Srážková daň v Nemecku

Dr. Jaromír Berák,
finančný referent Ustredného Sväzu československých priemyslníkov v Prahe
Termínom „srážková daň“, ktorý sa dnes už vžil, ožinačuje běžná reč dôchodkovú daň vybieranú srážkou so služobných platov zamestnancov. Autor týchto riadkov mal příležitost už raz písať o historii tejto daně na dnešnom území nášho štátu.1 Keďže náš zákonodárca, konštruujúc tuto daň v §§ 28 až 45 zák. čís. 76 Sb. z. a n. z roku 1927 o priamych daniach (t. zv. bernej reforme) stál silno pod vplyvom nemeckej legislativy, nebude od miesta nepovšimnúť si tiež trocha historie nemeckej dane srážkovej a paralely medzi touto daňou tu i ta.
Metoda vybierania dané dóchodkovej srážkou nie je v podstatě ničím inším ako zvláštna forma t. zv. stoppage à la source, t. j. percepcie dané priamo u prameňa. Forma táto je obvyklá hlavně v Anglicku a jest chrbtovou kosťou stavby celek anglickej Income-tax, ktorá ovšem nepozná tejto formy, pokiaľ ide o dóchodok z práce. Bolo len logickým převedením tejto zásady až do jej ostatných konsekvencií, keď spomenutú formu stoppage v Nemecku rozšířili aj na dochodok z práce. Stalo sa tak prvý raz říšským zákonom o dani z výnosov kapitálov a dani mzdovej zo dňa 29. marca 1920. Němci celkom objektivně sa tu priznávajú ku svojim anglo-americkým vzorom.2 Metoda tá, ku ktorej sa v Nemecku len ťažko odhodlávali, a to ešte len pod tlakom velikých tarch, ktoré im uvalila přehraná vojna, sa však osvědčila. Úspěch bol priamo frapantný. V r. 1925 vyniesla daň srážková okrúhle 1368000000 R. M., naproti tomu výnos dané dóchodkovej vybieranej pravidelným spôsobom (odhliadnúc od výnosu srážkovej dané z kapitálov) bol v tom istom roku len 803 milionov R. M.3 Kedze sa teda srážková daň v takej miere osvědčila, dalo sa ťažko proti nej bojovat. Keď teda v Nemecku přikročili k reforme dané dôchodkovej (stalo sa tak zákonom zo dňa 10. augusta 1925), obmedzila sa opozícia v priebehu parlament tárneho pojednávania — ktoré bolo velmi rušné — v hlavných rysoch toľko na určenie minima oslobodeného od srážkovej dane.
245 Ktoré sú výhody srážkovej dane? Sú to predovšetkým tíe, ktorými sa vyznačujú všetky dané vybierané formou srážky u prameňa. Daň sa v takých prípadoch napravuje zavčasu, podlá predpisov i v očakavánej výši. Daňové defraudácie sa scvrkajú na mieru čo najnižšiu. Administrativně výlohy spojené s vybieraním a vymáháním dané redukujú sa na minimum. Jej ťarchy prevalujú sa na ziamestnavatela, ktorý len ťažko pokonáva sa s novými úkolmi jemu uloženými: dokažiom toho sú časté ich ponosy tak u nás ako aj v Nemecku. Skúsenosť však učí, že časom tiež zamestnavateľ, ktorý v oči poplatníkovi přejímá nevďačnú roľu berného úřadu, si zvyká na túto často ťažkú novú občiansku povinnost. Bez zavedenia srážkovej dané by bolo v mnohých prípadoch vóbec nemožným sohnať dôchodkovú daň od niektorých poplatníkovi u iných zasa by to bolo spojené s takými ťažkosťami a teda aj výdavkami, že by rýdzi výnos tejto dané pre štátnu pokladnicu bol v týcbto prípadoch velmi problematický. Daň plynie do štátnej pokladnice rýchlo a v pravidelných lehotách. Jej vybieranie jest — s hľadiska finančnej správy — lačné a jednoduché. Jest povinnostou zamestnavatelovou, aby vyrátal sadzbu daňovou a ju štátu odviedol. Ide tu o povinnost verejnoprávnu, za ktorej splnenie ručí zamestnavater svojím majetkom. (Ríšsko-nemecký zákon zo dňa 10. augusta 1925, § 77, čsl. zákon č. 76 Sb. z. a n. z r. 1927, § 43 a § 264, č. 3.) Náklady, ktoré mu tým vzniknú, nesie zo svojho: nehradí mu ich ani štát, ani zaměstnanec. Finančná správa sa obmedzuje v podstatě len na kontrolu správnosti prevádzania srážok (nemecké prevádzajúce nariadenie zo dňa 5. septembra 1925 o dani srážkovej, §§ 63—68 cit. čsl. zák., § 45, odst. 2 a příslušné ustanovenie k němu vo vládnom nariadení č. 175 Sb. z. a n. z r. 1927).
Podstata srážkovej dané spočívá v tom, že zamestnavateľ má povinnost zadržat pri výplatě mzdy zaměstnancovi s tejto určitú čiastku, vypočítané na základe zákonných ustanovizní a že túto odvedie štátnej pokladnici rovnako dbajúc určitých zákonitých formálnych predpisov. Mzda zaměstnáncova nepodlieha srážkovej dani do určitých obnosov: v Nemecku 1200 R. M. ročite (§ 70 zák. z 10. augusta 1925), u nás od 10036 resp. 10044 Kčs ročite (prev. nar. č. 175 Sb. z. a n. z r. 1927 k § 30, odst. 1 a 2 zák. o priamych daniach). Československý zákonodárca bral viac ohľadu na dôchodok pracovný ako na dôchodok nefundovaný ako zákonodárca v Nemecku. Z toho dôvodu je daneprosté minimum u nás, pokiaľ ide o tento druh dôchodku, vyššie ako u dóchodkov z iných prameňov, kým v Nemecku na túto zvláštnu povahu důchodku pracovného pri stanovení daneprostého minima ohľadu vůbec nebrali. Toto minimum zvyšuje sa u nás aj v Nemecku pri početných rodinách.
246 Srážková daň jest daňou, ktorú nesie alebo aspoň má niest zamestnaný, hoci v pomeru ku státu vystupuje v prvom radě ako jej plátca zamestnavateľ. Tento jej charakter možno badat tiež aj z toho, že u tých ziamestnamcov, u ktorých predsa len dojde ku normálnemu vyrúbovaniu dane, obnosy zamestnavateľom sražené tvoria len splátky à konto dane. (Cit. nemecký zákon § 102, čs. zák. čís. 76/27, § 37). Priebehom parlamentárneho pojednávania zákona v Nemecku vynořil sa sice nápad nahradit srážkovú daň daňou plátěnou priamo od zamestnavatela, myšlienka ale čo skoro zapadla. Viedly k tomu tiež dovody etické, politické a i t. zv. daňovej morálky. Jest sice pravda, že obyčajne robotník bude za svoju skutočnú mzdu považovat len obnos, ktorý pri výplatě konečne a efektívne „na dlaň^' obdrží, t. j. po odrátaní dané a róznych sociálnych príspevkov, poukazovalo sa však tiež na to, že robotník platiac srážkovú daň si upovedomí, že má v oči státu nie len práva, ale tiež aj povinnosti (čo je korrelátom politických oprávnění, ktorých nadobudnul v súvislosti so sociálnymi změnami vo světověj vojně a po nej), čo tiež prispieva vybudovat vedomie příslušnosti ku štátu u tejto dôležitej triedy štátnych občanov.4 Kto koniec koncov ponesie tuto srážkovu daň, závisí na mocenských pomeroch v národnom hospodárstve, na tom, kto bude silnější: konzument, podnikateľ alebo zaměstnanec.
Právo štátu na zapravenie srážkovej dané vzniká len v okamihu, kedy mzda sa skutočne vyplácá bez ohradu na to, či zaměstnancovi samotnému už vznikol alebo dosiaľ ešte nevznikol právny nárok na výplatu tejto mzdy. (Cit. nemecký zákon § 69 ods. 1, čsl. zákon čís. 76 Sb. z. a n. z r. 1927, § 28, ods. 1.)
Srážkovej dani podliehajú zásadné všetci poplatníci, ktorí sú zaměstnaní vo štáte, na ktorého osoh sa srážka prevádza. Zásada tá jest prielomená vo smluvách na zabránenie dvojitého odanenia, ktoré tak ČSR. ako aj Nemecko uzavřely s niektorými inými štátmi. Hovoří sa tu ceľkom shodne, že príslušníci smluvných stráň sú podrobení priamym daniam len v tom štáte, vo ktorom majú svoje bydlisko. Nemecko uzavřelo také smluvy s Gdanskom, Rakúskom, Ceskoslovenskom (naša Sbierka zákonov a nariadení čís. 118 z r. 1923), Svajciarskom (len pokial’ ide o niektoré pohraničné kantony), Luxemburgskom a Poľskom; Československo s Rakúskom (Sb. z. a n. čís. 414 z r. 1922), Nemeckom, Maďarskom (čís. 227 Sb. z. a n. z r. 1924), Talianskom (čís. 21 Sb. z. a n. z r. 1925), Poľskom (čís. 255 Sb. z. a n. z r. 1925).
247 Predpisy tie budú dóležité hlavně u robotníkov na pohraničných územiach, ktorí sú cudzuzemskými statnými príslušníkmi, v cudzine bydlia a do tuzemska dochádzajú len, aby si prácou zarobili. U nás sú tieto problémy aktuelné, pokiaľ ide o rumunských robotníkov, ktorí dochádzajú za robotou cez našu hranicu na územie Podkarpatskej Rusi. Keďze náš stát doteraz neuzavřel žiadnej podobnej smluvy s Rumunskom, budú takí robotníci podrobení srážkovej dani u nás a okrem toho z tých istých obnosov odanení ešte ráz v Rumunsku podlá predpisov tam platných.
248

Všehrd 1926 str. 249 a násl.
Viď na pr. dr. Adolf Hollaender, Einkommensteuergesetz und Körperschaftssteuergesetz,Berlín-Lipsko 1926 str. XXXIV a 279.
Ibid., str. XIV.
O tejto konnexite medzi daňou dôchodkovou a politickým resp. štátoobčianskym upovedomením obyvateľstva viď: Béla Földes, Finanzwissenschaft, Jena 1927 str. 364 a násl. Tiež Hollaender, na uv. m. str. XXXV.

Citace:

V bytové krisi. Soudní síň. Illustrovaný týdenní zpravodaj vážných i veselých soudních případů. Praha: Vydavatel Ing. Josef Buchar, 1926, svazek/ročník 3, číslo/sešit 5, s. 57-58.