Prednášky extenzie university Komenského po slovenskom vidieku— Tak prednášali prof. Dr. Milota (o trestnosti vyhnania plodu), Dr. Bušek (o pomere cirkvi k štátu), Dr. Horná v Nitre (o dezindustrializácii) a univ. doc. Dr. Garvaš na pozvanie Spolku podtatranských akadmikov v Lipt. S v, Mikuláši (o dezindustrizacii a náhrade slov. priemyslu). Prvú prednášku z oboru práva obchodného konal v Nitre za spoluporiadatel’stva spolku »Nitran« a okresného sudcovského sboru profesor Dr. Karol Kizlink na téma: Vliv kapitálovej koncentrácie na právne útvary hospodárskeho podnikania. Prednáška bola na podobné téma podaná menovaným i v Baňskej Bystrici a v Nových Zámkoch. Prednášajúci objasnil a rozobral dnešné formy kapitálovej koncentrácie a to kartely, záujmovú pospolitosť, koncerny, holdingy a trusty. Pre rozlúštenia daného tématu kladie si prednášateľ k riešeniu predovšetkým dve otázky: jak sa prejavuje dosah koncentrácie na právnp život zúčastnených podnikov a jaké nové právne problémy vznikajú v spojitosti s týmito javmi? Uvažuje tu o právnom podklade (základe) sútsredenia (koncentrácie) podnikov a konštatuje, že často ide o základ smluvný (obligačne-právny), zvlášť pri rôznych typoch záujmového spoločenstva (Interessengemeinschaften). Je to smluva o vyrovnávanie ziskov, o delegovanie osôb do správnych a dozorčích orgánov spoločnosti. Inde zas základom tejto koncentrácie je sústredenie účastín alebo podielov podniku v jednej ruke (Einmangesellschaft). Kritizuje a skúma prípustnossť tohto. Ďalej rozbiera do jakej miery pripúšťa právny poriadok subordináciu podniku pri vertikálnej koncentrácií bez toho, že bola dotknutá tým právna samostatnosť ovládaného podniku. Hlavné právne problémy sú však vyvolané strukturálními zmenami sústredených podnikov. Dosah koncentrácie prejavuje sa predovšetkým zmenenými predpokladmi, na ktorých je vybudované vedenie spoločnosti (podniku) a odpovednosť z neho plynúca. Účastinná spoločnosť v koncerne vertikálnom podržuje svojich orgánov, avšak faktické vedenie a faktická odpovědnost přesunuje sa na činiteľov stojacích mimo spoločnosť alebo nad ňou. Poukazuje na typické dôsledky tohto: oslabenie právnej pozície valného shromaždenia, účastinára, zmenšenie publicity spoločnosti, naproti tomu však vzrásť moci výkonných orgánov bez dostatočnej kontroly a publicity internej. Ako záver konštatuje, že napriek zhrútenia toľkých koncernových útvarov, pokládá dnešnú dobu súmraku koncernov« za obdobný zjav, aký biuropa prestala v 60—70 rokoch m. storočia v kríži účastinných spoločností. Dnes vidíme, že príčinou tohto bola ľudská špatnost s nedostatky zákonnej úpravy. S istou obmenou možno hovoriť to isté o príčinách úpadku a rozkladu vyšších koncentračných útvarov. Všade tu bola nesvedomitosť, nepoctivosť a zištnost' s odvrhnutím základných princípov práva a morálky. Nie je vinný systém, vinní sú ľudia a preto i v dnešnej dobe hrubého materializmu je treba mať dôveru vo víťazstvo práva a morálky. Prednášky, spojené všade rušnými debatami, boly kvitované so strany poslucháčstva vrelou vďakou. Dr. Floreán.