Authors:
= Váž. tr., 14 (1932)
PDF

Čís. 152 dis.
V disciplinárnych veciach proti advokátom niet samostatného opravného prostriedku len proti odôvodneniu rozhodnutia disciplinárneho súdu prvej stolice.
(Rozh. z 21. novembra 1932, Ds III 1/32.)
Disciplinárny súd advokátskej komory, pominuvši nariadiť disciplinárne pokračovanie proti advokátovi dr. M., bývalému sudcovi, uviedol o ňom v odôvodnení svojho usnesenia: ». . . patričný zo sudcovskej funkcie preto sa vzdialil, lebo už nebol súci a spôsobný ani len sudcovské funkcie vykonávať.« Štátny zástupca, považujúc tuto vetu za urážlivú pre stav sudcovský, podaním žiadal, aby závadná veta bola z dôvodov usnesenia vypustená. Disciplinárny súd považoval toto podanie za odvolanie a predložil spisy najvyššiemu súdu.
Najvyšší súd ako súd disciplinárny pre veci advokátov podanie odmietol,
lebo
najvyšší súd, ktorému dozor nad advokátskymi komorami podľa § 64 zák. čl. XXXIV:1874 neprislúcha, môže vo veciach disciplinárnych zakročiť len na základe opravných prostriedkov, ktoré sú podľa zák. čl. XXXIV:1874 prípustné; v tomto zákone nie je však ustanovenie, podľa ktorého je prípustné podať riadny opravný prostriedok proti dôvodom usnesenia, správnosť ktorého vo veci samej nie je napadnutá. Z týchto dôvodov bolo podanie štátneho zástupcu odmietnuté.
Citace:
č. 152 dis.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1933, svazek/ročník 14, s. 422-422.
Creative Commons BY-NC-ND 4.0 Obsah podléhá licenci Creative Commons BY-NC-ND 4.0. Uveďte autora (BY), neužívejte dílo komerčně (NC), Nezasahujte do díla (ND).