NPD documents search: Váž. civ., 19 (1937), sv. 2

Čís. 16243.

V pochybnosti nemá sa za to, že služebnosť zriadená bola ako nepravidelná (irregulárna); kto tuto povahu služebnosti tvrdí, musí ju nepochybne dokázať.
(Rozh. z 19. mája 1937, Rv III 5917/36.)
Julius M. a spol. kúpopredajnou smluvou z 24. juna 1928 predali žalobníkom pozemky parc. čís. 466 a 478 a vymienili si pri tom v svoj prospech práva voľného priehonu statku cez odpredané nehnuteľnosti na svoje nehnuteľnosti parc. čís. 476 a 480/1, t. zv. b-cké hole, ktoré ležia za predanými pozemkami. Služebnosť priehonu statku bola v tomto smysle aj do pozemkovej knihy vložená. — Dňa 19. januára 1932 predali Julius M. a spol. tieto t.- zv. b-cké hole, parc. č. 476 a 480/1 žalovaným. Podľa stanoviska žalobníkov služebnoť priehonu statku vymienená bola len v prospech M-ovcov, tedy ako služebnosť osobná (irregulárna), tak že si jej výkon neprávom osobujú aj žalovaní. — Žalobou domáhali sa žalobníci rozsudkového výroku, že žalovaní povinní sú uznať výlučné vlastníctvo žalobníkov na parc. č. 466 a 478, a že sa im pod exekúciou zakazuje preháňať doby tok cez tieto pozemky. — Podľa stanoviska žalovaných spomenutá služebnosť zriadená bola ako pozemková, tak že trvá v ich prospech, ako terajších vlastníkov pozemkov parc. č, 476 a 480/1. Ináč bola M-ovcami kúpopredajnou smluvou z 19. januára 1932 na nich aj výslovne prevedená. Súd I. stolice žalobu zamietol. Odvolací súd rozsudok 1. stolice zmenil a žalobe vyhovel tak, že vyriekol, že žalobníkom patrí neobmedzené vlastnické právo na nehnuteľnosti parc. č. 466 a 473 a že sa žalovaným pod exekúciou zakazuje cez tieto nehnuteľnosti proháňať dobytok. Z dôvodov: Podľa obsahu kúpopredajnej smluvy z 19. januára 1932 Julius M. a spol. predali žalovaným nehnuteľnosti parc. č. 476 a 480/1 s právom voľného priehonu: na tieto cez nehnuteľnosť parc. č. 473 a), tedy podľa tejto kúpopredajnej smluvy boly by s hľadiska služebnosti panujúcimi pozemkami nehnuteľnosti parc. č. 476 a 480/1 a služebným pozemkom parc. č. 473 a), a tak ani jedna zo sporných parc. č. 466 a 478, ktoré si žalobníci nadobudli kupou od Julia M. a spol. Ale aj keby išlo len o mylné označenie služebného pozemku a v smluve maly byť miesto parc. č. 473 a) správne uvedené parc. č. 466 a 478, aj vtedy by obrana žalovaných, že M-ovcami vymienená služebnost’ je služebnosťou pozemkovoiu a nie len osobnou (irregulárnou), neobstála, lebo podľa obsahu kúpopredajnej smluvy z 24. juna 1928, uzavrenej medzi žalobníkmi a M-ovcami, predavatelia, t. j. M-ovci vymienili si vo svoj prospech právo priehonu a vymienili si tiež, že to právo má byť aj pozeminoknižne zabezpečené, tedy zase len v ich prospech, kdežto pri zriadení pozemkovej služebnosti sa vymienené právo nevymieňuje v prospech určitej osoby, ale v prospech nehnuteľnosti, t. j. v prospech každého majiteľa tejto nehnuteľnosti a tak doslovné znenie smluvy poukazuje na vymienenie osobnej (irregulárnej) služebnosti a vôbec nie na vymienenie služebnosti pozemkovej. Na toto poukazuje aj tá okolnosť, že prevedenie tejto smluvy v pozemkovej knihe sa stalo tiež v tomto smysle a nikto so strany predavateľov proti takémuto zápisu neprotestoval v lehote, stanovenej pre opravné prostriedky. Keďže obsah smluvy a aj pozemnoknižný zápis svedčí pri právnom stanovisku žalobníkov totiž, že si predavatelia vymienili len pre svoju osobu služebnosť priehonu, povinnosťou žalovaných by bolo toto vyvrátiť a dokázať, že pravá vôle smluvných strán v čase uzavrenia smluvy smerovala k vymieneniu pozemkovej služebnosti na nehnuteľnosti parc. č. 466 a 478 v prospech každého majiteľa nehnuteľnosti parc. č. 476 a 480/1. Toto se však žalovaným nepodarilo dokázať, lebo notár B., ktorý smluvu osnoval, o pravej vôli smluvných strán nič nevedel svedčiť a svedkovia Julius M. a Koloman M, — ktorí ako smluvné strany, na každý prípad sú zaujatí, a to buď v prospech alebo neprospech žalobníkov, buď v prospech alebo neprospech žalovaných, lebo podľa výsledku sporu môžu byť jednou alebo druhou stranou činení zodpovednými, ba vzhľadom na to, že osvedčením vystaveným už za priebehu sporu rozhodli sa zaujať stanovisko žalovaných, t. j. že ide o pozemkovú služebnosť, sú zaujatými v prospech žalovaných — tiež len o svojom nevyslovenom úmysle podali svedectvo ale žiadnu takú skutkovú okolnosť nevedeli uviesť, z ktorej by bolo možno vyvodiť, že aj kupitelia, t. j. žalobníci boli pro uzavretí smluvy toho presvedčenia, že v smluve j;e vymienená služebnosť nie len pre predavateľov, ale aj pre každého budúceho majiteľa nehnuteľnosti parc. č. 476 a 480/1. Keďže sa podľa toho žalovaným nepodarilo vyvrátiť doslovný smysel smluvy čo sa týče spornej služebnosti a nepodarilo sa im dokázať, že vtedy bola vymienená v skutočnosti pozemková služebnosť, je ich obrana proti žalobe neopodstatnená.
Najvyšší súd rozsudolk oidvolacieho súdu rozviazal a uložil mu ďalšie pojednávanie a nové rozhodnutie.
Z dôvodov:
Neopodstatnená je dovolacia sťažnosť, že odvolací súd porušil ustanovenie § 394 Osp. tým, že proti zneniu žalobného petitu, aby zaviazal žalovaných, že sú povinní uznať »výlučné« vlastníctvo žalobníkov, vyriekol v rozsudku, že žalobníkom prislúcha »neobmedzené« vlastnické právo, lebo toto osnovanie rozsudkového výroku úplné odpovedá skutkovému prednesu žaloby (actio negatoria).
Neopodstatnená je dovolacia sťažnosť, že žaloba vzhľadom na dosial’ trvajúci pozemnoknižný vklad spornej služebnosti priehonu statku v prospech odpredavateľov M-ovcov mala byť ako predčasná zamietnutá. Riešenie otázky, či M-ovci vzťažnú služebnosť priehonu statku cez nehnuteľnosti žalobníkov stratili v dôsledku odpredaja nehnuteľnosti žalovaným alebo či táto v dôsledku tohoto odpredaja zanikla, vymyká se z rámca riešenia tohoto sporu, v ktorom nie je riešený právny pomer medzi žalobníkmi ako kupiteľmi a M-ovcami ako odpredavateľmi a dotyčné spornej služebnosti oprávnenými.
Najvyšší súd súhlasí sice s právnym stanoviskom nižších súdov, že v súdenom prípade ide o riešenie právnej otázky, či právnými predchodcami oboch sporových strán totiž odpredavateľmi vdovou Irenou M., Juliom M. a Kolomanom M. na nehnuteľnostiach parc. č. 466 a 478 žalobníkom odpredaných vymienený priehon statku je pozemkovou služebnosťou alebo osobnou resp. nepravidelnou (irregulámou) služebnosťou; avšak s ohľadom na právne pravidlá o služebnostiach, podle ktorých žalobníkmi tvrdené zriadenie osobnej resp. nepravedelnej (irregulárnej) služebnosti prlehoniu statku musí byť nimi bez pochybnosti preukázané, neosvojil si v tomto smere právne stanovisko odvolacieho súdu. Odvolací súd totiž dospel k tomu právnemu záveru, že ide v súdenom prípade o osobnú resp. nepravidelnú služebnosť jedine z obsahu kúpopredajnej smluvy uzavrenej dňa 24. juna 1928 medzi odpredavateľmi vdovou Irenou M., Juliem M. a Kolomanom M. a žalobníkmi-kupiteľmi a na základe pozemnoknižného vkladu služebnosti práva priehonu statku v prospech práve menovaných odpredavateľov. Podľa obsahu kúpopredajnej smluvy však je sporné právo priehonu statku cez nehnuteľnosti žalobníkov uvedené výslovne vo vecnú súvislosť s b-íckými horami, ktoré vtedy ešte naďalej zostaly vo vlastníctve odpredavateľov M-ovcov, a uvedený pozemnoknižný zápis sám je tiež len právnym dôsledkom právneho pravidla, že právom služebnosti sa vlastník zavazuje, aby v prospech inej osoby vzhľadom na svoju vec niečo trpel alebo opomínal. Keďže je tedy právo služebnosti zpravidla vecným, proti každému držiteľovi služebnej veci účinným právom, odvolacím súdem zdôraznené dve právne skutočnosti (obsah smlnvy a pozemnoknižného zápisu) samy o sebe nedostačujú k tomu záveru, že ide v súdenom prípade o osobnú resp. irregulárnu služebnosť priehonu statku.
Odvolací súd tedy porušil právne pravidlo § 269 Osp. tým, že dôkazné bremeno o tom, či v súdenom prípade ide skutočne o odchylku od povahy pozemkovej služebnosti, prevalil na žalovanú stranu, hoci podľa platného práva dôkaz takejto odchylky od povahy služebnosti zaťažuje toho, kto to tvrdí, tedy v súdenom prípade žalobníkov (§ 479 všeob. obč. zák.). Je sice pravda, že odvolací súd pripustil v tomto ohľade žalobníkmi navrhované dokazovanie a toto i vykonal, ale výsledok tohoto dokazovania v svojom rozsudku úplne nezhodnotil, keďže sa vôbec nezaoberal výpoveďmi vypočutých žalobníkov a svedkov Julia M. a Kolomana M. označil ako zaujatých.
Okrem toho odvolací súd neučinil predmetom pojednávania tú v rozsudku zistenú skutočnosť, že žalovaní majú pozemnoknižne zaistený volný priechod cez pozemok parc. č. 473 a), v tom smere, či žalovaní skutočne majú volný prístup na túto parcelu a s nej samozrejmé na im patriace pozemky pak č. 476 a 480/1, a ďalej tú námietku žalobníkov, že im žalovaní v roku 1932 za priehon svojiho statku cez nehnuteľnosti žalobníkov parc. č. 466 a 478 zaplatili 125 Kč, v tom smere, či túto úplatu vymienili si žalobníci za priehon statku žalovaných na vtedy žalovanými len arendované m-ské hole, alebo aj im patriace a od M-ovcov kúpené t. zv. b-cké hole, tedy pozemky parc. č. 476 a 480/1 a či žalovaní túto sumu 125 Kč skutočne zaplatili len za priehon ich statku na m-ské hole cez pozemky žalobníkov. Ďalej odvolací súd nemal zřeteĺ ani na celkovú miestnu situáciu pozemkov sporových strán a najmä pozemkov žalobníkov parc. č. 466 a 478 a dotyčné týchto ani na ich kultúru, či sú totiž zalesnené a užívané ako les (hora) alebo len ako pasienky a nezaoberal sa ani tou námietkou žalovaných, že občania obcí T., Tr. a B. v r. 1932 utvořili »pasienkové spoločenstvo«, podľa stanov ktorého do tohoto pasienkového spoločenstva patria všetky hole spomenutých troch obcí a že pasů všetky statky na týchto holiach a v dôsledku toho je užitok všetkých holí a tedy i pozemkov žalobníkov společný.
Poneváč z týchto príčin rozsudok odvolacieho súdu je kusý, pre ktorú okolnosť nie je vec spôsobilá ku konečnému preskúmaniu, preto bolo treba rozsudok odvolacieho súdu podľa § 543 Osp. rozviazať a rozhodnúť ako je hore uvedené. Bude na odvolacom súde, aby pojednávanie v uvedených smeroch doplnil a potom — hlediac na to, čo je shora uvedené — znova rozhodol tak vo veci samej ako aj o útratách.

Citace:

č. 16270. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/2, s. 116-117.