NPD documents search: Váž. civ., 19 (1937), sv. 2

Čís. 16249.

Proti usneseniu, ktorým rekurzný súd odmietol opravný prostriedok, podaný v menšinovom jazyku (čl. 4, odst. 3, vl. nar. č. 17/1926 Sb. z. a n.), je ďalší opravný prostriedok neprípustný, akby bol neprípustný, keby rekurzný súd bol rozhodol o opravnom prostriediku ako jazykové nezávadnom. 1)
(Rozih. z 25. mája 1937, R IV 209/37.)
Rekurzný súd v exekučnej veci odmietol podľa čl. 4, odst. 3, vl. nar. č. 17/1926 Sb. z. a n. rekurz podaný v menšinovom jazyku.
Najvyšší súd rekurz proti tomuto usneseniu odmietol z týchto
dôvodov:
Napadnuté usnesenie — ktorým v smysle čl. 4, odst. 3, vl. nariadenia č. 17/1926 Sb. z. a n. odmietnutý bol sťažovateľov rekurz proti dražobnému oznámeniu a dražobným podmienkam — nie je rozhodnutím o jazykovom spore, ktoré by ostatne podľa § 7 jazykového zákona č. 122/1920 Sb. z. a n. a čl. 96 (1) cit. vl. nariadenia patrilo na porad administratívny, ale rekurzný súd riešil ním jazykovú otázku len v dôvodoch ako otázku prejudiciálnu. Poradom súdnych stolíc môže toto usnesenie prísť v úvahu iba ako procesné, do oboru súdnej judikatúry spadajúce rozhodnutie. I keď toto procesné rozhodnutie je závislé na riešení jazykovej otázky ako otázky prejudiciálnej, mohla by sa vyššia stolica touto len prejudiciálnou otázkou vecne zaoberať iba vtedy, keby vo veci, v ktorej táto prejudiciálna otázka vznikla, bol prípustný ďalší opravný prostriedok. V súdenom prípade nie je však tomu tak, lebo usnesenie, obsahujúce dražebné oznámenie a dražebné podmienky, nepatrí medzi usnesenia, proti ktorým bol by podľa § 40 zák. čl. LIV:1912 prípustný ďalší rekurz na Najvyšší súd.

Porov.: Sb. n. s. č. 8165.*

Citace:

Čís. 16249. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/2, s. 78-78.