pri rozdelení dražebnej kúpnej ceny nehnuteľnosti, obecným dávkam uvedeným v § 38 cit. zák. neprislúcha prednostné poradie preto, lebo prednostné poradie prislúcha len takými obecným dávkám ako dávkam verejným, ktorým ho výslovne udelil zákon, a z ustanovenia § 44 cit. zák. jasné vychádiza, že obecné dávky, o ktoré ide, nie sú postavené zákonom v smere hmotneprávnom na roveň daniam priamym, ale iba čo do ich vymáhania, tedy po stránke formálnej, platia pre ne tle isté ustanovenia ako pre dané priame.
Najvyšší súd rekurz mesta P. zamietol s poukazom na správné dôvody napadnutého usnesenia.

Porov.: úr. sb. č. 2373, Sb. n. s. č. 4228.*

Citace:

Čís. 16255. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/2, s. 88-89.