NPD documents search: Právník, 65 (1926)

Čís. 155 dis.

Obvinenie pojednávajúceho sudcu zo zúmyselného pokračovania na úkor strany alebo advokáta a vyhrážka oznámením u nadriadenej vrchnosti, prehlásená advokátom v súdnej sieni, je verejným obvinením sudcu z vedomej nesprávnosti a zakladá skutkovú podstatu disciplinárneho prečinu podľa § 68 lit. b) adv. zák.
(Rozh. z 21. novembra 1932, Ds III 32/32.)
Obvinený advokát dr. T. vykríkol v pojednávacej sieni na sudcu dr. R., keď tento začal pojednávať istý civilný spor: »Vy zúmyselne moju vec odďalujete, ja vás oznámim predsedovi sedrie alebo súdnej tabule.« Za tento výrok bol menovaný advokát posúdený trestným súdom pre priestupok podľa § 46 tr. zák. o priest. Disciplinárny súd prvej stolice sprostil obvineného advokáta disciplinárnej obžaloby v podstate preto, že zistený čin advokátov v danej situácii nebol urážkou pre sudcu a ak by bol, vzťahuja sa naň ustanovenie § 2 zák. čl. XXVIII:1887, a že použitie § 46 tr. zák. o priest. bolo tu vylúčené.
Najvyšší súd ako súd disciplinárny pre veci advokátov zmenil rozsudok disciplinárneho súdu prvej stolice a uznal obvineného advokáta dr. T. vinným z disciplinárneho prečinu podľa § 68 lit. b) zák. čl. XXXIV:1874.
Z dôvodov:
Trestnými spismi okresného súdu v Ž. je preukázané a tiež disciplinárnym súdom prijaté, že obvinený advokát sa dopustil skutku vo výroku tohoto rozsudku uvedeného. Otázka je, či v tomto čine obvineného sú obsažené znaky prečinu podľa § 68 b) zák. čl. XXXIV:1874. Túto otázku treba v disciplinárnom pokračovaní riešiť celkom samostatne a nezáleží na tom, či obvinený bol právom alebo neprávom odsúdený trestným súdom pre priestupok podľa § 46 tr. zák. o priest. Rozhodné je len, či čin vyčerpáva skutkovú podstatu disciplinárneho prečinu; odpoveď znie kladne. Obvinenie pojednávajúceho sudcu zo zúmyselného pokračovania na úkor strany alebo advokáta a s ním spojená vyhrážka oznámením u nadriadenej vrchnosti prehlásená v súdnej sieni, je verejným obvinením sudcu z vedomej nesprávnosti, akého sa advokát za všetkých okolností má vyvarovať; je vzájomnou povinnosťou osôb účinkujúcich pri výkone spravedlnosti, aby sa chovaly tak, aby česť a vážnosť druhého netrpela a či sudca, či advokát, ktorý túto povinnosť porušuje, hreší proti cti a dôstojnosti svojho stavu a podkopáva tak úctu i dôveru k vlastnej osobe. Aj keď je treba pripustiť, že pokračovanie pojednávajúceho sudcu uviedlo obvineného v pochopiteľné rozčulenie, nie sú tým smazané znaky disciplinárneho činu, lež je iba daný základ pre mierny trest; preto a poneváč obvinený ešte dosiaľ disciplinárne trestaný nebol, uznal najvyšší súd trest písomnej výtky za primeraný previneniu obvineného. Tým je výrok tohoto rozsudku odôvodnený.

Citace:

č. 7097. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické vydavatelství JUDr. V. Tomsa, 1929, svazek/ročník 10/1, s. 320-322.