Č. 9528.

Stavebné právo. — Administrativně pokračovanie (Podk. Rus): 1. Podľa stavebného statutu města Užhorodu z r. 1883 (schváleného výnosom býv. uh. min. vnutra zo dňa 6. septembra 1885 č. 47774/11) ne je nájomník v budově, ohledne ktorej bol vóči vlastníkovi vydán stavebne-policajný příkaz demoličný, procesnou stránkou. — 2. župný úřad je kompetentný vyslovit’ nepřípustnost odvolania podaného do rozhodnutia úřadu prvej stolice prez to, že tento úřad nepřípustnost odvolania nevyslovil. — 3. Interesentom podľa § 4 zák. čl. 20: 1901 je ten, koho za interesenta označujú právně normy, upravujúce tu ktorú právnu materiu.
(Nález zo dňa 2. decembra 1931 č. 17862.)
Prejudikatura: ad 3: Boh. A 7453/28.
Věc: Vdova po Janu J. v Užhorode proti civilnej správě Podkarpatskej Rusi o legitimacii v stavebnej věci.
Výrok: šťažnosť sa zamieta pre bezdóvodnosť.
Dóvody: Rozhodnutím zo dňa 23. júla 1927 zistil hlavný notářsky úřad města Užhorodu k oznámeniu Samuela Sch. jakožto majitela domu v Užhorode, že dom tento nachádza sa pre trhliny stien až k základom a prehnitie krytiny v životu nebezpečnom stave a uložil preto Samuelovi Sch., jakožto majitefovi tohoto domu, aby do 8 dní odo dňa doručenia tohoto rozhodnutia podal žiadosť za účelom vyklidenia nájomníkov z tohoto domu u okresného súdu s tým, že po nabytí právnej moci súdneho rozsudku povinný je majitel’ dom tento ihned rozbúrať.
Odvolanie, ktoré do tohoto rozhodnutia podala sť-l’ka jakožto nájomnička v tomto dome, bolo pre nedostatok legitimacie sť-ľky odmietnuté rozhodnutím župného úřadu v Mukačeve zo dňa 18. októbra 1927 a v ďalšom inštančnom postupe napadnutým rozhodnutím civilnej správy Podk. Rusi, ktorá svoje rozhodnutie odóvodnila takto: Rozhodnutie městského notářského úřadu v Užhorode bolo vydané zrejme na základe ustanoveni stavebného statutu města Užhorodu z roku »1885«, jenž jediný upravuje otázku povolenia k stavbě a eo ipso aj k búraniu domu na území města Užhorodu. Nutno tedy otázku rekursnej legitimacie posudzovať dl’a ustanovení řečeného štatútu. Štatút ten uznává však jako stranu v stavebnom pokračovaní len ma jité fa domu (stavebníka), resp. stavbu prevádzajúceho odborníka, ktorého činí v istých prípadoch spoluzodpovedným so stavebníkom, a nepriznáva vo stavebnom pokračovaní žiadnych práv osobám, ktoré majú na zachovaní budovy záujem z dóvodov iných, nežli z dóvodu práva vlastnického k budově. Stejne je nutno podotknut’, že nariadenie ohľadne zbúranie domu bolo vydané v záujme verejnom, jemuž sa záujem súkromý, jakým je nájomný poměr medzi nájomníkmi a majitefom domu, musí podriadiť. Taktiež nelzá sa dovolávat všeobecných predpisov administrativneho pokračovania (pojem »zájomníka« vo smysle § 4 zák. čl. 20: 1901), lebo předpisy tie móžu byť len vtedy uplatněné, neni-li tu žiadneho ustanovenia speciálneho, jakým právě citovaný stavebný štatút
O sťažnosti do tohoto rozhodnutia uvážil nss takto:
1. Sť-ľka namieta po stránke formálnej, že 1. župný úřad nebol oprávněný odmietnuť jej odvolanie jako nepřípustné, lebo vraj právo toto prislúchalo podľa § 5 zák. čl. 20: 1901 prvostupňovej vrchnosti, a keď táto vrchnost tohoto práva nepoužila, mohol a mal župný úřad rozhodovat’ už len v merite věci, a 2. že župný úřad mal vraj o otázke přípustnosti ďalšieho odvolania rozhodovat’ podľa vyšcitovaného zákonného ustanovenia sám a nemohol označit’ svoje rozhodnutie za rozhodnutie prvostupňové a tým dať civ. správě Podk. Rusi obor posobnosti 2. stupňové j vrchnosti. — Tieto námietky sú bezdóvodné.
V odst. 1. § 5 zák. čl. 20: 1901 sa stanoví, že tak odvolanie jakož i revísnu žiadosť třeba podat u úřadu pokračovavšieho v prvom stupni, ktorý nepřípustné alebo opožděné (§ 6) odvolanie alebo revísnu žiadosť odmietne usnesením z úřadu. V odst. 2. tohože § sa však ustanovuje, že proti odmietavému usneseniu je miestny rekurs, o ktorom rozhoduje úřad druhého stupňa konečnoplatne. Paragraf 5 citovaného zákona má na mysli len případy, keď úřad, u něhož bolo podané odvolanie a ktorý vystupoval jako 1. stolica, odmietol odvolanie pre nepřípustnost’ alebo opožděnost’. Týmto ustanovením neni však vylúčené, že by úřad, ktorý je povolaný o odvolaní meritorne rozhodovat’, nemohol sám odvolanie podané u úřadu, vystupovavšieho jako úřad 1. stolice, odmietnuť pre nepřípustnost’ alebo opožděnost’, keď úřad vystupovaši jako úřad 1. stolice opomenul tak učinit’ (srovnaj § 5 nař. č. 4600/1901 M. E., Rendeletek Tára z roku 1901 č. 142). Proti rozhodnutiu o odmietnutí odvolania vydanému úradom, ktorý je povolaný rozhodovat o odvolaní meritorne, je však v posledně zmienenom případe přípustný opravný prostriedok k vyššej stolici správnéj, pokiať ovšem k tejto stolici ide vóbec instančný porad vo veciach tohoto druhu.
Z toho, čo bolo uvedené, plynie tedy, že v danom případe bol župný úřad kompetentný vyslovit’ nepřípustnost’ sť-ľkiného odvolania do rozhodnutia městského notářského úřadu, prez to, že tento úřad nepřípustnost’ odvolania nevyslovil; ďalej je z toho, čo bolo uvedené, zřejmé, že z rozhodnutia župného úřadu o odmietnutí sť-l’kiného odvolania bol přípustný ďalší opravný prostriedok k vyššej stolici správnej, totiž k civilnej správě Podk. Rusi.
2. V ďalších vývodoch namieta sť-l’ka, že žal. úřad jdoprel jej jako nájomníčke v dome, o jehož zbúranie ide, neprávom legitimáciu k odvolaniu do rozhodnutia městského notářského úřadu, ktorýmž bolo vlastníkovi domu uložené zbúranie domu z dóvodov bezpečnostných.
1. Pokial’ sť-ľka dovodzuje, že jej táto legitimacia prislúcha podťa ustanovenia § 4 zák. čl. 20: 1901 a § 4 nar. č. 4600/1901 M. E., je sťažnosť bezdóvodná, lebo jak nss vyslovil už v nál. Boh. A 7453/28, je interesentom vo smysle § 4 zák. čl. 20: 1901 a § 4 nar. č. 4600/1901 M. E. legitimovaným k opravným prostriedkom v pokračovaní správnom ten, koho označujú za interesenta právně normy, upravujúce tú ktorú právnu materiu. . K (falším vývodom sťažnosti, v nichž sa poukazuje k tomu, že vraj žal. úřad neprávom opřel svoj výrok, ktorým nepřiznal sť-ľke v danom případe legitimáciu k odvolaniu, o stavebný štatút města Užhorodu, lebo štatút ten vraj jedná len o povolení stavby a nemá žiadneho ustanovenia o zbúraní domu, slušelo uviesť toto:
Stavebný štatút města Užhorodu z r. 1883 (schválený výnosom býv uher. min. vnútra zo dňa 6. septembra 1885 č. 47774/11) nemá sice výslovných predpisov o pokračovaní týkajúcom sa zbúrania domu z dóvodov bezpečnostných. Lež z jednotlivých predpisov zmieneného stavebného štatútu (zejména z §§ 1 ,4, 12 a 17) je zřejmé, že stranami, s nimiž úřad vo veciach stavebných vóbec — a tedy i ohľadne stavebne-policajného příkazu demoličného — má jednat’, sú len stavebník (vlastník dotyčnej budovy) a súsedia. Že by osobu, ktorá užívá miestnosti v budově, ktorá sa má zbúrať, len mocou poměru nájomného, bolo pokladať za súseda, zo zmieneného stavebného štatútu města Užhorodu nevysvitá a neni to dané ani povahou věci samej. Je sice pravda, že demoličný rozkaz, daný stavebným úradom majitelovi domu, móže vrhať reflex i na práva nájomníkov s hradiska ích nájomného poměru, keďže tito iste majú záujem na tom, aby najatých místností mohli užívat’, avšak tým ešte neni založená ích legitimácia, aby mohli proti takému úradnému opatremu, smerujúcemu k ochraně záujmov veřejných brojit’, lebo jak uvedeno, neni positívneho předpisu, ktorý by im takéto právo přiznával.
Nemá-li tedy sť-l’ka podľa toho, čo uvedeno, ani podla zmieneného štatútu v pokračovaní o zbúraní domu, v nomž bývá jako nájomníčka, vóbec postavenia procesněj strany, nebola ovšem ani legitimovaná brojit’ proti příkazu, ktorý vydal správný úřad proti vlastníkovi budovy za účelom jej zbúrania z dóvodov bezpečnostných. Odoprel-li tedy žal. úřad sť-ľke v danom případe legitimáciu k odvolaniu do rozhodnutia mest. notářského úřadu vo věci tohoto druhu, nelzá v tom shľadaľ nezákonnost’.

Citace:

Č. 9528. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1931, svazek/ročník 13/2, s. 415-417.