NPD documents search: Váž. civ., 13 (1931), sv. 2

Čís. 15642.

Ten, komu bol nárok zo služobného pomeru postúpený, nemôže ho uplatňovať u pracovného súdu.
(Rozh. z 3. novembra 1936, Rv IV 498/36.)
Žalobník Alexander P. domáhal sa u pracovného súdu žalobou proti žalovanej strane zaplatenia rozdielu medzi vyplatenou mzdou a požadovanou vyššou mzdou a zaplatenia mzdy na 14dňovú výpovednú lehotu, a to jednak svojím pôvodným právom, jednak právom spolurobotníkov, ktorí boli tiež u žalovanej strany zamestnaní a ktorí mu svoje nároky proti žalovanej strane postúpili. Oba nižšie súdy žalobe čiastočne vyhovely, najvyšší súd zbavil účinnosti rozsudky nižších súdov, pokiaľ rozhodly o pohľadávkach postúpených a pokračovanie v tomto smere zastavil.
Z dôvodov:
Pracovné súdy sú podľa § 1 zák. č. 131/1931 Sb. z. a n. výlučne príslušné rozhodovať o sporoch z pracovného, služebného alebo učebného pomeru založeného súkromnoprávnou smluvou, vzniklých medzi zamestnancom a zamestnavateľom. Spor, ktorým sa žalobník domáhá zaplatenia pohľadávok jemu tretími osobámi postúpených, nie je takým sporom. Je tu preto daná sporu prekážajúca okolnosť podľa bodu 1 § 180 Osp., ktorej si všímá dovolací súd podľa § 35, odst. 2 zák. čís. 131/1931 Sb. z. a n. a § 540 Osp. z úradu. Bol preto spor o tomto žalobnom nároku podľa § 182 Osp. zastavený.

Citace:

Čís. 15642.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1937, svazek/ročník 18, s. 1137-1137.