NPD documents search: Boh. adm., 6 (1924), sv. 1

Čís. 5208.

Podvod spadá pod prísnejšie ustanovenie § 381, čís. 1 tr. zák., keď pachateľ predstieral, že ako verejný úradník v obore svojho úradu niečo podnikne pre poškodených.
(Rozh. zo dňa 30. januára 1935, Zm IV 275/34.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti J. Š., obžalovanému zo zločinu a prečinu podvodu, na základe verejného pojednávania o zmätočnej sťažnosti obžalovaného podľa 1. odst. § 35 por. nov. zrušil rozsudky obidvoch nižších súdov v celom rozsahu a vec vrátil krajskému súdu v R. S. k novému pojednávaniu a rozhodnutiu; zmätočnú sťažnosť obžalovaného poukázal na toto rozhodnutie.
Z dôvodov:
Najvyšší súd, majúc jednak vybaviť námietky zmätočnej sťažnosti, jednak v smysle posl. odst. § 385 tr. p. preskúmať aj z úradnej povinnosti, či zákon nebol mylne upotrebený v neprospech obžalovaného, presvedčil sa, že neboly nižšími súdmi zistené všetky skutočnosti, rozhodné pre toto riešenie.
Nižšie súdy podriadily činy obžalovaného, spáchané na škodu P. B. a M. B., aj pod ustanovenie § 381, č. 1. tr. z. Podľa skutkových zistení, obsažených v odôvodnení prvostupňového rozsudku v súvislosti s výrokom rozsudkovým, obžalovaný predstavil sa poškodeným ako úradník finančného riaditeľstva, ktorý nemá veľa roboty a preto rád sa prechádza po horách a kontroluje pri tom pomery poplatníkov. Pri tom obžalovaný sľúbil poškodeným podať v ich mene rekurz proti výmere dôchodkovej dane a prijal za to od jediného 10 Kč a od druhého 38 Kč; rekurzy síce napísal, avšak neodovzdal ich na patričné miesto. Predovšetkým treba tu uviesť, že poškodený M. B. udal, že obžalovaný na jeho otázku, aké má zamestnanie, udal, že dochádza na finančné riaditeľstvo do R. S., keď sa pojednáva o daniach, že tam referuje, že mimo to je tlumočníkom a že dochádza aj na sedriu. Poškodený P. B. však udal, že obžalovaný tvrdil, že býva v H., že bol v Amerike verejným notárom, že chodieva po vrchoch a pozoruje pomery obyvateľstva, že je referentom u finančného úradu v R. S., že podľa toho referuje u úradu a to sa uplatňuje. Z toho plynie, že skutkové zistenia nižších súdov nie sú úplné. Podvod spadá pod prísnejšie ustanovenie § 381, č. 1 tr. z., vydával-li sa podvodník za verejného úradníka, a to v tom smysle, že aj jeho čin má mať ráz verejnoprávny. Činy obžalovaného, spáchané voči poškodeným M. a P. B., mohly by byť podriadené pod toto prísnejšie ustanovenie zákona len, keď by bolo bezpochybné, že sa obžalovaný vedome vydával za skutočného úradníka finančného riaditeľstva a že pri tom predstieral, že ako úradník v obore svojho úradu voľačo podnikne pre poškodených. Aby sa mohol v tomto smysle učiniť spoľahlivý právny záver, treba presne zistiť všetky skutočnosti, potvrdené poškodenými, a potom posúdiť aj smysel výrokov obžalovaného. Pri tom treba tiež zistiť, či v týchto prípadoch obžalovaný výslovne sľúbil, alebo aspoň vedome naznačoval, že poškodeným nielen napíše rekurzy, lež že vykoná ešte voľačo viac, a to ako úradník finančného riaditeľstva v tomto úrade. Pri tomto posúdení môže byť tiež smerodatnou výška odmeny, ktorú obžalovaný žiadal za svoju činnosť.
Prípad podvodu, spáchaného na škodu M. M., kvalifikovaly nižšie súdy podľa § 381, č. 1 tr. z. preto, že sa obžalovaný vydával za amerického verejného notára, nezistily však skutočnosti, na základe ktorých považovaly obžalovaného za verejného úradníka v smysle § 381, č. 1 tr. z. Pri tom príde v úvahu otázka, či verejný notár vo Spojených štátoch amerických je verejným úradníkom v smysle tamojšieho zákona a či tá činnosť, ktorú obžalovaný sľúbil vykonať, spadá do oboru pôsobnosti verejného notára vo Spojených štátoch amerických.
Vyskytuje sa tu tedy prípad 1. odst. § 35 por. nov. a preto najvyšší súd pokračoval podľa tohoto ustanovenia zákona a zmätočnú sťažnosť obžalovaného poukázal na toto rozhodnutie.

Citace:

č. 5208. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 81-82.