Trestné sadzby správnych zákonov
a vládnych nariadení.

Hlavný radca polit. správy Vojtech Badik (Bratislava). V súvislosti s otázkami lesoporiadkových prestúpení, živnostenských priestupkov a v organizačnom zákone uvedených činov — o ktorých som sa v predošlých článkoch zmienil — považujem za potrebné upozorniť na trestné sadzby niektorých správnych zákonov a vládnych nariadení.
K vôli objasneniu na Slovensku a Podk. Rusi platných predpisov uhorského zákona o priestupkoch (zk. čl. XL./1879), uvádzam nasledovné §§ prvej časti tohoto zákona: § 1. Priestupok je taký čin, ktorý za priestupok prehlasuje: 1. zákon, 2. ministerské nariadenie, 3. municipálny štatút, 4. štatút bývalého slobodného kráľovského mesta bez municipálneho práva, alebo štatút mesta so zriadeným magistrátom. — Ministerské nariadenie, jako aj štatúty môžu prehlásiť za priestupok len prestúpenie nejakého policajného zákazu alebo nariadenia.
§ 7. V ministerskom nariadení nemožno učiniť opatrenie, ktoré zákonu, v štatúte municípia opatrenie, ktoré zákonu alebo ministerskému nariadeniu, v mestkom štatúte opatrenie, ktoré zákonu, ministerskému nariadeniu alebo štatútu vlastného municípia odporuje.
§ 12. Všeobecných ustanovení trestného zákona (zák. čl. V/1878) o zločinoch a prečinoch sa užije tiež o priestupkoch, pokiaľ tento (priestupkový) zákon nestanoví opačné.
§ 15. Tresty za priestupky sú uväznenie (zatvor) a peňažitý trest.
§ 16. Prehlásil-li zákon čin za priestupok, nesmie presahovať trest tohoto priestupku uväznenie na dva mesiace a peňažitý trest 600 Kč: prehlásilo-li ministerské nariadenie čin za priestupok, nesmie presahovať trest uväznenia 15 dní a peňažitý trest 200 Kč: prehlásil-li municipálny štatút čin za priestupok, nesmie presahovať trest uväznenia 5 dní a peňažitý trest 100 Kč: prehlásil-li mestský štatút čin za priestupok, nesmie presahovať trest uväznenia 3 dni a peňažitý trest 40 Kč.
§ 17. Najkratšie trvanie uväznenia sú 3 hodiny, najmenší peňažitý trest 1 Kč.
§ 18. (v znení 2. odstavca 1. § zák. čl. XXVII/1892). Uväznenie vykonáva sa v súdnej väznici a to — pokiaľ to okolnosti pripúšťajú — v cele pre jednotlivcov. Dokiaľ súdne väznice nebudú náležite vybudované, možno vykonať trest uväznenia a väzenia — vymeraný správnym úradom — výminečne tiež vo zvláštnych správnych väzniciach. Osoba, odsúdená na uväznenie, môže sa sama stravovať a nie je možné nútiť ju k práci, vyjmúc v nasledovnom § uvedený prípad.
§ 19. neplatný. Viď zák. č. 102/1929 a zák. č. 48/1931.
§ 20. Ustalujú-li zákon, ministerské nariadenie alebo štatút na priestupok len peňažitý trest, možno ho premeniť v trest uväznenia len vtedy, jc-li nedobytný.
§ 21. Majú-li prevahu obľahčujúce okolnosti, možno vymerať miesto uväznenia peňažitý trest.
§ 22. Bol-li ustálený v rozsudku len peňažitý trest, má sa určiť súčasne doba (trvanie) uväznenia, ktoré nastúpi miesto neho, bol-li nedobytný. — Pri tejto premene nie je možné ustáliť miesto 4 Kč nepresahujúceho peňažitého trestu uväznenie dlhšieho trvania než 12 hodín. — Od 4 Kč do 20 Kč má sa jedon den uväznenia a nad tento obnos za každých 20 Kč jedon — jedon den uväznenia ustáliť.
§ 23. Je-li ustálený v rozsudku okrem trestu uväznenia i peňažitý trest, má sa určiť tiež doba (trvanie) uväznenia, ktoré nastúpi pre prípad nedobytnosti peňažitého trestu. — Vzhľadom na výšku peňažitého trestu a opatrenia 22. § trvanie uväznenia môže sa zvýšiť v tomto prípade:
o 15 dni, jestli v zákone; o 5 dni, jestli v ministerskom nariadení; o 2 dni, jestli v municipálnom štatúte; o 1 den, jestli v mestskom štatúte sa ustaluje potrestanie spáchaného priestupku dvomi druhmi trestu. — V prípade použitia tohoto ustanovenia môže sa predľžiť i v 16. § ustálená doba uväznenia v medziach tu stanovených.
§ 29. Bolo-li spáchané niekoľko priestupkov: a) je-li stanovený len trest uväznenia, buď vymerané uväznenie jedným úhrnným trestom, b) je-li stanovený len peňažitý trest sám o sebe alebo s uväznením, buď ten vymeraný v medziach 16. § osobitne pre každý priestupok, ktorý má byt trestaný peňažitým trestom. § 30. V prípadoch 29. §: a) môže sa predlžiť úhrnný trest tvoriaca doba uväznenia — dľa v 23. § ustálených rozdielov — s dobou, tam ustálenou, b) obiadom premeny vymeraného peňažitého trestu sú smerodajné ustanovenia s nasledovným obmedzením: použije-li sa peňažitého trestu spolu s uväznením, tvoriacim úhrnný trest, nemôže presahovať trvanie uväznenia, vymeraného čo úhrnný trest a nahraďujúcelio peňažitý trest, spolu: 90 dni, jestli sa zákonu; 25 dni, jestli sa ministerskému nariadeniu; 9 dni, jestli saj municipálnemu štatútu; 5 dni, jestli sa mestskému štatútu protiví priestupok. Je-li však peňažitý trest jediným trestom, nemôže presahovať doba uväznenia: 45 dni, jestli sa zákonu; 15 dni, jestli sa ministerskému nariadeniu; 7 dni, jestli sa municipálnemu štatútu; 3 dni, jestli sa mestskému štatútu protiví priestupok.
Tu uvedené a vôbec v prvej časti (§§ 1—31) zák. čl. XL 1879 o priestupkoch obsažené všeobecné ustanovenia sú platné s malými výnimkami a odchýlkami ohľadom všetkých priestupkov, stanovených nie len v uhorskom zákone o priestupkoch, ale i v iných uhorských zákonoch a dľa § 12 zákona o priestupkoch majú sa použiť i v prípadoch priestupkov všeobecné ustanovenia uhorského trestného zákona o zločinoch a prečinoch (zák. čl. V/1878), nakoľko nestanoví zákon o priestupkoch opačné.
K vôli orientácii treba zdôrazniť i to, že vvbavovanie jednej časti priestupkových záležitostí — stanovených v zákone o priestupkoch — je prikázané do pôsobnosti okresných súdov a druhej značnej časti priestupkových záležitostí, stanovených v zákone o priestupkoch, v iných zákonoch, ministerských nariadeniach, vládnych nariadeniach a štatútoch je prikázané na Slovensku a Podk. Rusi do pôsobnosti politických a policajných úradov ako policajných trestných súdov v smysle § 19 zák. čl. XXXIV./1897 o uvedení v život súdneho trestného poriadku
§ 19 zák. čl. XXXIV./1897 zneje nasledovne: Do pôsobnosti správnych úradov patria: 1. priestupky, trestné dľa §§ 43, 44, 45, 47, 49, 50, 61, 62, 63, 64, 66, 67, 68, 70, 72, 73; 74; 75; 76, 77, 78, 80, 81, 82, 83, 84, 85, 86, 99, 100, 101, 102; 103; 104, 105, 106, 107, 109,110, 112, 113, 115, 116, 117, 118, 119, 120, 121, 122, 123, 124, 125, 136, 137, 138, 141, 142 zák. čl. XL 1879, 2. priestupky, stanovené v § 46 zák. čl. XL./1879, boly-li tie spáchané proti správnemu úradu, úradníkovi alebo me- dzítku. Pozn. (Takéto činy majú sa stíhať od účinnosti zák. č 126/1920 v znení zák. č. 125/1927 na základe tohoto zákona v smysle nálezu najvyššieho správneho súdu č. 2072/1930, Sb. č. 9687), 3, tie priestupky, ktoré iné zákony prikazujú do pôsobnosti správnych úradov, 4. v ministerských nariadeniach stanovené priestupky, nakoľko nie sú výslovne prikázané do pôsobnosti súdov, 5. v municipálnych alebo mestských štatútoch stanovené priestupky.
Za účelom vylúčenia každej pochybnosti poukazujem tiež na obežník ministerstva vnútra č. 11883/1390-3, dľa ktorého ustanovenia zák. č. 31/1929 sa výlučne na obor práva a pokračovania súdneho vzťahujú a 1 odstavcom tohoto zákona boly zvýšené len hranice peňažitých trestov, rozhodné pre posúdenie, či je súdne trestný čin priestupkom, prečinom alebo zločinom, teda len pre rozhraničenie súdnych priestupkov, prečinov a zločinov od seba navzájom, nie však od správnych priestupkov. Hranica súdnej a správnej príslušnosti v trestných záležitostiach nebola teda týmto zákonom vôbec dotknutá; stejne, ako trestné sadzby správnych priestupkov. Zrovná neboly dotknuté ustanovením č. 2. § 5 spomenutého zákona sadzby peňažitých trestov, stanovené v §§ 16 a 17 zák. čl. XL./1879 na priestupky municipálnych a mestských štatútov, ktoré treba trestať správnym úradom dľa č. 5. § 19 dľa zák. čl. XXXIV./1897.
Ustanovenia §§ 16, 22, 23 a 30 zák. čl. XL./1879 dľa uvedených sú leda platné v pôvodnom znení pre správne úrady a v znení zák. č. 31/1929 pre trestné súdy.
V nedostatku osobitných ustanovení československých zákonov — podobných ustanoveniam §§ 1—31 zák. čl. XL./1879 o priestupkoch — platia tieto všeobecné ustanovenia uhorského zákona o priestupkoch i ohľadom československých zákonov, pokiaľ sa neodchylujú od toho svojim trestnými sadzbami a odlišnými ustanoveniami.
Keďže následkom zmenených menových a iných pomerov ustalujú sa v československých zákonoch a vládnych nariadeniach o mnoho vyššie tresty pre priestupky a iné činy, než bola určená hranica trestov v § 16 zák čl. XL./1879 (platnom pre politické a policajné úrady v pôvodnom znení), nie je možné použiť ustanovenia § 22 zk. čl. XL./1879 v prípadoch vymerania trestov na základe niektorých československých zákonov a vládnych nariadení.
Vo veci premenenia nedobytnej peňažitej pokuty v náhradný trest uväznenia zaujal najvyšší správny súd vo svojom náleze č. 4097/1924, Sb. č. 3361 to stanovisko, že vo vládnom nariadení č. 61/1920 stanovená pokuta 50000 Kč rovná sa trestu uväznenia, trvania jednoho mesiaca a je preto protizákonné, bolo-li vymerané uväznenia dllišiho trvania než jedon mesiac, co náhradný trest nedobytnej pokuty.
V takýchto prípadoch nie ie možné teda použiť § 22 zák.
čl. XL. 1879.
Krajinský úrad v Bratislave upozornil preto podriadené úrady obežníkom č. 24240/1931 na to, že neodpovie zákonu, keď policejné trestné súdy — premeňujúc peňažité tresty poťažne pokuty v náhradný trest uväznenia podľa § 22 zák. čl. XL. 1879 o priestupkoch — používajú pri tom ustanovenia 3. odstavca § 22 zák. čl. XL./1879 aj pri trestných sadzbách, obsažených v československých zákonoch. Jako príklad uvádza krajinský úrad peňažitý trest 5000 Kč, ktorému sa rovná uväznenia na 14 dni a pripomína, že pri premene peňažitého trestu v náhradný trest uväznenia treba vymerať tento náhradný trest v medziach pomeru peňažitého trestu k trestu na slobode, uvedenému v dotyčnej trestnej sadzbe, t. j. že v tomto prípade rovná-li sa uväznenie trvania 14 dňov 5000 Kč. rovná sa jednodňovému uväzneniu 357,14 Kč peňažitá pokuta.
Z toho vvplývá, že bol-li vymeraný peňažitý trest na príklad vo výške 1000 Kč, odpovie tomu uväznenie trvania 2.8 dňov, t. j. 2 dňov, 19 hodín a 12 minút, vypočítajúce trvanie náhradného trestu v medziach pomeru trestu na slobode k trestu peňažitému a keďže nie je možné použiť § 22 zák. čl. XL./1879.
Skúmajúc použitie takýchto trestných sadzieb niektorých zákonov a vládnych nariadení a premeňovanie nedobytných peňažitých trestov a pokút v uväznenie v praxy, dojdeme k nasledovným výsledkom, vzhľadom i na tú okolnosť, že ani § 17 zák. čl. XL./1879 sa nemôže použiť v takýchto prípadoch.
Zák. č. 251/1933 stanoví pokutu od 100 Kč do 5000 Kč, ktorá má byť premenená v prípade nedobytnosti v uväznenie v trvaní najvýš 14 dňov. Zodpovie peňažitej pokute 100 Kč 0,28 dňa, t. j, 6 hodín, 43 minút a 12 vterín; 500 Kč 1,4 dňa, t. j. 1 den, 9 hodín a 36 minút; 1000 Kč 2,8 dňov; 2000 Kč 5,6 dňov; 3000 Kč 8,4 dňov a opačne, pripadá na jedon den 357,14 Kč — na 2 dni 714,28 Kč, — na 5 dni 1785,60 Kč, — na 8 dni 2856,96 Kč, — na 10 dni 3571,20 Kč, — na 12 dni 4285,44 Kč.
Zák. č. 201/1933 stanoví uväznenie do 6 mesiacov a peňažitú pokutu do 5000 Kč, ktorá má byť premenená v prípade nedobytnosti v uväznenie do 6 mesiacov. Zodpovie peňažitej pokute 100 Kč, 0,36 dňa — 1000 Kč, 3,6 dňov — 5000 Kč, 18 dňov — 10000 Kč 36 dňov — 20000 Kč 72 dňov — 30000 Kč 108 dňov — 40000 Kč 144 dňov a 50000 Kč 180 dňov a opačne, pripadá na 1 den 277,77 Kč — na 5 dni 1388,85 Kč, — na 20 dni 5555,40 Kč — na 30 dni 8333,10 Kč — na 60 dni 16666,20 Kč — na 90 dni 24999,30 Kč — na 120 dni 33332,40 Kč — na 150 dni 41665,50 Kč a na 180 dni 50000 Kč.
Vládne nariadenie č. 61/1920 ustaľuje pokutu do 50000 Kč, alebo väzenie do jednoho mesiaca. V nariadení stanovené činy nie sú prehlásené za priestupky, trest je alternatívny a niet opatrenia dľa ktorého mohol by sa premeniť peňažitý trest v uväznenie.
1. odstavec § 18 zák. č. 126/1933 stanoví pokutu od 50 Kč do 1000 Kč, ktorá bude premenená v prípade nedobytnosti v trest uväznenia trvania najvýš 3 dňov. Peňažitej pokute 50 Kč zodpovie 3,6 hodín t. j. 3 hodiny a 36 minút — 100 Kč 7,2 hodín — 200 Kč 14,4 hodín — 300 Kč 21,6 hodín — 400 Kč 28,8 hodín — 500 Kč 36 hodín a 1000 Kč 72 hodín a opačne, uväzneniu trvania 6 hodín zodpovie pokuta 83 Kč — 12 hodín 166 Kč — 18 hodín 249 Kč — 24 hodín 332 Kč — 48 hodín 664 Kč a 72 hodín 1000 Kč.
§ 37 zk. č. 107/1933 stanoví pokutu od 100 Kč do 100000 Kč, ktorá má byť premenená v uväznenie do 3 mesiacov. Pokute 100 Kč zodpovie 0,09 dňa t. j. 2 hodiny, 9 minút a 36 vterín, 1000 Kč 0,9 dňa — 10000 Kč 9 dni, 20000 Kč, 18 dni — 30000 Kč, 27 dni — 40000 Kč, 36 dni — 50000 Kč 45 dni — 60000 Kč, 54 dni — 70000 Kč, 63 dni — 80000 Kč, 72 dni —90000 Kč, 81 dni a 100000 Kč, 90 dni a opačne, uväzneniu trvania 6 hodín zodpovie 277,77 Kč, — 12 hodín 555,54 Kč, — 18 hodín 833,31 Kč, — 1 dňa 1111,08 Kč, —10 dňov 11110,80 Kč, — 20 dňov 22221,60 Kč, — 30 dňov 33332,40 Kč, — 40 dňov 44443,20 Kč, 50 dňov 55554 Kč, — 60 dňov 66664,80 Kč. — 70 dňov 77775,60 Kč, — 80 dňov 88886,40 Kč, —90 dňov 100000 Kč. V § 39 zák. č. 107/1933 stanovená pokuta do 10000 Kč nie je premenitelná v trest uväznenia v nedostatku opatrenia, potrebného v tomto smere. Zák. č. 27/1933 stanoví pokutu do 10000 Kč, ktorá má byť premenená v prípade nedobytnosti v uväznenie v trvaní jednoho mesiaca. Peňažitej pokute 100 Kč, zodpovie uväznenie na 0,3 dňa t. j. 7 hodín a 12 minút — 500 Kč, 15 dňa — 1000 Kč, 3 dni — 2000 Kč, 6 dni — 3000 Kč, 9 dni — 4000 Kč, 12 dni — 5000 Kč, 15 dni — 6000 Kč, 18 dni — 7000 Kč, 21 dni — 8000 Kč, 24 dni — 9000 Kč, 27 dni a 10000 Kč, 30 dni a opačne, uväzneniu trvania 6 hodín 83,33 Kč, —12 hodín 166,66 Kč, — 18 hodín 249,99 Kč, — 1 dňa 333,20 Kč, — 5 dňov 1666,60 Kč, — 10 dňov 3333,20 Kč, — 15 dňov 5000 Kč, — 20 dňov 6666,40 Kč, — 25 dňov 8333 Kč, — a 30 dňov 10000 Kč. § 30 zák. č. 239/1933 stanoví pokutu od 1000 Kč do 25000 Kč, ktorá sa premení v prípade nedobvtnosti v uväznenie od 3 dňov do 3 mesiacov. Pri premene prichádzame k rôznym výsledkom dľa toho, porovnáme-li pokutu s minimem alebo maximem uväznenia a to:
1000 Kč 3 dni 3,6dňov
2000 » 6 » 7,2 »
5000 » 15 » 18 dni
10000 » 30 » 36 »
20000 » 60 » 72 »
25000 » 75 » 90 » K takému výsledku prijdeme i vtedy, porovnáme-li trvanie uväznenia s minimem alebo maximom pokuty:
3 dni 100000 Kč 833,31 Kč
5 » 1666,65 » 1388,85 »
10 » 3333,33 » 2777,70 »
20 » 6666,66 » 5555,40 »
30 » 10000,00 » 8333,10 »
40 » 13333,33 » 11110,80 »
50 » 16666,60 » 13888,50 »
60 » 20000,00 » 16666,20 »
70 » 23333,33 » 19443,90 »
80 » 26666,66 » 22221,60 »
90 » 30000,00 » 25000,00 »
§ 30,/a cit. zákona stanoví pokuty od 50 Kč do 5000 Kč, premenitelné v prípade nedobytnosti v uväznenie od 1 dňa do 14 dňov a pokuty od 1000 Kč do 10000 Kč, premenitelné v uväznenie v prípade nedobytnosti od 3 dňov do 1 mesiaca. Pri premene týchto trestných sadzieb ukazujú sa podobné nesrovnalosti, jako pri premene pokút, stanovených v § 30.
§§ 22 a 24 zák. č. 68/1932 setanovia pokuty do 500 Kč, 5000 Kč a 50000 Kč, alebo uväznenie vo všetkých prípadoch stejne do 14 dní. — Porušenie predpisov tohoto zákona nie je prehlásené za priestupok a zákon ani nenoriaďuje premenenie pokút v uväznenie v případe nedobytnosti.
§ 33 zák. č. 198/1932 ustaluje pokuty od 1000 Kč do 5000 Kč a od 100 Kč do 2500 Kč, premenitelné v prípade nedobytosti v uväznenie do 14 poťažne do 7 dní. Pripadá dľa toho na 1000 Kč 2,8 dňov t. j. 2 dni, 19 hodín a 12 minút — na 2000 Kč 5,6 dňov — na 3000 Kč 8,4 dňov — na 4000 Kč 11,2 dňov — na 5000 Kč 14 dni — a opačne, na 3 dni 1071,42 Kč — na 5 dni 1785,70 Kč — na 10 dni 3571,40 Kč a na 14 dni 5000 Kč pripadá ďalej na 100 Kč 0,28 dňa — na 200 Kč 0,56 dňa — na 500 Kč 14 dňov — na 1000 Kč 2,8 dňov — na 1500 Kč 4,2 dňov — na 2000 Kč 5,6 dňov — a na 2500 Kč 7 dni a opačne, na 12 hodín 178,56 Kč — na 1 den 357,12 Kč — na 3 dni 1071,36 Kč — na 5 dni 1785,60 Kč a na 7 dni 2500 Kč.
§ 11 vládneho nariadenia č. 86/1930 ustaluje peňažitú pokutu do 10000 Kč, vedia alebo miesto tejže uväznenie do 3 mesiacov. Niet opatrenia ohľadom přeměnitelnosti peňažitej pokuty pre prípad nedobytnosti a v tomto § stanovené činy nie sú prehlásené za priestupky. § 12 tohoto vládneho nariadenia nariaďuje trestať v tomto § uvedené priestupky podľa 2. odstavca § 6 zákona o sčítaní ľudu č. 47/1927, pokiaľ nie sú trestné podľa 1. odstavca § 6 tohože zákona, peňažitou pokutou až do 5000 Kč, Ktorá má byť premenená v prípade nedobytnosti v primerané uväznenie, najvýš do 3 mesiacov. Pripadá dľa toho na 100 Kč 1,8 dňa, na 500 Kč 9 dni — na 1000 Kč 18 dni — na 2000 Kč 36 dni — na 3000 Kč 54 dni — na 4000 Kč 72 dni a na 5000 Kč 90 dni a opačne, pripadá na jeden den 55,55 Kč — na 5 dni 227,75 Kč — na 10 dni 555,50 Kč — na 15 dni 783,25 Kč — na 20 dni 1110 Kč — na 30 dni 1666 Kč — na 40 dni 2222 Kč — na 60 dni 3333 Kč — na 75 dni 4166,25 Kč — a na 90 dni 5000 Kč. — § 13 tohoto vl. nariadenia ustaluje pre porušenie mlčanlivosti o obsahu sčítacích listín trest peňažitej pokuty alebo uväznenia. Nemá tento § opatrenia ohľadom premenenia nedobytného peňažitého trestu.
Oproti takýmto trestným sadzbám, opatreniam a nedostatkom niektorých zákonov a vládnych nariadení ustaluje na príklad vládne nariadenie č. 107/1932 pokutu do 200 Kč a uväznenie do 15 dní dľa § 16 zák. čl. XL./1879 na Slovensku a Podk. Rusi.
Živnostenský zákon č. 259/1924 ustaluje v § 226 pokuty do 1000 Kč, uväznenie do 3 mesiacov, v § 227 pokuty od 5 Kč do 500 Kč a v § 228 pokuty od 20 Kč do 1000 Kč. Dľa § 232 má sa premeniť nedobytná pokuta v trest uväznenia, pri čom za každých 10 Kč pokuty treba počítať jedon den uväznenia, avšak uväznenie nesmie trvať ďalej ako 3 mesiace. Nedobytné pokuty, neprevyšujúce 10 Kč majú byť premenené v uväznenie, trvania najvýš 24 hodín.
Trestné sadzby jednotlivých zákonov a vládnych nariadení sú dľa uvedených veľmi odlišné. Použitie tých a vymeriavanie trestov dľa týchto odlišných sadzieb, t. j. praktické prevádzanie týchto zákonov a vládnych nariadení zapríčiňuje značné ťažkosti a umožňujú takéto trestné sadzby omyly.
Okrem týchto odlišností v trestných sadzbách obsahujú niekteré československé zákonv a vládne nariadenia aj iné odchýlky od uhorských správnych zákonov, ustalujúcich trestné činy a sadzby týchže a možno shrnúť ve všeobecnosti takéto odchýlky v nasledovných.
Niektoré zákony a vládne nariadenia neprehlasujú v nich stanovené, opísané činy za priestupky, — nariaďujú trestať v nich stanovené činy alternatívne buď peňažitým trestom poťažne pokutou, buďto uväznením alebo zátvorom, — neobsahujú ustanovenia, dľa ktorého má sa premeniť nedobytný peňažitý trest alebo pokuta v náhradný trest uväznenia poťažne zátvoru, — neobsahujú ustanovenia v tom smere, že minimálnemu peňažitému trestu poťažne pokuty uväznenie poťažne zátvor akého minimálneho trvania zodpovie a že jakému peňažitému trestu poťažne pokuty zodpovie jedon den uväznenia poťažne zátvoru (§ 22 zák. čl. XL./1879 o priestupkoch), — dávajú možnosť vymerania peňažitého trestu poťažne pokuty zároveň s trestom uväznenia poťažne zátvoru, avšak nemajú ustanovenia ohľadom maxima uväznenia poťažne zátvoru pre prípad súčasného vymerania obidvoch trestov ani neposkytujú možnosť premeniť nedobytný peňažitý trest poťažne pokutu v náhradný trest uväznenia poťažne zátvoru.
Neprehlásenie niektorých činov za priestupky zapríčiňuje v prvom rade ťažkosti pri protokolovaní, nakoľko protokolista — je-li vôbec uvedený zákon alebo vládne nariadenie v oznámení — mal by zistiť ponajprv z dotyčnej normy, prehlasuje-li tá norma oznámený čin za priestupok a v kladnom prípade zaprotokolovať vec do priestupkovej podacej knihy, v zápornom prípade do riadnej podacej knihy. Nezistí-li sa povaha oznámeného činu pred protokolovaním, zapríčiní to prípadne protokolovanie dotyčnej veci do iného protokolu, čo znamená viacprácu.
Není-li oznámený čin za priestupok prehlásený a bol-li zaprotokolovaný do priestupkovej podacej knihy, policajný trestný sudca — na Slovensku prácou mimoriadne zaťažený — môže to ľahko prehliadnuť už i pre nezvyklosť, že trestať sa majúci čin nie je priestupkom a pokračovať vo veci dľa pravidiel, platných pre priestupkové pokračovanie, čo potom zapríčiňuje vadu v pokračovaní.
Nariaďuje-li trestať niektorý zákon alebo vládne nariadenie čin alternatívne bez stanovenia toho, že sa má vymeraný a nedobytný peňažitý trest po ťažné pokuta premeniť v uväznenie, nie je možné v prípade vymerania peňažitého trestu poťažne pokuty premeniť tento trest nedobytný v náhradný trest uväznenia. Pri použití takýchto noriem mal by sa policajný trestný súd vopred zabezpečiť tak, že dá zistiť pred vynesením rozsudku — a není-li čin prehlásený za priestupok v dotyčnej norme, pred vynesením výmeru — bol-li by dobytný peňažitý trest poťažne pokuta istej výšky od obvineného a v prípade záporného výsledku zistenia vymerať trest uväznenia, aby nebola naštrbená autorita úradu tým, že po zistení nedobytnosti peňažitého trestu musela by sa vec založiť do spisovne a že odsúdený vyhnúl by sa trestu z príčiny nevykonateľnosti peňažitého trestu. Nevšimne-li si policajný trestný sudca tento nedostatok dotyčnej normy a premeniac nedobytný peňažitý trest v náhradný trest uväznenia, dá zatvoriť odsúdeného, učiní to protizákonne a môže byť stihaný trestne a disciplinárne.
Dáva-li možnosť niektorý zákon alebo vládne nariadenie k premeneniu nedobytného peňažitého trestu poťažne pokuty v náhradný trest uväznenia a použije-li policajný trestný sudca ustanovenia § 22 zák. čl. XL./1879 o priestupkoch v takých prípadoch, v ktorých vymeral peňažitý trest poťažne pokutu na základe takého zákona alebo vládneho nariadenia, ktorý vylučuje premenenie nedobytného peňažitého trestu poťažne pokuty v merítku, stanovenom v § 22 zák. č. XL./1879, jedná protizákonne.
Nevypočítá-li policajný trestný sudca trvanie uväznenia čo náhradného trestu presne v pomere peňažitého trestu k trestu na slobode a síce v medziach sadzieb, stanovených v dotyčnom zákone alebo vládnom nariadení, jedná nesprávne a ustáli-li trvanie uväznenia v čase vyokruhlenom, ktorý je kratší alebo dlhší než má byť v pomere peňažitého trestu k trestu na slobode a dá zatknúť odsúdeného na kratšiu alebo dlhšiu dobu, jedná tiež nesprávne a môže byť stihaný i za to.
V prípade, že takýto náhradný trest je správne vypočítaný a ustálený, znamená vykonanie toho ťažkosti, lebo sa jedná o vykonanie uväznenia, ktoré má trvať niekedy nielen niekoľko dni a hodiny, ale i minuty a vteřiny. K takýmto výsledkom prichádza policajný trestný sudca pravidelne, vymeral-li peňažitý trest poťažne pokutu v okrúhlom obnose. Takéto náhradné tresty uväznenia je vlastne vylúčené presne vykonať, lebo nastúpil-li odsúdený trest uväznenia na príklad ráno o 8 hodine, može končiť uväznenie v nočnej dobe, tak že zriadenec-dozorca väzňov, alebo má vstať a ho vypustiť, alebo vyčkať hodinu a minutu prepustenia odsúdeného, alebo má odsúdený nastúpiť trest v takej dobe, aby vypršala lehota jeho uväznenia v úradných hodinách. K tomu je však potrebné, aby odsúdený nastúpil uväznenie prípadne tiež v mimoúradných hodinách. V každom prípade môžu vyžadovať takéto tresty predlženie služby nie len zriadenca, ale i policajného trestného sudcu, prípadne pokladníka a účtovníka a to až do nočných hodín, t. j. do prepustenia odsúdeného na príklad za účeľom vydania listín, cenností atď., ktoré mal u seba odsúdený pri nastúpení trestu a ktoré sa nemohly u neho nechať, ani sveriť na zriadenca). I keď by sa nejednalo o také náhradné tresty uväznenia, ktoré končia v mimoúradných hodinách, nie je možné v praxy vykonávať také tresty uväznenia, ktoré majú trvať i minuty a vteriny.
Aby sa vylúčily takéto prípady, bolo by účelné i z praktického ohľadu, aby policajní trestní sudcovia vymeriavali v takýchto prípadoch a pri použití takýchto zákonov a vl. nariadení peňažité tresty poťažne pokuty v obnosoch nevyokruhlených, t. j. takých, ktoré sa premenia v prípade nedobytnosti na celé alebo pol dni a nie na zlomky dňov, hodín a minút.
Treba si všimnúť pri tom i ustanovenia uhorského trestného zákona (zák. čl. V./1878), na príklad § 193, 194, 476, 478, ktoré ustanovujú, že verejný úradník (§ 461), ktorý zneužívajúc svoju úradnú moc, niekoho proti zákonu dá zatknúť, zatkne alebo zadrží, dopustí sa prečinu proti osobnej slobode a potrestá sa väzením do jedného roku; — prečinu, stanoveného v § 193 sa tiež dopustí a potrestá sa väzením do jedného roku verejný úradník, ktorý má za úradnú povinnosť vykonávať trestné rozsudky alebo dozerať na miestnosti, určené pre výkon trestov na slobode alebo zadržanie vyšetrovancov, jestli tam, porušujúc svoju povinnosť, niektorého uväzneného drží zavretého dlhšie, než je stanovené v právoplatnom rozsudku, alebo nariadení príslušného verejného úradníka; — prečinu proti osobnej slobode sa tiež dopustí a väzením do jedného mesiaca bude potrestaný verejný úradník, ktorý vediac úradne o tom, že niekto je proti zákonu zatknutý alebo uväznený, neoznámi to ihneď svojmu príslušnému predstavenému a predstavený, ktorý dlhšie než 48 hodín neprevedie vyšetrenie alebo neučiní nutné opatrenie o takomto prípade, o ktorom sa úradne dozvedel z oznámenia alebo tiež iným spôsobom; zločinu zneužitia úradnej moci sa dopusti a káznicou do troch rokov buď po trestaný sudca alebo vyšetrujúci sudca, zavedieli trestné vyšetrovanie proti osobe, o ktorej vie, že je nevinná; — zločinu, uvedeného v § 476 sa dopustí a trestom tam uvedeným buď potrestaný verejný úradník, ktorý preto, aby niekoho zachránil pred zákonitým trestom, zneužije svoju úradnú moc a pri trestnom pokračovaní opominie konať svoju úradnú povinnosť alebo vykoná taký čin, alebo vydá také opatrenie, ktorým sa má zmariť výsledok trestného pokračovania. Rovnaký trest stihne tiež verejného úradníka, ktorý v úmysle, uvedenom v tomto §, nesplní svoju povinnosť, vykonať pravoplatný trestný rozsudok.
S hladiska obecenstva, oznamovaného pre činy, stanovené
v takýchto zákonoch, je tento stav tiež nie žiaduci.
Vzhľadom na to, že niektoré zákony a vládne nariadenia obsahujú výslovné ustanovenia o premene nedobytného peňažitého trestu poťažne pokuty v náhradný trest uväznenia, prehlasujú ďalej výslovne v nich stanovené činy za priestupky, odkazujú čiastočne na všeobecne platné ustanovenia zák. čl. XL.:1879, a oproti tomu iné zákony a vl. nariadenia neobsahujú takéto ustanovenia, musí sa z toho predpokladať, že zákonodarstvo a vláda úmyselne neprehlásily niektoré činy za priestupky a že úmyselne nenariadily v niektorých zákonoch a vl. nariadeniach premenovanie nedobytných peňažitých trestov v náhradný trest uväznenia a následkom toho je povinnosťou úradov všímať si tieto i iné zásadné odchýlky a tie rozhodne rešpektovať.
V záujme jednotnosti a sjednotenia bolo by však žiaduce, odstránenie vyššie uvedených odchýlok. Keďže sa tieto otázky v druhom rade týkajú pokračovania a jednania a v prvom rade súvisia otázkami materiálneho práva, nebude asi dostatočné upraviť zákonom len priestupkové pokračovanie a jednanie v smysle organizačného zákona, ale bude potrebné upraviť zákonom súčasne i uvedené nesrovnalosti, odchýlky a nedostatky.
Žiaduce by bolo tiež uvažovať pri tom, nebolo-li by účelné označovať peňažité tresty, vymerané pre priestupky, výrazom »peňažitý trest« a vymerané pre porušenie pokračovania, porušenie poriadku a pre činy, neprehlásené za priestupky, výrazom »poriadková pokuta«, ďalej tresty na slobode, vymerané pre priestupky, označovať výrazom »uväznenie« a vymerané pre činy, neprehlásené za priestupky, označovať výrazom »zatvor« a vôbec stanoviť a používať jednotnú terminológiu i ohľadom iných pojmov (na príklad odvedenie, doprovedenie, zadržanie, predvedenie, zabavenie, zhabanie, atď.).

Citace:

Trestné sadzby správnych zákonov a vládnych nariadení.. Všehrd. List československých právníků. Praha: Spolek českých právníků „Všehrd“; Český akademický spolek „Právník“, 1935, svazek/ročník 16, číslo/sešit 3, s. 129-134, 171-176.

Trestné sadzby správnych zákonova vládnych nariadení.

Trestné sadzby správnych zákonov
a vládnych nariadení.