NPD documents search: Boh. adm., 5 (1923), sv. 1

Č. 9661.

Cesty. — Pokračovanie před nss-om (Slovensko): I. I podľa právneho poriadku na Slovensku platného dlžno ohledne užívania verejnej cesty rozoznávať medzi prostým účastenstvom na tak zv. usus publicus a medzi zvláštnymi právami, ktoré k ver. ceste náležia jednotilvcom. — II. Jednotlivec »ako člen obce, ktorý je najdotklivejšie hatený v riadnom užívaniu verejnej cesty,« není legitimovaný k sťažnosti na nss do výroku úradu, ktorým bolo vyslovené, že súdu prísluchá rozhodovat’ o užívaniu pozemku vyvlastneného pre verejnú cestu osobou inou. (Nález zo dňa 10. februára 1932 č. 1498.)
Vec: Ján D. v R. proti zem. úradu v Bratislave (za zúč. Mateja H. a Markusa M. v R. adv. Dr. Ant. Svoboda v Prahe), o zaujatí plochy vyvlastnenej pre verejnú cestu. Výrok: Sťažnosť sa odmieta pre neprípustnost.
Dôvody: Rozhodnutím okresného úradu v L. zo dňa 24. apríla 1928 bolo uložené Matejovi H. a »Matušovi« M., aby z pozemku vyvlastneného pre verejnú cestu bezprávne zaujatú plochu v rozsahu 97 štvr. siah vypustili zo svojej držby. K odvolaniu Mateja H. a Markusa M. bolo toto rozhodnutie napadnutým rozhodnutím zrušené z dôvodu, že okresným úradom bolo rozhodované o rušení držby pozemku, tedy o veci súkromoprávnej, o čom rozhovať prísluší súdu.
Majúc rozhodovat’ o sťažnosti, ktorú na toto rozhodnutie podal Ján D., musel sa nss predovšetkým z povinnosti úradnej zabývat’ otázkou, zda sť-ľ je legitimovaný k podaniu tejto sťažnosti. V tomto smere však dospel nss k tomuto závreu:
Je nesporno, že v danom prípade ide o verejnú cestu, z ktorej isté osoby zaujaly istý priestor. Sf-ľ vo sťažnosti, ktorou sa domáhá zrušenia napadnutého rozhodnutia, ktorým žal. úrad zrušil rozhodnutie úradu 1. stolice a vyslovil, že rozhodovat o tom, zda oný priestor verejnej cesty bol dotyčnými osobami právom zaujatý, patrí do kompetencie nie úradov správnych, ale riadnych súdov, uvádza, že vystupuje v tejto sťažnosti »jako člen obce, ktorý je najdotklivejšie hatený v riadnom užívaní verejnej cesty«.
Ohľadne užívanie verejnej cesty dlžno i podlá právneho poriadku na Slov. platného rozoznávať medzi prostým účastenstvom na tak zv. usus publicus a medzi zvláštnymi právami, ktoré k tejto ceste náležia jednotlivcem. Že by sť-ľovi prislúchalo nejaké zvláštne subjektivne verejné právo na užívanie verejnej cesty, stíhateľné před nss (§ 2 zák. o ss), sť-ľ vôbec netvrdí. Z toho, čo sť-ľ uvádza, že totiž vystupuje »jako člen obce, ktorý je najdotklivejšie hatený v riadnom užívání verejnej cesty«, ide naopak na javo, že sa sť-ľ domáhá ochrany u nss-u len preto, že je jako člen obce«, to jest tedy jako člen obecenstva (publika) účastný na užívání verejnej cesty. Lež púhe účastenstvo na verejnom užívání verejnej cesty neni v podstate svojej žiadnym subj. právom toho ktorého jednotlivca, cesty tej používajúceho. Nositeľom práva na usus publicus je len »publikum« cesty tej používajúce ve svojom celku. Tento subjekt verejného používania je zastupovaný oným orgánom, ktorý o zachovaní verejnej vlastnosti onej cesty má sa starat’, kdežto jednotlivci, ktorí tvrdit’ môžu púhu účast na tomto verejnom úžívaní, majú postavenie len faktických interesentov, nie však účastníkov právnych. Z toho, čo bolo uvedeno, plynie, že sť-1’ neni legitimovaný k sťažnosti na tento súd vo svojej vlastnosti jako púhy faktický interesent na užívaní verejnej cesty.

Citace:

č. 9661. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické nakladatelství, 1933, svazek/ročník 14/1, s. 359-361.