NPD documents search: Právní prakse, 2 (1937-38) - Zrušení vinkulace vkladních knížek a výplata vinkulovaných vkladů za pozůstalostního řízení

Čís. 161 dis.

Nejde o značnú liknavosť v smysle § 69 lit. c) zák. čl. XXXIV:1874, podal-li advokát z územia platnosti práva kedysi uhorského opravný prostriedok v oblasti práva kedysi rakúskeho u nepatričného súdu, takže opravný prostriedok došiel k príslušnému súdu opozdene.
(Rozh. z 19. decembra 1932, Ds III 15/32.)
Obvinený advokát Dr. M. zo Slovenska podal v civilnom spore, vedenom v Čechách, dovolaciu žiadosť mylne u vrchného súdu, hoci mala byť podaná u sborového súdu prvej stolice. Následkom toho došla dovolacia žiadosť k príslušnému súdu po uplynutí zákonnej lehoty a bola ako opozdená odmietnutá.
Disciplinárny súd uznal za to obvineného advokáta vinným z disciplinárneho previnenia podľa § 69 lit. c) zák. čl. XXXIV:1874, zastávajúc názor, že advokát nesmie sa podjať zastupovania takej veci, v ktorej mu chýbajú znalosti či materiálneho alebo formálneho práva podľa zákonov platných v oblasti príslušného súdu.
Najvyšší súd ako súd disciplinárny pre veci advokátov vyhovel odvolaniu, rozsudok prvostupňového disciplinárneho súdu zmenil a obvineného Dr. M. sprostil obžaloby pre disciplinárne previnenie podľa § 69 lit. c) zák. čl. XXXIV:1874 naň podanej.
Dôvody:
Niet pochybnosti, že obvinený advokát chybil, podal-li v spore, označenom v rozsudku disciplinárneho súdu prvej stolice, dovolanie u nepatričného súdu, totiž u vrchného ako odvolacieho súdu v Prahe, hoci ho mal podať u súdu prvej stolice, t. j. u krajského súdu v Moste. Sporné je len to, či je možno považovať toto pochybenie obvineného za značnú liknavosť v smysle § 69 lit. c) zák. čl. XXXIV:1874.
V tomto smere dospel najvyšší súd k opačnému názoru než disciplinárny súd prvej stolice. Skutečnosť, že obvinený advokát pôsobí na území platnosti práva kedysi uhorského, kde podľa predpisov občianskeho súdneho poriadku treba dovolanie podať u súdu odvolacieho, spôsobuje prirodzene, že jeho vystupovanie a účinkovanie pred súdmi na území platnosti práva kedysi rakúskeho, kde podľa predpisov c. ř. s. dovolaciu žiadosť treba podať u súdu prvej stolice, je len zriedkavou výnimkou. Mohol sa preto obvinený advokát, navyklý praxi odpovedajúcej zákonným predpisom, platným v oblasti jeho pôsobišťa, ľahko mýliť pri tomto jednotlivom, výnimečnom úkone; tento omyl obvineného je však len culpa levis a nemožno ho ešte kvalifikovať za značnú liknavosť, akú vyžaduje skutková podstata disciplinárneho previnenia podľa § 69 lit. c) adv. por. Mýlil sa tedy disciplinárny súd prvej stolice, keď uznal obvineného vinným z cit. disc. prečinu a bolo preto treba vyhoveť odvolaniu obvineného, rozsudok prvého súdu zmeniť a obvineného sprostiť obžaloby.

Citace:

č. 161 dis.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1933, svazek/ročník 14, s. 435-436.