NPD documents search: Váž. civ., 11 (1929), sv. 2

Čís. 16248.

Zamestnancovi je ponechané na vôľu, či sa chce domáhať platenej dovolenej padľa zák. č. 67/1925 Sb. z. a n., ak sa jej v dotyčnom služebnom roku nedomáhal, neprislúcha mu za ňu ani peňažitá náhrada.1)
(Rozh. z 25. mája 1937, Rv III 177/37.)
Žalobník domáhal sa žalobou na žalovanej, vdove svojho býv. zamestnavatera, u ktorého bol hospodárským správcom, medzi iným peňažitej náhrady za to, že si výše šesť rokov nevybral platenú dovolenú, hoci mu neprislúchala.
Súdy všetkých troch stolíc žalobu aj v tejto časti zamietly, Najvyšší súd z týchto
dôvodov:
Správne je stanovisko odvolacieho súdu, že žalobný nárok na peňažitú náhradu za nevybranú dovolenú nie je opodstatnený, nebo žalobník nedokázal, že o dovolenú žiadal. Vývody dovolacej žiadosti, podľa ktorých zamestnanec má nárok na dovolenú už podľa zákona a v prípade, že sa ho výslovne nevzdal, prichodí miu dovolená aj vtedy, keď ju nežiadal, sú nemiestne, lebo zamestnancovi je ponechané na vôľu, či si chce dovolenu vybrať, zamestnavateľ nie je povinný, aby mu ju ponúkal a vnucoval; zamestnanec stráca nárok na dovolenú, ak neuplatní svoje právo na ňu v tom ktorom služebnom roku, a v takomto prípade nemôže miesto dovolenej takto nevyužitej žiadať ani peňažitú náhradu za ňu, ako to Najvyšší súd vyslovil a odôvodhil v rozhodnutí Sb. n. s. č. 11163, na dôvody ktorého sa tu k vôli stručnosti poukazuje. V napadnutom rozsudku nebolo však zistené, že sa žalobník domáhal v tom ktorom služebnom roku dovolenej a rozsudok odvolacieho súdu nie je napadnutý pre kusosť skutkového stavu v tomto smere spôsobom vyhovujúcim predpisom § 534 Osp., keďže v dovolacej žiadosti tvrdí žalobník len, že môže byť dokázané, že viackrát žiadal dovolenú.

Rovnako: Úr. sb. č. 3153, Sb. n. s. č. 11163.*

Citace:

Čís. 16248. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/2, s. 77-78.