Čís. 5984.

Formálny dôvod zmätočnosti podľa § 29, čís. 6 por. nov. je daný len vtedy, ak nemožno preskúmať výrok porotcov pre jeho nejasnosť, neúplnosť, alebo preto, že si odporuje; o taký prípad však nejde, jestliže porotcovia časť skutočností, vyskytnuvších sa na hlavnom pojednávaní — od seba odlišných a obsažených v rôznych otázkach skutkových — prijali za pravdivú, inú časť však nie.
Úmysel vopred uvážený (§ 278 tr. zák.) predpokladá síce, aby medzi rozhodnutím pachateľovým, usmrtiť človeka, a vykonaním činu uplynula nejaká doba, v ktorej by pachateľ v kľude rozvážil svoj čin a jeho následky, nie je však treba uplynutie doby určitého, presne vymedzeného trvania; záver o úmysle predpokladanom v tomto ustanovení zákona možno učiniť tiež z iných okolností prípadu, najmä z prípravy smerujúcej ku spáchaniu činu a zo spôsobu jeho prevedenia.
(Rozh. zo dňa 2. októbra 1937, Zm IV 448/37.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. a spol., obžalovaným pre zločin vraždy a i., zmätočné sťažnosti obžalovanej A. a jej obhájcu čiastočne odmietol, čiastočne zamietol.
Z dôvodov:
Dôvod zmätocnosti podľa § 29, čís. 6 por. nov. uplatňujú obžalovaná a jej obhájca tvrdeniami, že vraj vo verdikte porotcov je rozpor, že verdikt je nejasný a nesrozumiteľný, keďže porotcovia čiastku tvrdenia obžalovanej uznali za nepravdivú (záporným zodpovedaním 2. až 5. skutkovej otázky prvej skupiny), inú čiastku však prijali za pravdivú (kladným zodpovedaním 6. skutkovej otázky prvej skupiny). Zmätočná sťažnosť je bezpodstatná.
Formálny dôvod zmätočnosti podľa § 29, čís. 6 por. nov. je daný len vtedy, nemožno-li výrok porotcov pre jeho nejasnosť, neúplnosť alebo preto, že si sám odporuje, preskúmať. V tom však, že porotcovia hodnotiac dôkazy čiastku skutočností vyskytnuvších sa na hlavnom pojednávaní, od seba odlišných a obsažených v rôznych skutkových otázkach, prijali za pravdivú, inú čiastku však nie, neľze videť ani nejasnosť ani neúplnosť ani rozpor a môže byť preto ich výrok preskúmaný. Niet tu preto tohoto sťažovateľmi vytýkaného zmätku.
Pokiaľ sťažovatelia uplatňujú vecný dôvod zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 b) tr. p., po zákone tvrdením, že porotcami zistené skutočnosti (kladným zodpovedaním prvej a šiestej skutkovej otázky prvej skupiny) hľadiac na to, že skutkové otázky 2. až 5. tejže skupiny zodpovedali porotcovia záporne, neposkytujú dostatočný základ k záveru, že obžalovaná spáchala trestný čin v úmysle vopred uváženom po dostatočnej úvahe, je zmätočná sťažnosť bezzákladná.
Porotcovia kladným zodpovedaním prvej skutkovej otázky prvej skupiny prijali za zistené, že obžalovaná A. ráno dňa 18. septembra 1936 v M., súc sama v dome so svojou zamestnavateľkou K., keď uvidela oknom, že K. sedí v letnej kuchyni s tvárou odvrátenou od dverí a má hlavu opretú o ruku, zanechala prácu, odišla si pre sekeru do komory a súc sekerou ozbrojená, nepozorovane sa priblížila ku K. Potom sekerou uderila K. od zadu do temena hlavy tak prudko, že jej roztrieštila zadnú časť temennej kosti, následkom čoho K. sa svalila na zem, kde ju obžalovaná ešte viackrát uderila sekerou do hlavy, čím jej bolo spôsobené rozsiahle popraskanie kostí lebečných a rozdrúzganie modzgu na viac miestach, takže K. následkom týchto zranení tohože dňa o 11. hod. zomrela.
Taktiež zistili porotcovia kladným zodpovedaním šiestej skutkovej otázky prvej skupiny, že obžalovaná už ráno dňa 18. septembra 1936, keď vstala, bola pevne rozhodnutá, že K. usmrtí a preto, keď prišla na jej zavolanie 8ročná S., poslala ju i s 3ročnou dcérkou K-ovej, dajúc im dvoch zajačkov, aby sa s nimi hraly, s kočiarikom von z domu na ulicu a keď zostala v byte sama s poškodenou, usmrtila ju.
Z horeuvedených skutočností a zvlášť z toho, že obžalovaná pripravila vec tak, aby v dobe spáchania činu nebol nikto okrem nej a poškodenej v dome prítomný, že deti, dajúc im hračky, poslala na ulicu, bezpochybne plynie, že obžalovaná sa myšlienkou poškodenú usmrtiť dlhšiu dobu zaoberala, že po kľudnom uvažovaní sa rozhodla spôsobiť výsledok trestným zákonom zakázaný, konala tedy v úmysle vopred uváženom, ako to ustanovuje § 278 tr. z.
Právom preto bol čin obžalovanej kvalifikovaný za zločin vraždy a nie len za zločin úmyselného zabitia člověka podľa § 279 tr. z. Správny právny záver porotného súdu, že obžalovaná konala v úmysle vopred uváženom, není vyvrátený tým, že porotcovia neprijali za zistené všetky skutočnosti smerujúce k ustáleniu tohoto vopred uváženého úmyslu, zvlášť že obžalovaná počas svojej služby u manželov K. obľúbila si manžela K-ovej a jeho dieťa a začala nenávideť K-ovú, že už od mesiaca augusta 1936 zaoberala sa myšlienkou usmrtiť K-ovú, alebo že sa touto myšlienkou zaoberala 16. alebo 17. septembra 1936 a vtedy sa k prevedeniu činu rozhodla, lebo úmysel vopred uvážený predpokladá síce, aby medzi rozhodnutím pachateľa usmrtiť človeka a uskutočnením činu uplynula nejaká doba, v ktorej by pachateľ svoj čin a jeho následky v duševnom kľude rozvážil, nie je však potrebné k tomu uplynutie doby určitého presne vymedzeného trvania, a to, či pachateľ mohol svoj úmysel v duševnom kľude uvážiť a či teda konal s úmyslom predpokladaným v § 278 tr. z., je možné dovodiť tiež z iných okolností prípadu a zvlášť z prípravy smerujúcej ku spáchaniu trestného činu a zo spôsobu jeho prevedenia tak, jako to správne dovodili porotcovia v súdenom prípade zo skutočností zistených nimi kladným zodpovedaním šiestej skutkovej otázky prvej skupiny.

Citace:

Čís. 5984. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 371-373.