NPD documents search: Všehrd, 13 (1932) - JUC. Josef Hobzek: Majestas Carolina a římské právo.

Zprávy

Dr. Lapajne za jednotný občiansky zákoník pre ČSR. a Juhosláviu.
V rámci prípravných prác pre I. sjazd slovanských právnikov v Bratislave prednášal dňa 16, XII. 1932 v auditóriu maximu právnickej fakulty univ. prof. dr. Stanko Lapajne na téma: »Vývoj a terajšia úprava občianskeho práva v Jugoslávii.« Prednášateľa, pozvaného dekanstvom práv. fakulty univerzity Komenského, Právnickou Jednotou na Slovensku a Právnym odborom Učenej Spoločnosti Šafárikovej, uvítal a predstavil poslucháčstvu J. S. dekan fakultu dr. Richard Horna. Svojim vrelým privelom do veľkej miery udal tón priebehu celého zasedaňia a prispel ešte viac k tomu, že nebolo len prvou ukážkou diela, ktorého sa podujalo slovanské právnictvo, ale i manifestovaním za bratskú spoluprácu s južnými Slovanmi. Medzi iným vyzdvihol, že Komenského univerzita pri svojom vzniku dostala do vena úkol, byť ohniskom práce južného a severného sveta slovanského, a prejavil vieru v úspech tohto poslania, keď že nachodí porozumenie i u ostatných univerzít slovanských. Potom prevítal pozdravné a omluvné prípisy dr. Ivana Dérera, ministra škol. a nár. osvety a dr. Vladimíra Fajnora, starostu Právnickej Jednoty na Slovensku, za ktorú vítal hosťa jej miestostarosta dr. J. Gašperík. — Potom hosť pristúpil k vylíčeniu vývoja a súčasného stavu občianskeho práva vo svojej vlasti. Nakoľko prednáška bude publikovaná v celom rozsahu, nepodávame ju podrobne na tomto mieste.
Situácia pri prevrate dňa 1. XII. 1918 ani s hľadiska právneho rádu nebola utešená: sjednotené Kráľovstvo skladalo sa až zo 6 odlišných právnych oblastí, medzi ktorými na šťastie, s výminkou Bosny a Čiernej Hory, neboť tak veľký kvalitatívny rozdiel. Kodifikačné a unifikačné snahy narazily v mnohých oboroch na nedostatok úpravy (v právu bytovom, autorskom, šekovom), takže nezbývalo než predbiehať definitívnej úprave, čím vznikalo zas neprimerané provizorium. Ani jedna z užitých ciest: vydávanie nových zákonov pre celé územie, poťažne stvorenie práva partikulárneho, prípadne rozširovanie jeho územnej platnosti — neosvedčilo sa valne. Novej úpravy doznalo menovite nehmotné právo (autorský zákon z r. 1929 pre celé SHS., zákon o občianskych menách a pod.), potom knihovné (zákony z 18. V. a 30. II. 1930, 19. XI. 1931). Agrárna reforma od vidovdanskej ústavy z r. 1921 dôsledne prevádzaná viedla k tvoreniu sa nového práva sedliackeho (odstránená smenečná nespôsobilosť sedliakov, omedzené z uvažovanie a exekvovanie sedliackych usadlostí, lichevné zákony z roku 1931 zaisťují ochranu zemědělských produktov, roku 1928 čiastočne sa monopolizuje obchod obilninami a múkou, a konečne 19. IV. 1932 vydaný zákon o ochrane sedliakov). Podrobne upravená smluva služobná, nájomná a mimosmluvná náhrada škody (v prípade velezrady, porušenia úrad. povinností štátnych i samosprávnych úradníkov) a menovite insolvenčné zákonodarstvo (rád konkurzný, odporčí a o nútenom vyrovnaní). Medzinárodné súkromné právo je rovnako nejednotné, ač obsahove valne nediferuje, tažko nesie nedostatok kolíznych noriem medzizemského práva, kde počíta len so skrovnými odkazmi: dvoch medzinárodných dohod haayských, bernských a varšavskej, singulárnych smlúv s ČSR., Bulharskom, Poľskom, Maďarskom a Italiou a konečne smenečným a šekovým zákonom. Juhoslávske zákonodárstvo bolo sice zdržované tvořením predpisov dennej potreby, avšak zatiaľ v roku 1921 utvorená 6 členná komisia priviedla v tomto roku svoju prácu ku koncu a chystá sa publikovať prvý elaborát osnovy nového obč. zákoníku, ktorého podkladom je novelizovaný rakúsky zákon a čiastočne nová osnova čsl. Prednášateľ stavia sa za úplné recipovanie čsl. občianskeho zákona, lebo dľa jeho mienky juhoslovanská osnova nemôže byt lepšou, keďže nemohla počítat s tak širokou spoluprácou právnickej verejnosti; tu i tam modernizovalo sa len staré právo rakúske jeho prispôsobením súčasným pomerom a potrebám, ktoré sú úplne rovnaké. Zvláštnosti práva sedliackeho daly by sa shrnúť do samostatného codexu iuris rustici. Ak by Juhoslávia súhlasila s týmto riešením, ktoré netýka sa jej záujmov prestýžnych, bola by zaistená v práve občianskom tiež jednota judikatúry a literatúry, a tým nedozierny osoh pre slovanskú vedu a utuženie drahých sväzkov medzi dvoma bratskými národmi. Za búrlivého potlesku prítomných skončil prehlásením, že na Sjazde s oboch strán (dr. St. Lapajne je hlav. zpravodajom pre medzinárod. právo súkrom. a koreferentem dr. M. Boháček) nutno sa zasadzovať o toto riešenie. — Prof. dr. Нorna a generálny sekretár I. S. P. Š. S. dr. Cyril Bařinka znova poďakovali agilnému prednášateľovi, ktorý zahájil predsjazdové prednášky a prvý podal vedeckú prácu. Na to prof. Lapajne, ustil poriadateľstvo o svojej ochote k spolupráci až do nového shľadania sa v Bratislave — Mekke slovanských právnikov. — Na večeri poriadanej na počesť hosťa prehovoril prof dr. K. Laštovka za Právnickú Jednotu, vl. radca dr. J. Mezník za krajin. prezidenta a úrad, vrch. s. r. dr. K. Drbohlav za Slov. zemskú jednotu sudcov a pplk., veliteľ div. súdu dr. J. Král za justičné dôstojnictvo.
Luby.

Citace:

Dr. Lapajne za jednotný občianský zákoník pre ČSR a Juhosláviu.. Všehrd. List československých právníků. Praha: Spolek českých právníků „Všehrd“; Český akademický spolek „Právník“, 1933, svazek/ročník 14, číslo/sešit 4, s. 141-143.