NPD documents search: České právo, 1 (1919) - Masarykova Liga proti tuberkulose

Čís. 4541.

Okolnost’, že riaditel továrně nebol pri revíziach živnostenským inšpektorátom zvlášť upozorněný na vadu bezpečnostného zariadenia, predpísaného administratívnymi nariadeniami, nezbavuje ho zodpovednosti za úraz spósobený zaměstnancovi následkem onej vady, a to ani vtedy, keď dotyčnému zaměstnancovi zakázal pracovať a zdržovat’ sa na mieste, kde sa úraz stal.
(Rozh. z 22. novembra 1932, Zm IV 446/32.)
Tehliarsky robotník J. A, utrpěl pri práci u lisu ťažké poškodenie na tele. Riaditel’ tehelne Š. K. a dielovedúci R. K. boli obžalovaní z prečinu ťažkého poškodenia těla z nedbalosti podla § 310 tr. zák. Súd prvej stolice obidvoch obžalovaných sprostil podla § 326 č. 2 tr. p. obžaloby, dospěvši k presvedčeniu, že si poškodený robotník přivodil úraz sám, lebo k práci u lisu nebol určený, ale vyměnil si ju svojmocne s druhým robotníkom, o čom obžalovaní nevedeli. Odvolací súd oslobodzujúci rozsudok dotyčné obžalovaného dielovedúceho potvrdil, obžalovaného riaditeFa tehelne však uznal vinným z prečinu podla § 310 odst. 11. tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že ako riaditel’ podniku opominul učinit’ ochranné opatrenie u tehliarskeho lisu, kde remenica transportného zariadenia na prístupnom mieste nebola zahradená. Najvyšši súd zmátočnú sťažnosť obžalovaného Š. K. zamietol.
Dovody:
Proti rozsudku vrchného sudu podal obžalovaný Š. K. zmátočnú sťažnosť na základe bodu 1 a § 385 tr. p. preto, že on vraj ani pri zariadení ní mspravovanej tehelne, ani pri konaní svojej riaditeťskej činnosti nedopustil sa žiadnej nedbalosti, preto mylné bol uznaný za vinného z prečinu podťa § 310 tr. zák. Zmátočná sťažnosť je bezzákladná. Vrchný súd preto uznal obžalovaného za vinného, leba ako riaditel’ továrně opominul zakryt’, — totiž chránit’ — remenicu transportného zariadenia, následkom čoho nahodile tam pracujúci robotník J. A. bol ťažko poraněný. Podťa zistených skutečností poškodený nemal prácu na tom mieste, kde bol poraněný, naopak bolo mu zakázané tam sa zdržovat’ a pri řemenici pracovať a obžalovaný nevedel, že poškodený porušil tento zákaz. Preto je pri riešení otázky viny obžalovaného závažné, či obžalovaný bol povinný remenicu tak chránit’, aby poškodený ani vtedy nemohol byť remenicou poraněný, keby proti zákazu chcel konat u nej nejakú prácu. Obžalovaný je toho názoru, že takú povinnost nemal, lebo živnostenský inšpektorát pri revíziach závodu nikdy nečinil námietky proti zariadeniu tej časti továrně, kde sa stal úraz, ďalej lebo podla § 1 vlád. nar. č. 114/1925 přísné předpisy tohoto nariadenia sa nevzťahujú na jeho továrňu, poneváč táto bola zariadená ešte před platnosťou cit. nariadenia.
Nelze však súhlasiť s názorom sťažovateťovým. Obžalovaný jako riaditel’ továrně bol povinný podla § 102 zák. č. 259/1924 Sb. z. a n. zriadiť a udržovať u strojov všetky zariadenia potřebné na ochranu života a zdravia robotníkov. Túto povinnost’ mal už podla § 114 zák. čl. XVII: 1884. Tá okolnost’, že zo strany živnostenskej inšpekcie nebol zvlášť upozorněný na nejakú vadu bezpečnostných zariadení, nezbavuje obžalovaného jeho horeuvedenej povinnosti. Povinnost’ chránit’ transmisie až do tej výšky, do ktorej by sa jej mohly dotýkat’ zaměstnanci továrně alebo iní tam chodiaci ťudia, nie je uložená len bodom 57 časti IV. § 1 nar. č. 114/1925 Sb. z. a n., ale tento předpis obsahoval už bod b) § 1 zák. čl. XXVIII: 1893. Poneváč remenica — o ktorej je reč v tomto případe — je pohyblivou číastkou transmisie a je pre okolo sa pohybujúcich sudí podobné nebezpečná jako kola a hriedele, preto je bezpochybné, že obžalovaný bol povinný ju chrániť aj podla predpisov, ktoré boly platné před učinnosťou nariadertia č. 114/1925 Sb. z. a n. Tejto nebezpečnosti stroja bol si obžalovaný vědomý, čo vychádza z jeho vlastnej obrany, že zakazoval chlapcom priblížiť sa k strojů, o ktorý tu ide. Keby obžalovaný bol primerane chránil remenicu, poškodený nebol by sa mohol jej dotýkať na tom mieste, kde sa stal jeho úraz. Ťažký tělesný úraz poškodeného je tedy v príčinnej súvislosti s opominutím obžalovaného. Preto nemýlil sa vrchný siid, keď obžalovaného za vinného uznal. Bezzákladná zmátočná sťažnosť bola podla § 36 tr. p. nov. žamietnutá.

Citace:

Soudcovské listy. Právník. Časopis věnovaný vědě právní i státní. Praha: Právnická jednota v Praze, 1926, svazek/ročník 65, číslo/sešit 4, s. 161-161.